Festival Scandi každoročne prinesie aj vskutku dobrý thriller, tentoraz dokonca išlo o režijný debut, ktorý prekvapil výbornou, zrelou réžiou a zaujal rozohraním hneď niekoľkých aktuálnych tém presahujúcich krajinu pôvodu filmu – Dánsko.
Dvojica tvorcov, debutanti – Frederik Louis Hviid a Anders Ølholm si ani nemohli vybrať aktuálnejšie témy ako policajnú brutalitu, rasové napätie, život menšín v getách, chudobu a rastúce násilie. Snímka Shorta, čo je arabský hanlivý, slangový výraz pre políciu, teda nie je bežným rutinným akčným filmom, ale v podtexte umne prepracovanou, sociálnou drámou, otvárajúcou problémy, ktoré v dnešnej spoločnosti pulzujú – niekde zatiaľ pod povrchom a inde už závažne vybuchujú.
Rozbuškou celého príbehu je zatknutie devätnásťročného Taliba, ktorý sa mestom hnal v kradnutom aute, dvestokilometrovou rýchlosťou. Talib Ben Hassi skončí v kóme a aj keď nikto presne nevie, čo sa pri zatýkaní a následnom výsluchu udialo, z rastúceho napätia to môžeme tušiť. Policajti Jens (Simon Sears) a Mike (Jacob Lohmann) sú na bežnej hliadke v kodanskom gete vo chvíli, keď rozhlas oznámi Talibovu smrť. Správa roznieti nekontrolovateľnú vzburu mladých ľudí v gete, ktorá túži po pomste. Policajti sa ocitnú uprostred betónovej džungle, v pasci, z ktorej niet úniku a hliadka sa mení na krvavé peklo. Nedobrovoľného sprievodcu im robí mladý Amos (Tarek Zayat), ktorého dvojica policajtov cestou zadrží.
Hoci Shorta sa odohráva v jednom čase a mieste, mohol by sa príbeh tejto drámy dvoch policajtov – dobrého a zlého, odohrávať kdekoľvek. Ten príbeh je univerzálny. Samozrejme, divákom, ktorí videli francúzskych Bedárov, sa automaticky vyplavia spomienky a určité konotácie s týmto filmom. Faktom je, že s témou multikultúrnosti a rastúceho napätia v spoločnosti majú spoločného menovateľa, v prípade dánskeho režijného debutu však režiséri Frederik Louis Hviid a Anders Ølholm podstatne viac pracujú s vývojom postáv. To, čo sa spočiatku môže javiť divákovi v čiernobielej optike, sa zrazu začne meniť a tvorcovia to robia s neuveriteľnou prirodzenosťou. A hlavne obrovským zmyslom pre budovanie napätia. V tom boli a sú Severania absolútni majstri.
Aj Shorta je film, ktorý vás pohltí od prvého záberu po posledný. Zlý policajt, Mike, ktorý sa javil ako výbušný, agresívny a spočiatku bol divákovi nesympatický aj pre vulgárny, sexistický prejav, odhalením svojho životného príbehu v istej situácii, v ktorej sa ocitne, začína meniť charakter. Oproti nemu, nováčik Jens, sa javí ako ten dobrák. Ocitá sa však v morálnej dileme, či sa má postaviť na stranu kolegov alebo proti nim. Obaja sa tak ocitnú nielen vo vonkajšom boji, ale aj vnútornom, charakterovom. Toto preklopenie – istá morálna nejednoznačnosť je ďalším výrazným prvkom, ktorý okrem akčných scén vo filme buduje divácky atraktívne napätie.
Samozrejme, režiséri nezabúdajú v gete využívať všetko to, čo im sídliskové priestory poskytujú. Strach a dusnú atmosféru dokážu bravúrne vybudovať najmä vďaka scénam odohrávajúcim sa večer. V prítmí slabo osvetlených chodieb v pivniciach panelákov či na opustených parkoviskách, keď sa už dvojica policajtov rozdelí a každý ide svojou cestou, čelia nepredvídateľným útokom ozbrojených mladíkov prahnúcich po pomste. Kamera Jacoba Mollera v kombinácii s mrazivou hudbou Martina Dirkova dokázala z exteriérov, ale aj interiérov sídliskového geta na periférii vyťažiť maximum. Tlmené svetlo, tiene, úzke chodby, krvavá scéna vo výťahu, pred ktorou si slabšie povahy budú zaručene zakrývať oči (hoci ju priamo nevidíme, jej brutalitu si dokážeme predstaviť) alebo morálna dilema nad nehybným telom mladého chlapca v blate. Aj to, čo je pred kamerou skryté, v tomto filme zreteľne a veľmi pálčivo cítime v podobe stúpajúceho adrenalínu – nie však z bežného akčného filmu, ale dusivej, ťaživej sociálnej drámy kombinovanej so špičkovo nakrúteným thrillerom, ktorý kladie otázky.
Je to snímka, v ktorej eskalovalo dlhodobé napätie, konflikt určitých spoločenských skupín, aj jednotlivcov, do krvavej bitky. Témy ako policajná brutalita, rasové napätie spojené s problémami integrácie menšín do spoločnosti a následných nepokojov sú aktuálne a filmári sa im nevyhýbajú. Tento debut je však podstatne hlbšou sondou, snaží sa poukázať na akýsi koreň ľudskosti, ktorý nemožno vnímať čierno-bielou optikou. Aj preto je iný, inteligentný, nie prioritne orientovaný na násilie a akciu, nakrútený s ohromujúcou zručnosťou, talentom a tým, čo mnohým filmom chýba – druhým plánom.
Zuzana Vachová
Zdroj foto: Film Europe
