Generálny riaditeľ Štátneho divadla Košice Ondrej Šoth predstavil v piatok 31. júla nových riaditeľov opery, baletu a činohry, ktorí sa svojich funkcií ujmú 1. augusta 2020.
Riaditeľom opery sa stal Roland Khern Tóth, balet povedie Andrej Petrovič a činohru Anton Korenči.
Roland Khern Tóth
Na Konzervatóriu v Bratislave vyštudoval hudobnú teóriu a akordeón v triede Tibora Rácza, pokračoval štúdiom zahraničného obchodu a cestovného ruchu na Vyššej odbornej škole v Bratislave a univerzitné štúdiá absolvoval na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave v roku 2007.
Od roku 2006 viedol zastúpenie svetoznámeho letného operného open-air festivalu Opernfestspiele St.Margarethen, kde neskôr pôsobil ako umelecký konzultant. Pravidelne spolupracoval pri operných a koncertných projektoch pre festival Classic.Esterházy so Slovenskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Slovenským filharmonickým zborom, Zborom SND, Bratislavským chlapčenským zborom a poprednými slovenskými sólistami.
Pôsobil ako výkonný manažér Opery SND a umelecký poradca generálnych riaditeľov SND. Bol iniciátorom opery Dorian Gray Ľubice Čekovskej pre Operu SND a pripravil prvé vystúpenia renomovaných operných hviezd ako J. Cura, E. Kulman, A. Netrebko, E. Schrott na doskách SND.
Súčasne zastrešoval pre Súkromné nadácie Esterházy, založené kňažnou Melindou Esterházy so sídlom v Eisenstadte, mediálnu komunikáciu v strednej a východnej Európe a umelecké poradenstvo pre klasickú hudbu. V rámci sólových koncertov na Zámku Esterházy v Eisenstadte a v open-air aréne St.Margarethen opakovane spolupracoval s opernými sólistami ako Montserrat Caballé, Elîna Garanča, Barbara Frittoli a Marcelo Alvárez.
V rokoch 2014 až 2017 pozval Symfonický orchester Slovenského rozhlasu na viaceré koncertné vystúpenia v Rakúsku. Vo viedenskej koncertnej sále Musikverein orchester sprevádzal Annu Netrebko, Yusifa Eyvazova, Hiblu Gerzmavu a Dimu Bilana pod taktovkou V. Spivakova. SOSR ďalej vystúpil počas charitatívneho podujatia LifeBall na viedenskom Radničnom námestí, ktorý bol naživo prenášaný v televíziách ORF a ZDF.
V pozícii intendanta dcérskej spoločnosti Súkromných nadácií Esterházy, Arenaria GmbH, bol zodpovedný za relaunch operného festivalu v St. Margarethen. Pripravil produkciu Tosky G. Pucciniho a premiéru opery pre deti Snehová kráľovná S. Banevicha. Iniciátorom a umeleckou patrónkou pre túto produkciu bola Anna Netrebko. Vo svojej pozícii úspešne zmenil smerovanie operného festivalu a jeho renomé. Inovatívna inscenácia Tosky priniesla vysokú vypredanosť predstavení a medzinárodné média prirovnali umeleckú úroveň k Bregenzer Festspiele. Vystúpili poprední sólisti svetových operných scén, ako Martina Serafin, Marco Vratogna, Yusif Eyvazov a účinkoval Orchester Státní Opery Praha pod taktovkou Michaela Güttlera.
Pre spoločnosť Life+Celebration Concert so sídlom vo Viedni z pozície umeleckého šéfa pripravil vo viedenskom Burgtheatri operný galakoncert v máji 2017 s medzinárodnými opernými hviezdami ako René Pape alebo Sumi Jo. V spolupráci s rakúskou televíziou ORF realizoval v decembri 2017 priamy prenos omše s Mozartovým Requiem v Dóme Sv.Štefana, v ktorom vystúpili prvotriedni sólisti pod taktovkou renomovanej kanadskej dirigentky Keri-Lynn Wilson.
Desať rokov je spolupracovníkom opernej divy Anny Netrebko a dcéry Emmericha Kálmána pani Yvonne Kálmán, s ktorou sú ambasádormi diel svetoznámeho operetného skladateľa. Pre Boľšoj teatr v Moskve pripravili v spolupráci s budapeštianskou Operou a Palácom umenia MUPA galakoncert venovaný E. Kálmánovi. Je iniciátorom pripravovaného filmového projektu mapujúceho život slávneho operetného skladateľa v spolupráci s Maďarským filmovým fondom.
Žije v Bratislave a vo Viedni, hovorí po slovensky, nemecky, anglicky a maďarsky.
Andrej Petrovič
1982, Bojnice
https://vimeo.com/andrejpetrovic
Absolvent tanečného odboru na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici a odboru pedagogika klasického tanca na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU v Bratislave. Po absolvovaní konzervatória sa stal členom profesionálneho tanečného Divadla Štúdio tanca v Banskej Bystrici, kde spolupracoval s choreografkou Zuzanou Ďuricovou-Hájkovou.
Po odchode do Bratislavy bol jedným zo zakladateľov profesionálnej tanečnej skupiny Dajv, ktorú viedla Marta Poláková. Jeho tanečné smerovanie najväčšmi ovplyvnili tanečníci, choreografi a pedagógovia Russell Maliphant, Julyen Hamilton, Akram Khan, Martin Kilvády, Marta Poláková, Chrysa Parkinson, Jaro Viňarský, Giorgio Barberio Corsetti a Viliam Dočolomanský. Po odchode zo Slovenska pôsobil v skupinách Editta Braun Company (Salzburg), Fatou Traoré (Brusel), Giorgio Barberio Corsetti Fatore Kappa Physical Theatre (Rím) a Jean Abreu Dance Company (Londýn).
Okrem tanca ho zaujíma aj filmová tvorba. Je spoluautorom a choreografom tanečného filmu The Day, ktorý vznikol v roku 2004 v spolupráci s choreografom Jurajom Korcom a režisérom Jozefom Vlkom.
Od roku 2007 je členom prestížneho svetového zoskupenia Akram Khan Company (Londýn), kde bol popredným tanečníkom a doposiaľ je asistentom choreografa Akrama Khana. Podieľal sa na tvorbe produkcie iTMOi (in The Mind Of igor), (MC2: Grenoble 2013), ktorá vznikla pri príležitosti stého výročia uvedenia Stravinského Svätenia jari. Na pozícii asistenta choreografa Akrama Khana a ako hlavný tanečný majster pokračuje v naštudovávaní diel z tvorby Akrama Khana po celom svete. Spolupracoval s ním aj na príprave otváracieho ceremoniálu Letných olympijských hier v Londýne v roku 2012. Ich spoločným tanečným dielom bola príprava inscenácie moderného spracovania klasického baletu Giselle (2016) pre English National Ballet v Londýne a jej následné naštudovania pre svetové baletné scény.
Andrej Petrovič sa v posledných rokoch venuje aj vlastnej tvorbe. Medzi jeho autorské projekty patria inscenácie ako napríklad The Tempest – časť Caliban (SND Bratislava 2014), Fifth (Kecskemét City Ballet Budapešť 2014), Rashomon Effect (National Youth Dance Company – Sadler’s Wells Theatre Londýn 2014) či L / One of the Seven (Divadlo Ponec Praha 2016) – prvé sólo z daného cyklu na tému žiadostivosti (Lust), vytvorené pre tanečnicu Martinu Hajdylu Lacovú, ktorá bola práve za interpretáciu tohto diela nominovaná na cenu Thálie 2016. Druhá časť cyklu – sólo P / One of the Seven (Stanica Žilina-Záriečie 2019) sa sústredí na tému pýchy (Pride). Petrovič bol členom tvorivého tímu a asistentom réžie a choreografie v najnovšej performancii Viliama Dočolomanského a súboru Farmy v jeskyni Refuge / Útočiště (DOX Centrum pre súčasné umenie, Praha 2018), v ktorej je aj jedným z účinkujúcich.
V roku 2018 spolupracoval s katedrou tanečnej tvorby VŠMU v Bratislave a vytvoril so študentmi tanečnú inscenáciu Dôvera / Trust. Pre Balet Slovenského národného divadla vytvoril choreografiu Michelle do päťčasťového večera Beatles Go Baroque (2018) s hudbou Petra Breinera. V duete dvoch žien tu rozohráva konfrontáciu mladosti a starnutia, vzhľadom na to, že pre baletky je stredný vek v podstate profesionálna staroba. Paradox nemožnosti uplatnenia skúseností a zrelého náhľadu, obmedzenosť limitmi opotrebovaného tela nachádza v tomto duete zmier v akceptácii a vzájomnom rešpekte.
Charakteristika tvorby:
Choreografickú tvorbu Andreja Petroviča charakterizuje prienik jeho interpretačných i choreografických skúseností ovplyvnených medzinárodným prostredím a ich aplikovanie na špecifické domáce podmienky pre tvorbu. Prejavuje sa to v dôslednej práci so štylizáciou všetkých zúčastnených aspektov, vo vyváženosti expresívneho vyjadrenia a perfekcionizmu v rámci čistoty tanečnej techniky a v tanečnom pohybe kryštalizujúcom do dokonalosti. Aj v akokoľvek strohej realizácii je Petrovičom zvolená symbolika potentným zdrojom pre explozívnu imagináciu. Fantazijné súvzťažnosti sú v jeho prípade nielen očarujúce, ale zároveň postihujú hlbokú a často utajenú viacvrstevnosť témy. Vnášajú do tanca vzrušenie z objavu nečakaných súvislostí. Andrej Petrovič dômyselne a minimalisticky pracuje s detailom scénografického priestoru a poznačuje ním mapu javiska. Autor vytvára výnimočný scénický bod, ktorý svojou zdanlivou nepatričnosťou ozrejmuje absurditu kumulujúceho deja, vytvára kontrapunkt k dynamickej krivke tanečného pohybu (stolička v inscenácii L / One of the Seven, ktorá je symbolickým dramaturgickým ukotvením pre tanečnicu, parožie jeleňa v tanečnej inscenácii Štyri hlavy polarizuje šťavnatosť a predimenzovaný hedonizmus témy alebo stôl zapĺňajúci scénu Slovenského národného divadla v inscenácii The Tempest / Caliban, ktorý je miestom stretu, klietkou pre konflikt Prospera a Calibana).
Samotný tanečný pohyb v jeho choreografiách využíva v plnej šírke diapazón expresivity prejavu – od polysémickej statiky s výrazným výtvarným aspektom, po takmer extatické vyhrotenie tanečného a hereckého prejavu. Tieto tvorivé prístupy sa u Petroviča prejavili už v roku 2014, keď bol prizvaný dramaturgiou Slovenského národného divadla k tvorbe baletnej inscenácie na motívy hry Williama Shakespeara Búrka ako spoluautor trojčasťového baletného večera The Tempest. Autorsky sa Petrovič predstavil v druhej časti večera s vlastnou inscenáciou Caliban.
V tanečnom librete vyabstrahoval konflikt Prospera a živelného Calibana do duetu sofistikovaného intelektuála (Peter Dedinský) a natívne vášnivej a nevypočítateľnej kreatúry (Andrej Cagáň). Výtvarne silný obraz v sebe na úvod koncentruje, podobne ako v hudobnej ouvertúre (hudba Peter Zagar), motívy všeobecne známeho libreta. Petrovič rozohráva vzťah Calibana s Prosperom v priestore konštrukcie nadrozmerného stola či ringu, ku ktorému Caliban zostáva pripútaný reťazou, a otvára tým Pandorinu skrinku napätia medzi intelektom a vášňou. Konštrukcia umožňuje kombináciu baletného tanečného jazyka s predimenzovanými možnosťami rozsahu pohybu interpretov a s atletickou akrobaciou, vnášajúcou do priestoru maskulínne prvky a napätie risku. Dráma sa odohráva v delikátne nastavenej estetike obrazov s presne zosynchronizovanými zložkami, svetelným dizajnom, hudbou, choreografiou a interpretačným nasadením. Andrej Petrovič tak potvrdzuje svoj cit pre perfekcionizmus využitia minimalistického materiálu.
Minimalizmus je aj hlavnou črtou tanečného sóla L / One of Seven (hudba Ben Frost a Amon Tobin), ktoré Petrovič vytvoril pre mimoriadne talentovanú slovenskú tanečnicu Martinu Hajdylu Lacovú (pozn. red. – Hajdyla Lacová je zakladateľkou súboru ME-SA), držiteľku českého prestížneho ocenenia Tanečnice roku 2015. Za sólový výkon v tejto inscenácii bola nominovaná na cenu českej Hereckej asociácie Thálie za rok 2016).
L / One of Seven je prvý zo série sól, v ktorom autor spracúva tému siedmich smrteľných hriechov. Inšpiruje sa dielom Danteho Alighieriho Božská komédia. L znamená „Lust“ – túžba, vášeň, potešenie, smilstvo. V sóle choreograf komprimuje opulentnosť témy žiadostivosti do fascinujúceho monológu krásnej ženy. Andrej Petrovič umiestňuje na pódium len jednu osobu – ženu, ktorej smäd nikdy nebude uspokojený. V úvodnej časti sa z tmy vynára silueta bielej stoličky/kráľovského trónu a fragmenty tela – plecia, dlane a najmä tvár. Telo pohlcuje symbol moci, stáva sa súčasťou siluety trónu, objíma ho, privlastňuje si ho a v závere naň zasadá v dominantnej póze. Túžba narúša škrupinu sebakontroly, vášeň presakuje v ruptúrach póz a tanečnica sa postupne rozpohybuje v priestore. Dynamika a napätie pohybu sa stupňujú do sebazničujúceho extatického tanca, tanečnica sa necháva pohltiť vášňou a žiadostivosťou, stáva sa ich bezmocným nástrojom a cyklí sa do deformovanej bezmedznej vášnivosti.
Fascinácia Andreja Petroviča témou tenkej hranice medzi peklom a nebom, blízkosti dobra a zla, krásy a škaredosti, ratia a pudov, ich vzájomných súvzťažností a nebezpečenstvom prekračovania týchto hraníc sa prejavila aj v jeho ďalšom diele, inscenácii Štyri hlavy.
Inscenácia Štyri hlavy je súčasťou trojdielneho projektu 3×20 Divadla Štúdio tanca v Banskej Bystrici, ktorý zahŕňa okrem Štyroch hláv produkcie Pravý uhol Tibora Trulika a e(x) Lukáša Homolu. Andrej Petrovič rozohráva v inscenácii pohybové súvzťažnosti vnorené do abstraktných, výtvarne komponovaných obrazov. Štyria tanečníci sa stávajú hľadačmi rôznych zdrojov potešenia a pôžitkov, ktoré im prinášajú hedonické uspokojenie a vytvárajú ilúziu slobody. Ich skarikovanie odhaľuje absurditu sveta, v ktorom sa v jednom časopriestore nachádza nebo aj peklo – Záhrada rozkoší Hieronyma Boscha.
Vo svojej tvorbe sa Petrovič predstavil ako majster vytvárania až takmer greenawayovskej atmosféry na scéne. Každá postava okrem svojho príbehu prináša na javisko aj nevyslovené tajomstvo, ktoré sa síce nestáva súčasťou inscenačného príbehu, ale je znepokojujúcim elementom udržiavajúcim pozornosť diváka.
Autorská tvorba:
2013 – iTMOi (in The Mind Of igor), Akram Khan Company, réžia a choreografia: Akram Khan, spolupráca na tvorbe, asistent choreografa a režiséra: Andrej Petrovič. Premiéra: Akram Khan Company MC2: Grenoble
2014 – The Tempest, časť Caliban, Balet SND, réžia: Jozef Vlk, choreografia: Andrej Petrovič. Premiéra: SND, Bratislava
2014 – The Fifth, Kecskemét City Ballet Budapešť, réžia a choreografia: Andrej Petrovič. Premiéra: Kecskemét City Ballet Budapešť
2014 – The Rashomon Effect, National Youth Dance Company – Sadler’s Wells Theatre Londýn, réžia: Akram Khan, choreografia: Andrej Petrovič. Premiéra: National Youth Dance Company – Sadler’s Wells Theatre, Londýn
2016 – Giselle, English National Ballet, Londýn, réžia a choreografia: Akram Khan, spolupráca na tvorbe, asistent režiséra a choreografa, skúškový tanečný majster: Andrej Petrovič. Premiéra: English National Ballet, Londýn
2016 – L / One of the Seven, ME-SA o.s., Divadlo Ponec, réžia a choreografia: Andrej Petrovič. Premiéra: Divadlo Ponec, Praha
2018 – 3×20, časť Štyri hlavy, Divadlo Štúdio tanca Banská Bystrica, réžia a choreografia: Andrej Petrovič. Premiéra: Divadlo Štúdio tanca, Banská Bystrica
2018 – Refuge / Útočiště, Farma v jeskyni, koncept, réžia, choreografia: Viliam Dočolomanský, asistenti réžie a choreografie: Andrej Petrovič a Hana Varadzinová. Premiéra: Farma v jeskyni, DOX Centrum pre súčasné umenie, Praha
2018 – Beatles Go Baroque, časť Michelle, réžia a choreografia: Andrej Petrovič. Premiéra: Balet SND, Bratislava
2018 – Fabric Body Move, Nový priestor, koncept: Andrej Petrovič, Maroš Baran, choreografia: Andrej Petrovič. Premiéra: Art Books Coffee, Bratislava
2019 – Atlas, Liptovské divadlo tanca, Liptovský Hrádok, námet a choreografia: Andrej Petrovič. Premiéra: Divadelná sála Domu kultúry, Liptovský Hrádok
2019 – P / One of the Seven, Versa o.z., Fond na podporu umenia,réžia a choreografia Andrej Petrovič, Premiéra S2 Stanica Žilina-Zárečie.
Anton Korenči
Absolvoval divadelnú réžiu a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v ročníku prof. Vladimíra Strniska; na Katedre réžie a dramaturgie pôsobil neskôr aj pedagogicky.
Školská inscenácia hry A. N. Ostrovského Nemá kocúr večne hody, na ktorej spolupracoval, získala okrem niekoľkých cien za herecké výkony aj hlavnú cenu festivalu Zlomvaz (2009) v Prahe a hlavnú cenu za najlepšiu inscenáciu Roma Teatro Festival (2009) v Ríme.
Po škole pokračoval spolu s celým ročníkom v Divadle a.ha (neskôr v Divadle Malá scéna STU), kde v snahe o generačné divadlo režíroval spolu s Jurajom Bielikom viacero zásadných inscenácií, za všetky spomeňme inscenáciu hry F. Brucknera Choroba mladosti, W. Schwaba Prezidentky a Ľudorezy, či Aristofanovej Lysistraty. Inscenácia Desatoro v Slovenskom národnom divadle, na ktorej sa podieľal réžijne, získala cenu Dosky za Objav sezóny (2014).
Zazneli aj jeho inscenácie hier Gy. Spiróa Kvarteto (2012), M. J. Lermontova Maškaráda (2014) a J. Geneta Balkón (2015), za ktoré získal výročné ceny Literárneho fondu za réžiu. Spolupracoval so Štátnym divadlom Košice, Slovenským rozhlasom, Bratislavským bábkovým divadlom, či Divadlom Alexandra Duchnoviča; dokopy zrežíroval viac než 30 profesionálnych inscenácií.
V roku 2017 založil nezávislú platformu pre profesionálne performatívne umenie AntiTeatro, ktorej zakladajúca a reprezentatívna inscenácia na motívy eseje Eliasa Canettiho s názvom Masa&Moc bola nominovaná Akadémiou divadelných tvorcov na cenu Inscenácia sezóny 2018/2019.
O druhom projekte AntiTeatra s názvom Zánik Západu bol pozvaný prednášať na Stanfordovu univerzitu (november 2020). Na Univerzite Komenského sa venuje aj teórii divadla – na základe výskumnej cesty do Guatemaly (január/február 2018) vznikla práca Rabinal Achi: divadlo a rituál v mayskej tradícii.
Zdroj text a foto: ŠDKE
