V historickej budova SND si už v sobotu 27. 4. 2019 o 10:00 môžete pozrieť nový titul – rodinnú operu – Rozprávku o šťastnom konci. Samozrejme, vítaní sú okrem detí aj rodičia.
Kde bolo, tam bolo… Bolo raz jedno obrovské kamarátstvo, veľké ako rozprávkové kráľovstvo. Dokázalo hory prenášať, ale aj zlobu a choroby zdolávať. Hlavná hrdinka nášho príbehu Júlia sa vydáva spolu s neposedným kamarátom Martinom na dobrodružnú cestu, počas ktorej sa snaží pomôcť kamarátke Márii. Chcú nájsť šťastný koniec jej liečby, ale aj stratený šťastný koniec všetkých rozprávok. Zlé sily ho zakliali. A aká by to bola rozprávka bez šťastného konca? Pri skúškach so zlou kráľovnou Belladonou a jej ľstivým prisluhovačom Kolomanom im pomáha odvaha, hravosť a fantázia, dôvera, cit pre spravodlivosť a láska.
Rozprávke o šťastnom konci nechýba humor ani napätie, pohybová ladnosť až cirkusová akrobacia, výtvarná poézia ani scénická premenlivosť. A kraľuje jej nádherná hudba! Lebo hudba v divadle prináša radosť a šťastie, ale dokáže aj zázračne liečiť. A to už stojí za to vidieť a zažiť na vlastnej koži, nemyslíte?
Rozprávku o šťastnom konci napísal na objednávku pre Operu Slovenského národného divadla významný slovenský skladateľ Peter Zagar. Študoval na Hudobnej fakulte VŠMU v Bratislave u Ivana Hrušovského. Absolvoval stáž v elektroakustickom štúdiu GRAME v Lyone a šesťmesačnú stáž na Vyššej hudobnej škole vo francúzskom Chartres. Pôsobil v Hudobnom centre ako vedúci edičného oddelenia, v Slovenskej filharmónii ako redaktor a v Slovenskom rozhlase ako hudobný režisér. K jeho najvýznamnejším dielam patria Apokalypsa Iohannis pre sóla, zbor a sláčikový orchester (1997), balet Sen noci svätojánskej (2006) a moteto pre miešaný zbor a sláčikový orchester pod názvom Os justi (2018).
Na otázku, aký je Zagarov názor na operu, odpovedal pre portál Slovenského národného divadla: „Opera je podľa mňa jedným z kľúčových umeleckých žánrov, nie je pre mňa iba položkou na zozname hudobno-divadelných žánrov. Jej vznik na prelome 16. a 17. storočia predstavoval medzník v dejinách nielen hudobného divadla, ale aj celej hudby. Stala sa platformou pre mnohé hudobné inovácie, ktoré sa neskôr udomácnili aj v tzv. absolútnej hudbe. Pre mňa je to syntetický žáner, v ktorom spolupracujú viaceré výrazové prostriedky na vytváraní celostného umeleckého zážitku. Dnes sa hľadá nová podoba opery bez tzv. operných klišé, ale redukcia ide niekedy pre mňa priďaleko. Niektoré experimentálne opery by som už operami nenazval, hoci ich akceptujem ako hudobné divadlo. V tomto zmysle je môj názor vyhranený.„
Zagar v podtitule operu nazýva „pre deti a rodičov“ a vysvetľuje to nasledovnými slovami: „Ak detská opera prenesene hovorí o všeľudských problémoch, má šancu zaujať aj rodičov. Pre mňa je však rovnako dôležité, aby detská opera obstála v teste hudobných a divadelných kvalít, teda aby snaha o priblíženie sa k detskému divákovi neuviazla v infantilnosti.“ A prečo rozprávka o šťastnom konci? „Rozprávky musia byť o ideáloch. Tak pre deti, ako aj pre ich rodičov. Ale v našej inscenácii vnímame spojenie „šťastný koniec“ ako ustálené slovné spojenie. Kánon. Neriešime protiklad šťastný či nešťastný koniec. Hrdinovia nášho príbehu hľadajú stratený „šťastný koniec“. A nielen pre rozprávky, ale aj pre reálny život. Divákom prostredníctvom jednotlivých árií a deja chceme klásť otázku: Kde je v živote ukryté ľudské šťastie? A ponúkame aj niekoľko možností… V naplnení harmonického vzťahu medzi rodičmi a deťmi? V priateľstve? V pozitívnom vzťahu medzi kamarátmi? Je naším šťastím láska? Tá rodiaca sa – medzi chlapcom a dievčaťom, neskôr medzi mužom a ženou, zavŕšená vzťahom medzi mamou a otcom, založenom na tolerancii a pochopení sa? Je šťastie ukryté v našej spontánnosti, uvoľnenosti, hravosti? Vo viere? V stave vnútornej harmónie človeka so sebou samým? S niečím, čo ho presahuje? Odpovede si dieťa spolu s rodičmi alebo učiteľmi budú môcť nájsť nielen na záver predstavenia, ale aj v následných rozhovoroch doma či v škole,“ dopĺňa Peter Zagar.
A ešte pred predpremiérou Vás pozývame do zákulisia SND, kde vznikala Rozprávka o Šťastnom konci. Šikovný fotograf spravil mimoriadne nápadité a niekedy aj vtipné zábery.
Inscenačný tím
Hudobné naštudovanie Dušan Štefánek
Dirigent Dušan Štefánek Pavol Tužinský
Libreto Daniel Hevier Svetozár Sprušanský
Réžia Svetozár Sprušanský
Scéna a kostýmy Diana Strauszová
Výtvarník Vladimír Král
Choreografia Silvia Hudec Beláková
Dramaturgia Svetozár Sprušanský
Obsadenie
Júlia Adriana Banásová
Martin Pavol Remenár
Belladonna Martina Masaryková
Juliana Denisa Hamarová
Tichomír Juraj Peter
Princezná Prejedená Dominika Krčištová
Princezná Prekrásna Barbora Dvorská
Princezná Premúdra Judita Andelová
Valerián Matúš Šimko
Koloman Marek Pobuda
Spoluúčinkuje Pressburg Singers pod vedením Janky Rychlej
Zdroj foto: SND – Marek Malůšek
