Železný Goliáš na pražskom letisku vypľul plamene a vydýchol hustý čierny dym. Zem sa začala chvieť a neprestala dobré dve hodiny. Koncerty skupiny Rammstein predstavujú šou, ktorá na svete nemá konkurenciu. Plamene, ohňostroje a ťažká olejnatá mašina fungovali bezchybne a spoľahlivo od začiatku do konca.
1. mája začali sociálnymi sieťami kolovať prvé fotky monštruózneho nemeckého baranidla, stojaceho uprostred pražského letiska Letňany. Zvesti o 90 kamiónoch naložených ťažkým železom a vyše 260 člennom produkčnom tíme, ktorý tento kolos dal za týždeň dohromady, sa šírili nadšenými hlasmi. Samozrejme skalný fanúšik skupiny Rammstein vedel už minulý rok o takomto čase, že 15. a 16. mája 2022 bude hlavné mesto Českej republiky patriť metalistom. A skutočne.
Po ceste metrom napchatým až po strop ľuďmi v čiernych tričkách a ostňami na krku sme vystúpili na letisku, ktorému na pár dní kraľovala nová dominanta. Pódium dovtedy mne známe iba z obrázkov bolo viditeľné už z diaľky. Obrovský železný motor čakal na svoj štart.
V roku 2019 skupina Rammstein vyjadrila niekoľko úvah o ukončení svojej pôsobnosti. V poradí siedmy štúdiový album bez názvu mal byť údajne posledný. Pandémia však, paradoxne, svet hudby nezbrzdila, ale naopak, nakopla. Tri roky bez živých vystúpení primälo členov kapely k ďalšej tvorbe, k novej hudbe, ktorá v týchto dňoch roztriasa mestá Európy.
Železný Goliáš na pražskom letisku vypľul prvé plamene a vydýchol hustý čierny dym. Zem sa začala chvieť a neprestala dobré dve hodiny. Začala sa šou, ktorá na svete nemá konkurenciu. Plamene, ohňostroje a ťažká olejnatá mašina fungovali bezchybne a spoľahlivo od začiatku do konca. Veľkoleposť, s akou skupina Rammstein začala vystupovať v 90. rokoch a akú dodnes stupňuje, si môže dovoliť len málo kapiel. A ešte menej ich zvládne uchlácholiť svoje publikum k takejto spokojnosti, na ktorej si kapela očividne zakladá. Chce publiku dať to, čo si z CD nosičov nikdy nemôže vypočuť. S novou tvorbou pribúdajú do programu aj nové, stále epickejšie čísla. Pomaly sa zdá, že to už nemôže byť lepšie, väčšie ani pompéznejšie. A preto tohtoročný album je pravdepodobne ten naozaj posledný.
Praha mala to šťastie, že po dlhšej odmlke kapely mohla byť miestom premiéry nového set-listu obohateného o skladby z aktuálneho albumu Zeit. Je to fúzia všetkého, čo Rammstein pre svojich fanúšikov znamená. Príznačné búšiace rytmické pochody, hlboký basbarytónový hlas frontmana Tilla Lindemanna, ktorý sa v modernej hudbe používa už len zriedka, metalové balady a samozrejme vyšperkované efekty. Jedinečnosť tejto kapely však bola od svojho vzniku často napádaná.
Skupina musela od nepamäti čeliť obvineniam zo sympatizovania s nacistickou ideológiou. Veď predsa spievajú výlučne nemecky, stavajú svoj imidž na ohni a tvrdej mašinérii, ich texty sú neraz násilnícke, tu sa niet o čom baviť. Skutočnosť je však iná. Členovia sa stále znova a znova vyjadrovali proti týmto obvineniam a vysvetľovali svoj špecifický výraz početnými argumentami, no aj tak sa názory verejnosti s každou ďalšou kontroverziou kapely vracajú. Áno Rammstein sú kontroverzní. Spievajú o sadizme (pieseň Ich tu dir weh je z toho dôvodu vo viacerých krajinách zakázaná) o kanibalizme, homosexualite, nepodarených plastických operáciách, ale aj o pominuteľnosti času a krásy. Ako rodáci z východného Nemecka radi kritizujú minulý režim, alebo hovoria práve o dedičstve pocitu viny každého Nemca. V dokumentárnom filme Rammstein in Amerika jeden zo zakladateľov kapely, gitarista Richard Kruspe hovorí: „Byť Nemcom, to znamená niesť škvrnu, ktorú som nejakým spôsobom vždy cítil. Vždy sa ako Nemec cítite previnilo.“
Podozrenia v médiách budil aj samotný prízvuk Lindemanna v niektorých piesňach, najmä čo sa týka výslovnosti písmena R. V klasickej nemčine sa táto spoluhláska vyslovuje viac francúzskym hltavým spôsobom, avšak Lindemann ju rád vyslovuje tvrdo a výrazne, podobne, ako sa to robí v slovenčine. Lenže v nemeckom jazyku takáto výslovnosť nie je bežná a spája sa skôr s dialektami nemecky hovoriacich, avšak nie nemeckých krajín ako napríklad Rakúskom. Najznámejšou historickou osobnosťou používajúcou tento dialekt bol v minulosti rodený Rakúšan Adolf Hitler. Lindemannov výraz je preto často považovaný za nepriamy prejav náklonnosti k ideám fašistického diktátora. Pravdepodobnejšia je však verzia, že kapela používa umelo vytvorený dialekt (tzv. Bühnendeutsch) používaný v minulosti v nemeckých divadlách. Ten jazyku dodal potrebný dôraz a zvučnosť, ktoré boli v dobe bez mikrofónov veľmi dôležité. Dnes sa vďaka tomu kapela môže pýšiť nie len tvrdými rytmickými nástrojmi, ale aj výrazným spevom bývalého bubeníka Lindemanna.
V roku 2019, v skladbe Deutschland kapela raz a navždy zaujala svoje stanovisko k histórii svojej krajiny. Poukazuje ňou na rozpor v každom človeku narodenom v modernom Nemecku, ktorý svoj domov miluje a nenávidí, je preňho požehnaním aj prekliatím. Vo videoklipe k piesni zhrnuli najdôležitejšie historické udalosti, ktoré formovali Nemecko, no aj keď sa členovia kapely v ňom sami postavili do role židovských väzňov, stále na ich adresu smerujú nové a nové obvinenia z nacizmu. V ich textoch možno nájsť aj veľa politických, či kultúrnych podtextov. Svoj názor vyjadrili už aj na tému migrácie, či výchovy detí.
Faktom však zostáva, že kapela po celom svete budila rozruch svojim predstaveniami a tým si znepriatelila viaceré systémy. V USA boli Lindemann (spev) a Christian Lorenz (klávesy) opakovane zatýkaní za inscenáciu homosexuálneho styku priamo na pódiu. Nie sú im cudzie ani sado-maso scény, ktoré sú súčasťou koncertov. Spevák má obojok, kľakne si, pričom klávesák ako dominantný člen dvojice ho na pódiu (naoko) bičuje. Aj to je kapela Rammstein, ktorá rada provokuje. Vždy a za každých okolností. Naproti tomu v Rusku si kapela vyslúžila zrušenie svojich koncertov na základe predošlej skúsenosti, kedy sa dvaja gitaristi počas pesničky Ausländer pobozkali na protest proti zákazu propagovania netradičnej sexuality pred ruskou mládežou. Slovom Rammstein ako teleso je nenávidené všetkými systémami, západnými aj východnými, novými aj starými, ale zato milované ľuďmi na celom svete.
Rammstein bola vždy kapela, ktorej záležalo na vytvorení si vlastného výrazu, preto ich hudba funguje nie len na nosičoch, ale najmä naživo. Inými slovami Rammstein rozhodne stačí počuť. No keď vidíte na vlastné oči pyrotechnickú šou, nebezpečné hry s ohňom, kuriózne kostýmy, azbestové vesty, ktoré chránia pred spaľujúcim ohňom protagonistov (je záhada, ako ten oheň na pódiu vydržia samotní hudobníci, no faktom je, že v začiatkoch dokonca boli aj zranení – ich šou sa nezaobišli bez popálenín) a produkčnú nápaditosť, ten zážitok sa stane niečím úplne novým.
Aj keď sme stáli dobrých 100 metrov od pódia, stále na nás dopadala horúčosť plameňovej šou. Kamarát mi odporúčal vziať si so sebou aj štuple do uší, no ja som neveril, že ich budem potrebovať a tak som ich nechal doma. Výsledok? Neľutoval som to, no po zvyšok večera som toho už veľa nepočul. Taký to bol rachot! Šli do toho na 100 percent, tak ako vždy.
Často kritizovanou súčasťou tvorby sú okrem temných, až desivých výjavov takisto aj šokujúce, no o poznanie vtipnejšie piesne či videoklipy. Existujú názory, že skladby ako Pussy, Te quiero puta!, či Zick Zack ničia imidž kapely, ale ja tvrdím, že sú jeho nedielnou súčasťou od nepamäti. Keď vám už raz prischla nálepka kontroverzného umelca môžete si toho dovoliť oveľa viac. Kapela túto skutočnosť rada využíva a stále posúva hranice vkusu, pričom zostáva pravdivá a autentická.
Posledné dva albumy boli do éteru vypúšťané podľa rovnakého vzorca. Vlajkovou loďou bola vždy pieseň s hlbokým posolstvom a zložená s maximálnym vypätím umenia hudobného, či lyrického (Zeit a Deutschland). Potom nasledovala nemenej apelatívna, no o poznanie odľahčenejšia (Radio), či skoro až komická skladba (Zick Zack). Samozrejme vždy v sprievode s obrazovo hodnotným filmovým videoklipom. Zvyšok albumu pozostáva zo zmesi rockových balád a industrial metalových skladieb. Melancholický nádych má predovšetkým najnovší (a zrejme už posledný) album ukončený skladbou Adieu, ktorá je jednoznačným listom na rozlúčku a Lindemann v ňom svojich fanúšikov uisťuje, že žiadny ďalší zázrak sa už nestane. Hudba Rammsteinu nebola nikdy oprostená od emócií smútku, strachu a nervozity. Tie tam boli vždy prítomné vo väčšej či menšej miere. Preto po ich hudobnej tvorbe často siahli aj svetoznámi filmoví tvorcovia trillerov ako David Lynch vo filme Lost Hightway, alebo Lars von Trier v dvojdielnej erotickej dráme Nymfomanka. Azda najznámejšia skladba Du hast je dokonca súčasťou oficiálneho soundtracku k filmu Matrix, hoci v samotnej snímke napokon nezaznela.
Či je vám blízke filmové spracovanie ich videoklipov, texty Tilla Lindemanna, alebo samotná hudba a životunebezpečné predstavenia na pódiu, vždy budete mať pocit, že títo chlapci si dovoľujú viac než ktokoľvek iný, viac než je únosné. Zostane vo vás pocit, že by ste si sami netrúfli na nič z toho, čo robí Rammstein Rammsteinom. A preto vás hlas a názor tejto kapely nikdy neprestane zaujímať. Pretože nik iný sa na nič podobné neodváži.
V rámci pódiového turné sa budú ďalšie koncerty konať vo viacerých európskych mestách, medzi nimi napríklad v Berlíne (4-5. júna), Varšave (17.júna), alebo nórskom Osle (24. júla).
Okrem toho do Bratislavy v novembri zavíta aj samotný líder kapely so svojím sólovým projektom Lindemann a odohrá koncert v Bratislavskej Inchebe. Podujatie sa malo konať už v januári tohto roka, no kvôli pandemickej situácii sa jeho termín preložil na 24. novembra, vďaka čomu sú lístky stále dostupné.
Matúš Trišč
Zdroj foto: Facebook
