Amazon nám koncom augusta pripravil prvú várku epizód z druhej sezóny seriálu Prstene moci. Prvé tri epizódy rozdali silné karty a fanúšikov Stredozeme navnadili na ďalšie veľké dobrodružstvá s už známymi postavami.
Samozrejme sa nájdu aj takí, ktorí návrat do Tolkienovho sveta vo vízii Amazonu kategoricky odmietajú už od oznámenia projektu Prstene moci spred niekoľkých rokov a ktorí zastávajú isté obrazoborectvo, pokiaľ ide o slávne literárne dielo, resp. uznávajú iba nadčasovú Jacksonovu trilógiu.
Prvá séria Prsteňov moci nebola tak výnimočným zjavom, ako by si možno viacerí priali, ale predstavovala solídny pokus o plnohodnotný a široký prepis mýtického sveta do audiovizuálnej podoby. Tvorcovia sa v novej sezóne, presnejšie v jej zatiaľ troch dostupných epizódach, snažia robiť všetko lepšie a potešujúce je, že sa im to naozaj darí.
Ako som písal už pri dojmoch z prvej série, obrovský rozpočet a snahu na výsledku naozaj vidieť. Autori neuberajú na pompéznosti, zároveň ju ani nevyužívajú ako márnivosť zakrývajúcu prázdnotu obsahu. Stredozem v ich seriáli je obrovská a rozmanitá práve preto, že taká musí byť kvôli potrebám príbehu.
Opäť sledujeme viacero dejových línií, pričom príbehy jednotlivých postáv už získavajú lákavé kontúry. Zatiaľ čo prvá séria nastolila množstvo otázok, nové časti poskytujú aj odpovede. Čoraz viac sa na pozadí rysuje zjavná spojitosť s príbehom najznámejšej trilógie a ja sa stále teším z pocitu, že môžem na obrazovke vidieť udalosti, ktoré boli v Jacksonových filmoch vyrozprávané len ako dávne, takmer zabudnuté báje.
Ide o udalosti, ktoré sa odohrávali v priebehu storočí, no scenáristi sa s časovým problémom vysporiadali so cťou a pripravili konzistentný príbeh, v ktorom plynutie času nespôsobuje citeľné lapsusy. Zdrojový materiál musel byť pochopiteľne prispôsobený potrebám seriálu a puntičkári si na tom nepochybne radi zgustnú. V skutočnosti však na práci autorov badať všeobecnú úctu k predlohe a veľkú snahu nenahnevať divákov a diváčky.
Pravda, pár nezmyselných výstrelkov si predsa len neodpustili. Najznámejšie príbehy zo Stredozeme sú jednoznačným bojom dobra so zlom a akékoľvek poľudšťovanie zla v nich nemalo priestor. To už pri Prsteňoch moci neplatí (mám na mysli napríklad rodinne založených orkov). Niekoľko ďalších prehnaných odklonov od predlohy možno v seriáli spozorovať, no nerád by som sa ja sám stal hnidopichom. Rozhorčenie s radosťou prenechám youtubovým loremasterom.
Väčším problémom je fakt, že hoci sú dejové linky vyrozprávané celistvo a bez častých skokov, viaceré z nich neobsahujú hrdinov či hrdinky, na ktoré by som sa rád naviazal. Výsledkom je časté sledovanie udalostí iba so záujmom o informácie potrebné k chápaniu celku. K hlbšiemu prežívaniu preto často nedochádza.
Iné časti príbehu naopak oplývajú postavami so skvelou vzájomnou chémiou a je potešením sledovať ich dialógy plné poetických výrazov a tolkienovských múdrostí, ako aj vývoj ich vzťahu.
A napokon, jednou z najzaujímavejších línii je príbeh Saurona, áno toho Saurona, ktorý bol v Pánovi prsteňov prítomný najmä vo vyslovených obavách, no v seriáli sa ukazuje z mäsa a kostí, a to hneď v niekoľkých podobách. Aj pri jeho zobrazení sa autori držia predlohy a azda nie som jediný, keď som roky dúfal, že sa raz dočkám sfilmovaného príbehu Annatara, božskej bytosti Maiar – Saurona. Práve jeho intrigy a snahy manipulovať ostatnými postavami, aby dosiahol svoj cieľ – vznik prsteňov moci, vnímam ako hybnú silu seriálu.
Vcelku je začiatok druhej série Prsteňov moci uspokojivým a atraktívnym pokračovaním, ktorému možno prepáčim viacero nedostatkov, no zrejme za mňa hovorí vďačnosť za každý pohľad do Stredozeme.
Matúš Trišč
Zdroj foto: Prime Video
