Dojmy zo seriálu Pán prsteňov: Prstene moci

Dej seriálu pokrýva časť udalostí z druhého veku Stredozeme, kedy temný pán Sauron začína naberať na sile a elfovia objavili nový spôsob, ako spútať moc predkov a využiť ju vo svoj prospech.

Máme za sebou prvú sériu The Lord of the Rings: The Rings of Power a dojmy z nej sú podľa očakávaní zmiešané. Seriál si za krátku dobu získal pomerne dosť priaznivcov a rovnako aj odporcov. Ale s tým museli tvorcovia rátať, keď siahli na to, čo mnohí považovali za nedotknuteľné.


Vďaka adaptácii Tolkienovho diela od Amazonu sme svedkami udalostí, o ktorých sme doteraz mohli len čítať, alebo počuť ako o pradávnej minulosti, ktorá predchádzala najznámejšiemu príbehu spracovanému v trilógii Petera Jacksona.


Od prvej epizódy som ťahal za jeden koniec povrazu. Bola to strana priaznivcov, pripravených statočne odháňať myšlienky na porovnávanie trilógie a novej adaptácie. Úplne sa to nepodarilo, no chcel som, aby sa mi nový Pán prsteňov zapáčil a zrejme som to chcel rovnako tvrdohlavo, ako tí druhí túžili po jeho potopení. Na koho strane je výsledok? Teraz už viem, že je to niekde uprostred, no ani tak sa necítim porazene.


Ako prvé do očí udrú lesk, sláva a pompéznosť. Stredozem a ďalšie oblasti fiktívneho sveta vyzerajú na prvý, druhý aj tretí pohľad úžasne. Každej scenérii aj malým detailom sa venovala sústredená práca a pozornosť. Po vizuálnej stránke sa teda seriálu v súčasnosti nič nevyrovná. Prstene moci nie sú lacnou záležitosťou a je to naozaj vidieť. Navyše, pocitovo v sebe spájajú všetko, čo dnes fanúšik fantasy môže mať rád. Cítiť tu zmes pôvodnej trilógie, Hobita, herného Zaklínača či God of War. Na rozdiel od iných porovnateľných seriálov sa tu postavy nemusia schovávať v interiéroch svojich komnát, aby sa to najdôležitejšie povedalo slovami a filmári mohli ušetriť. Prstene moci sú okázalé a nádherné.


Vrátim sa ešte k udalostiam, ktorým sa seriál venuje. Ak ste fanúšikmi Pána prsteňov, zrejme vás rovnako ako mňa vždy zaujímalo, ako Stredozem vyzerala pred tým, než sa najmocnejší prsteň dostal k Bilbovi či Frodovi. Ako vyzeral Sauron, keď mal ešte fyzickú podobu? Odkiaľ sa vzali hobiti? Kto a ako ukul záhadné prstene? Bol niekedy Mordor príjemným miestom? Mnohé z tohto sa samozrejme môžeme dočítať v knihách, no hádam nie som jediný, kto to chcel vidieť na vlastné oči. Aj keď má adaptácia od Amazonu veľa slabých stránok odpovedá na moje dlho kladené otázky a ukazuje mi, čo som chcel vidieť už ako dieťa.

Seriál sa scenáristicky občas prikláňal k priemeru súčasnej fantasy tvorby na streamovacích platformách, no aj v takých chvíľach ho podržalo neskromné spracovanie a nám blízke postavy. Tentoraz vidíme ich pôvod. Sú iné ako ich poznáme, ale to nevadí. Dívame sa predsa tri tisícročia do minulosti. Legendy sa stávajú prítomnosťou a tento fakt nemôže poškodiť ani autorská priemernosť, na ktorú sme pri seriálových adaptáciách kultových diel už tak nejak zvyknutí.

Jacksonova trilógia Pána prsteňov je stále zázrakom. Žiadalo si to osvieteného tvorcu, osvietených producentov a celý dlhý rad náhod a priaznivých nepredvídateľných okolností a možno aj správnu konšteláciu vesmírnych telies (nedivil by som sa), aby vznikla azda najlepšia filmová trilógia vôbec. Čakať, že ešte niekto niekedy bude mať s rovnakou látkou podobne veľa šťastia by bolo naivné. Môžeme obviňovať tvorcov z toho, že sa im pri tvorbe nestal podobný zázrak? Nie! Vzhľadom na ťarchu, ktorá na nich visela si myslím, že je to s Prsteňmi moci statočný pokus.

Patrím k tým, ktorí sa neuspokoja s klasikou a chcú sa do Stredozeme opakovane vracať a objavovať ju. Aj za cenu toho, že dostanem miestami slabšie herecké výkony a nie až tak zaujímavé dejové linky. Preto sa teším na ďalšiu sériu, aj keď viac-menej len zo zvedavosti.

 

 

Matúš Trišč

Zdroj video: Amazon Prime Video

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno