Na Medzinárodnom divadelnom festivale SND v Bratislave Eurokontext uvedie v nedeľu 17. júna pražské Národné divadlo operu Julese Masseneta Werther.
Do repertoáru pražského Národného divadla sa Werther vrátil v júni 2018 po takmer osemdesiatich rokoch od inscenácie uvádzanej v rokoch 1927-1939, aby znovu pripomenul, prečo patrí k najúspešnejším dielam francúzskej opernej literatúry. Súčasná inscenácia svetoznámeho nemeckého operného režiséra Willyho Deckera mala svoju premiéru v roku 1996 v Het Muziektheater (Nederlandse Opera) v Amsterdame. Následne bola s veľkým úspechom naštudovaná v divadlách v Oper Frankfurt, Opéra Lyon, Teatro dell’Opera v Ríme a Gran Teatre del Liceu v Barcelone. Hudobného naštudovania v Národnom divadle Praha sa ujal umelecký riaditeľ Opery Národného divadla Petr Kofroň, réžie pražského naštudovania Stefan Heinrichs, ktorý v minulosti pripravil revival inscenácie i v ďalších operných domoch v zahraničí. Autorom scény a kostýmov je nemecký scénograf Wolfgang Gussmann. Výtvarné poňatie je situované na koniec 19. storočia v žlto-modrej farebnej kombinácii symbolizujúcej románového Werthera.
V hlavnej úlohe Werthera sa na Eurokontexte v SND predstaví tenorista Peter Berger. Dielo obsahuje i jednu z najznámejších tenorových árií Pourquoi me réveiller. Tá sa považuje skúšku schopností každého tenoristu, ktorý sa s danou rolou stretne. Preslávili sa ňou napr. Luciano Pavarotti, Jonas Kaufmann alebo Juan Diego Flórez. Peter Berger v tejto inscenácii ako Werther debutuje a jeho interpretácia tejto árie i celej roly je pozoruhodná. Štěpánka Pučálková sa predstaví v úlohe Charlotty, Jiří Brückler stvárňuje Alberta a Slávka Zámečníková, mladá laureátka medzinárodnej speváckej súťaže v Karlových Varoch debutuje na scéne Národného divadla v úlohe Sophie.
Opera Werther je vrcholným dielom romantizmu a jej predlohou je slávne dielo Johanna Wolfganga Goetha Utrpenie mladého Werthera. Román o nešťastnej láske vo forme listov z roku 1774 sa stal hneď po svojom vydaní kultovou knihou obľúbenou medzi mnohými generáciami. Libreto stvárňuje vášnivú lásku Werthera k Charlotte a zdôrazňuje jej vnútorný konflikt medzi vedomím zodpovednosti (Albert) a pocitom lásky (Werther). Vizuálne abstraktná a efektná scéna Wolfganga Gussmanna a inscenačná interpretácia Willyho Deckera rozkrývajú témy rezonujúce aj v súčasnej dobe, a to rozpor medzi nespútanými túžbami jedinca a zažitými konvenciami, medzi slobodou ducha a spoločenskými tabu aj medzi partnerskou vášňou a sociálnou spútanosťou.
