„Cez obrazy vstupujem do vlastného imaginárneho sveta a teší ma, keď si nachádzajú svoje uplatnenie nielen v príbytkoch zberateľov, ale aj v rôznorodých výtvarných publikáciách,“ hovorí pre náš portál výtvarníčka Petra Štefanková.
Je univerzálna umelkyňa, ktorá sa okrem grafiky, ilustrácie a maľby venuje aj dizajnu, je autorkou textov, filmov, kníh a rada sa vizuálne vyjadruje prostredníctvom rôznych materiálov a objektov. Vyštudovala grafický dizajn, čo je aj dôvod, prečo inklinuje k plošnej estetike a jej obrazové výjavy charakterizuje zjednodušená forma, ktorá funguje ako znak, symbol, výtvarná skratka. Venuje sa vektorovej grafike a preslávila sa počítačovými 3D grafikami v zahraničí aj na domácej pôde. Profesijný životopis výtvarníčky (uvádzame na webe Moja kultúra) odkazuje na mnohé zahraničné úspechy a ocenenia. Zásadným prelomom, ktorý sa Petre Štefankovej v rámci vnímania výtvarnosti v komerčnom svete podaril je imaginárny „most“ medzi vizualitou vysokej výtvarnosti a jej presahu do komerčnej grafiky, ktorá nesie v sebe zakódovanú pragmatickú informáciu a zároveň funguje ako obraz. S výtvarníčkou Petrou Štefankovou sa rozprávala Barbara Brath.
Výstava, ktorá bude prezentovaná na Západnej terase Bratislavského hradu od 3. do 30. augusta 2021 má názov Cestovateľka. Pri tejto príležitosti som sa spýtala autorky na jej tvorbu, skúsenosti so zahraničím a aj na to, ako doma prežila obdobie pandémie.
BB: Stretli sme sa po prvýkrát v roku 2009, keď ma vtedajšie vedenie Slovenského národného divadla požiadalo, aby som ti kurátorovala výstavu Pink Freud Anyone. Práve si sa vrátila z pobytu v Londýne a priznávam, nepoznala som tvoju tvorbu. V medzičase sme otvorili výstavu aj v Divadle Malá scéna STU a natočili s TV 213 Portrét umelca. Zatiaľ čo si však ešte nebola známa doma, preslávila si sa v zahraničí. Vystavovala si v USA, vo Veľkej Británii, v Austrálii, vo Švajčiarsku, v Španielsku, Belgicku, Turecku, Argentíne, Kolumbii, na Aljaške, v Taliansku, Hongkongu, Japonsku, Poľsku, Nemecku, v Česku a za ostatné obdobie už aj na Slovensku. Kedy si odcestovala do Londýna, aký bol motív, impulz? Ako to všetko vlastne začalo – objednávky, zákazky, klienti, krajiny…
PŠ: Do Anglicka som odcestovala v roku 2006, pôvodne iba na dovolenku medzi komunitu českých a slovenských kamarátov v Doveri. Plánovala som sa oslobodiť od množstva objednávok na Slovensku a venovať sa len voľnej tvorbe jeden mesiac. Vtedy ma však oslovila nadnárodná lodná spoločnosť v Doveri na krátkodobý projekt v oblasti grafického dizajnu a krátko na to prišla ďalšia ponuka z reklamnej agentúry v Londýne. Preto som sa rozhodla zostať a hľadať dalšie príležitosti. Stále som tvorila voľné ilustrácie, v tom čase skôr vektorové a prvé 3D grafiky – a prihlásila som sa do súťaže televízie Channel 4, 4Talent, ktorú som v roku 2007 vyhrala. Potom prišiel kolotoč rôznych prezentácií – výstavy, prednášky na festivaloch, konferenciách od Austrálie, cez Západnú Európu po USA. Oslovili ma firmy ako Microsoft Games Studios, či filmové štúdio v Los Angeles a vydavatelia časopisov. Vyhrala som tiež konkurz na ilustrácie pre firmu Orange, ktoré sa potom používali napríklad vo Francúzsku. Spolupracovala som s animačným štúdiom VooDooDog na tvorbe animovaných titulkov pre hraný film Kúzelná opatrovateľka 2 (Nanny McPhee 2). Neskôr som získala niekoľkoročný kontrakt pre kalifornskú firmu Lynda.com, pre ktorú som tvorila ilustrácie každý mesiac na ich DVD obaly výukových materiálov.
BB: Strávila si veľa času v zahraničí. Registruješ rozdiel vnímania slovenského a zahraničného diváka, aké bývajú reakcie na tvoju tvorbu?
PŠ: Mám dojem, že som stále omnoho výraznejšie vnímaná v zahraničí – častejšie mi chodia aj ponuky na výstavy zo zahraničia či spolupráce a možnosť publikovania. Stáva sa aj to, že keď príde za mnou slovenský objednávateľ ilustrácií, tak koncovým klientom je i v tomto prípade zahraničný subjekt. Akoby vonku malo publikum otvorenejšiu myseľ a dávalo slobodnejší priestor rôznym vizuálnym a technickým prístupom vo výtvarnosti. Firmám či organizáciám záleží na jedinečnosti ich brandingových výstupov a tak aj vyzerajú reklamné kampane. Príkladom môže byť charitatívny projekt Parky Life reklamnej agentúry Havas Lynx, za ktorú získali viacero ocenení na britských The Drum Roses Awards 2020. Do komunikačnej kampane na podporu povedomia o Parkinsonovej chorobe zapojili viacero svetoznámych ilustrátorov, medzi nimi aj mňa. Slovenské publikum je konzervatívnejšie, hoci mám i tu svojich verných fanúšikov, stretla som sa už aj so silným nepochopením.
BB: Si jednou z členiek britského Kráľovského spoločenstva umení, čo to pre teba znamená? Vyplývajú z toho nejaké povinnosti, alebo je to čestná „funkcia“?
PŠ: Členstvo v Kráľovskej spoločnosti umení by sa dalo nazvať aj čestným členstvom, keďže povinnosti mi z toho nevyplývajú. Skôr ide o príbuzné myšlienkové nastavenie danej komunity a to je napríklad kreativita či inovatívnosť pretavená do vlastnej práce, ktoré všetci zdieľame. Ide vlastne o networkingovú sieť osobností, ktoré diskutujú, stretávajú sa, píšu a prednášajú. Máme prístup k zaujímavým výskumom a ideám. Vďaka RSA som mohla byť napríklad súčasťou festivalu inovácií 7 Days of Genius v New Yorku, ktorý prezentoval môj kresliarsky workshop pre deti v knižnici v Komárne ako spôsob výuky kolaborácie medzi deťmi prostredníctvom kreslenia.
Počas pobytu v Londýne som vďaka členstvu v RSA robila aj redaktorku sekcie Design pre anglický luxusný časopis BOND magazine a tak som mala možnosť stretnúť osobnosti, s ktorými som pripravila rozhovory. Bol to filantrop Larry Richards z kalifornského mesta Santa Monica, ktorý stál za veľkou výstavou digitálneho umenia v Číne a v USA. Tiež som sa stretla s ikonou filmovej avantgardy z New Yorku, Jonasom Mekasom či biologičkou a doktorkou medicíny Rachel Armstrong počas podujatia Women’s Social Leadership Awards v priestoroch RSA House v londýnskej oblasti Strand.
BB: Výstava, ktorá bude sprístupnená na bratislavskom hrade, má príznačný názov Cestovateľka. Čo všetko na nej uvidíme ?
PŠ: Na tejto výstave bude možné vidieť asi štyridsať voľných akrylových malieb na plátne a dreve, ktoré som vytvorila za posledné tri roky. Budú tam menšie i väčšie metrové plátna. Chcem predstaviť tentokrát výhradne silnú kresbo-maliarsku prezentáciu mojej voľnej tvorby, po predchádzajúcich prehliadkach počítačových grafík a ilustrácií.
BB: Vyskúšala si počas svojej tvorby všetky tradičné techniky, ale v kresbe a maľbe sa orientuješ na akryl na papieri, plátne a dreve, veľa však kreslíš na tablete, kde kombinuješ tradičnú kresbu s digitálnym kolorovaním. Venuješ sa vektorovej grafike a preslávila si sa počítačovými 3D grafikami v zahraničí aj na domácej pôde. Za ostatné tri roky sa však intenzívne venuješ maľbe. Čo ťa na nej fascinuje, prečo si sa rozhodla maľovať obrazy?
PŠ: Najprv som sa maľbe závesných obrazov veľmi bránila. Nakoniec som však prelomila váhanie vďaka neustálemu experimentu a hľadala som svoj výraz aj v maľbe. No a tiež je to pre mňa aj určitý oddych od počítačovej tvorby, predsa len pred tou obrazovkou trávim veľmi veľa času. Keď sa mi podarilo vytvoriť prvé maliarske portfólio, doslova som zapratala celé poschodie nášho domu svojimi obrazmi a môj obytný priestor absolútne ožil vizuálnym jazykom a farbami. Cez obrazy vstupujem do vlastného imaginárneho sveta a teší ma, keď si nachádzajú svoje uplatnenie nielen v príbytkoch zberateľov, ale aj v rôznorodých výtvarných publikáciách. Moje publikum sa vďaka akrylovej maľbe rozšírilo aj na tých milovníkov umenia, ktorí nemajú blízko k počítačovej grafike a siahnu radšej po autentickejšej ručnej práci.
BB: Študovala si propagačnú grafiku na bratislavskej Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru, grafický dizajn na Vysokej škole výtvarných umení a filmovú a televíznu grafiku na VŠUP v Prahe. Venuješ sa grafickému dizajnu od printu cez web a multimédiá až po televíznu grafiku, v oblasti ilustrácie je tvojou doménou reklamná, časopisecká a knižná ilustrácia. Podieľala si sa na projektoch pre amerických i európskych klientov, medzi tvojich objednávateľov patria The Guardian, The Economist, Channel 4, Future Network, Orange, Microsoft Game Studios, Lynda.com a ďalší. Dalo by sa povedať, že si sa doposiaľ (ale aj v súčasnosti) viac orientovala na komerčnú grafiku. V čom je pre teba osobne voľná tvorba iná (ak iná je, lebo aj v nej sa orientuješ na plochu, znak, symbol…), naviac v maľbe nemusíš rešpektovať požiadavky objednávateľa, urobila ťa maľba slobodnejšou?
PŠ: No paradoxne je to tak, že časť mojej voľnej tvorby závesných obrazov som vytvorila spočiatku na objednávku pre zadávateľa, ktorý mi dal voľnú ruku. Tiež som maliarsku techniku využila pri tvorbe komixu pre anglicko-poľského vydavateľa Centrala či ako maľované ilustrácie k článku pre český Redbull. Tým pádom som zvyknutá reagovať na požiadavky objednávateľa a som v tomto smere veľmi flexibilná. Maľba, ktorá sa neviaže na konkrétne objednávky, si potom musí nájsť svoje miesto u zberateľov a či niekoho osloví, je vždy otázne. Oveľa radšej tvorím, keď som si istá, že moje dielo má praktické uplatnenie a teda srdcom som stále ilustrátorka. Napriek tomu musím povedať, že z biznisového hľadiska je omnoho jednoduchšie pre mňa predať niekoľko obrazov ako získať vydavateľa a vydať ilustrovanú publikáciu. Pri voľnej maľbe jednotlivých obrazov tiež strávim kratšiu dobu ako pri tvorbe ilustrácií do kníh, ktorá sa môže natiahnuť aj na viac ako pol roka.
BB: Čo odkazuje (alebo má odkazovať) klientovi a adresátovi komerčná grafika je vcelku jasné a čitateľné. Čo však odkazuješ percipientom vo svojich obrazoch? Aké témy si vyberáš?
PŠ: Centrom mojej pozornosti je vždy človek v rôznych životných situáciách a abstraktných prostrediach. Najčastejšie pracujem so symbolom ženskej figúry či s portrétom. Zaujíma ma vplyv grafického dizajnu, komiksu, pop kultúry a súčasnej módy v maľbe. Keďže často používam ako autorský rukopis aj abstraktný kaligrafický ornament čiernou linkou akrylovým markerom, tento proces je niekde na hranici kreslenia a písania. Namiesto typografie a písma si však kreslím alebo „píšem“ tváričky postavičiek a rôzne štruktúry. Tejto téme abstraktnej kaligrafie som venovala aj celý zápisník alebo denník. Sú v ňom záznamy denných zážitkov a emócií, ale text v ňom žiaden nenájdete. Slovo v tomto prípade pre mňa vôbec nie je dôležité a aj napriek tomu má štruktúra v obraze výpovednú hodnotu.
BB: Z názvu výstavy vyplýva (a zo životného štýlu tiež), že rada cestuješ a spoznávaš rôzne krajiny a kultúry. Narodila si v Bratislave, v súčasnosti žiješ na Slovensku v dome v Bílkových Humencoch pri Senici. Pandémia zastavila svet, spoločnosť, jednotlivca a umelcov. Ostali sme doma. Ako sa zmenila tvoja tvorba (ak vôbec) počas tohto obdobia? Ako zmenilo toto obdobie teba?
PŠ: Len doplním, že v tomto období sa práve sťahujem naspäť do Bratislavy, kde mám vlastne trvalé bydlisko. Takže sa pomaly so Záhorím lúčim – som rada, že som tu mala vytvorené podmienky na svoju umeleckú činnosť a vzniklo tu veľa vizuálneho materiálu, s ktorým neustále pracujem. Počas prvých vĺn pandémie som nemohla cestovať a realizovať pripravované workshopy, prednášky alebo výstavy v zahraničí. Teraz to snáď už bude trošku lepšie. Nemyslím si, že toto obdobie ma nejak konkrétne zmenilo, len mám pocit, že si znovu budem musieť zvyknúť na socializáciu a spoločenské udalosti.
BB: Vznikli nejaké nové projekty priamo ovplyvnené touto nečakanou skúsenosťou? Dostala si prípadne na tému pandémie nejaké objednávky zo sveta?
PŠ: Počas pandémie sa viac zomkla komunita svetových ilustrátorov na podnet vydavateľky detských časopisov Anorak a DOT magazine v Anglicku, ktorá si založila súkromnú sieť online. Viacerí ilustrátori, ktorí boli súčasťou tejto komunikácie, mohli potom ilustrovať nápady detských čitateľov pre časopis Anorak. Keďže tieto časopisy majú v Anglicku výrazné meno a predávajú sa aj prostredníctvom kníhkupectva slávnej britskej galérie TATE Modern, tak je to pre mňa taký malý splnený sen. Okrem toho na tému pandémie vyšla v Nemecku kniha Coronart od vydavateľstva Ludvig Rage a mám v nej publikovanú jednu z malieb. Počas tohto obdobia vzniklo viac zanietených vydavateľov umeleckých kníh vo svete a tak sa moje maľby ocitli aj v antológiách o umení ľudského tela či o prírode od vydavateľstva Bruxelles Art Vue.
BB: Vrátim sa krátko ešte k dizajnu a ilustrácii. Svoje výtvarné (grafické a maliarske) videnie si začala premietať aj do úžitkových predmetov. Aplikuješ ho na textílie, taniere, dokonca kabelky. Pre zmenu budem na moment pragmatická ja – je na Slovensku záujem o tieto úžitkové predmety, predávajú sa?
PŠ: Z objektov, ktoré som vytvorila (koberec, paraván, kabelky, taniere, tašky, drevené dekorácie), sa najlepšie predávali porcelánové taniere s potlačou mojej kresby, urobila som však iba limitovanú edíciu a zatiaľ neplánujem ďalšie série. Medzi známymi som predala zopár kusov plátenných tašiek a nosím ich občas so sebou ako svoj reklamný predmet. Potlač na textil bola skôr určená na moje vlastné šaty, ktoré som nosila na vernisážach samostatných výstav v Prahe a v Bratislave.
BB: Vo svojej tvorbe si sa priklonila aj k ilustrácii. V roku 2017 si bola súčasťou slovenskej kolekcie Bienále ilustrácií Bratislava, dokonca si za svoju knihu Čmáranica a Machuľa získala ocenenie Najlepšia kniha jari 2018 z BIBIANY, resp. slovenskej sekcie IBBY, v tom istom roku si prezentovala v tejto organizácii svoju samostatnú výstavu. V roku 2019 si získala ocenenie Ministerky kultúry SR za šírenie dobrého mena slovenského výtvarného umenia v zahraničí. Celkom kuriózne ťa tento rok výkonný výbor BIB (Bienále ilustrácií Bratislava) nevybral do slovenskej kolekcie BIB. Argument, že bolo prihlásených veľa ilustrátorov v tomto prípade vskutku neobstojí. Ako si vysvetľuješ túto skutočnosť?
PŠ: Minulý rok moje ilustrácie vybrala iná porota na Medzinárodné bienále ilustrácie, ktoré sa konalo v meste Dnipro na Ukrajine a podobných veľkých prehliadok je v mojom životopise viac. Moje diela sa objavili na rôznych typoch bienále v Poľsku alebo aj v Hong Kongu. Pre Bienále ilustrácií v Bratislave je špecifické, že je tu možné vystavovať len publikované ilustrácie z kníh pre deti a mládež. Z knihy Neberte mi sny prihlásenú na tohtoročné slovenské BIB, som mohla vystaviť v BIBIANE len tie najmenšie práce na papieri, keďže celá kniha je inak vyskladaná z veľkých metrových malieb na plátne. Na nominačnej výstave sa prezentovalo množstvo kvalitných výtvarníkov a predpokladám, že výbor BIB chcel upozorniť najmä na nové mená a mladých ilustrátorov, ako už avizovali aj v predchádzajúcich ročníkoch.
BB: Tvoj profesijný životopis je nezvyčajne bohatý a širokospektrálny, nabitý výstavnými plánmi, projektami, oceneniami (čitatelia si ho môžu nájsť na našej stránke), navodzuje dojem, že sa to snáď za jeden život ani nedá stihnúť. Poznám ťa ako mimoriadne zodpovednú, pragmatickú a asertívnu osobu, nesmierne dôslednú a pracovitú. Akoby si z domu, v ktorom tvoríš ani nevychádzala, hoci máš cestovateľského ducha. Čo robíš, ako sa zabávaš, ako žiješ, keď sa práve nevenuješ tvorbe? Kto je Petra Štefanková, keď na chvíľu vypne počítač a pustí z ruky ceruzku a štetec?
PŠ: Veľa čítam prevažne anglickú literatúru, púšťam si aj anglické audio knihy – mám rada humorné knihy pre mládež, rozprávky, ale aj súčasnú beletriu ako sú napríklad romány od írskej autorky Sally Rooney. Inak, ak sa nevenujem práve vlastnej tvorbe, venujem sa marketingu svojej práce – momentálne najviac cez internetové kanály (sociálne siete, e-mail) a mediálnej prezentácii.
BB: Pandémia zastavila mnohé umelecké projekty, plány, vízie…čo, okrem výstavy na bratislavskom hrade, chystáš ? Kam (do akej krajiny) sa najbližšie vyberie cestovateľka Petra?
PŠ: V septembri ma čaká prezentácia mojej voľnej maliarskej tvorby na Veľtrhu súčasného umenia v Paris Expo vo Francúzsku, ktorý bol niekoľko krát kvôli pandémii preložený na nový termín. Zastupovať ma tam bude Madridská galéria Van Gogh Art Gallery. Okrem toho tiež posielam dva menšie obrazy na jesennú skupinovú výstavu v Múzeu moderného umenia na zámočku pri Viedni.
Ďakujem za rozhovor.
Zhovárala sa: Barbara Brath
Zdroj foto: archív Petry Štefankovej
Petra Štefanková – životopis
- Mgr. Art. Petra Štefanková, FRSA sa narodila 12. augusta 1978 v Bratislave. Študovala propagačnú grafiku na bratislavskej Škole úžitkového výtvarníctva v rokoch 1993-1997, grafický dizajn na Vysokej škole výtvarných umení v rokoch 1997-2003 a filmovú a televíznu grafiku v ateliéri Prof. Jiřího Bartu na VŠUP (Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Praze) v roku 2002. V máji 2016 študovala krátky kurz počítačovej animácie na Central Saint Martins, University of the Arts v Londýne.
- Venuje sa grafickému dizajnu od printu, cez web a multimédiá až k televíznej a filmovej grafike. V oblasti ilustrácie je jej doménou reklamná, časopisecká i knižná ilustrácia pre dospelých i deti. Najznámejšie propagačné projekty boli plagáty pre ekonomickú fakultu University of Udine v Taliansku a brožúra, logo a plagáty pre Divadlo Andreja Bagara v Nitre v spolupráci s Jozefom Bednárikom pre muzikál Adam Šangala. Jej ilustrácie tiež použila firma Orange vo Francúzsku na základe tendera, ktorý vyhlásila agentúra YCN v Londýne. Ďalšie významnejšie projekty boli napríklad ilustrácie pre web a dvd obaly americkej firmy Lynda.com, ilustrovaný dizajn webu Microsoft Game Studios alias Lionhead Studios, ilustrácie k článkom a na obálky pre časopisy a noviny The Guardian, The Economist, Popular Mechanics, Dialogue Review, Future Music, 4Talent a v iných. Navrhovala dizajn animovaných televíznych spotov pre vydavateľstvo Športpress a rádio Slobodná Európa. Popri vlastných projektoch animovaného filmu, medzi ktoré patrí aj kreslený hudobný klip pre skupinu Elán na skladbu Byť Mladý, sa podielala aj na tvorbe animovaných titulkov pre filmovú rozprávku Nanny McPhee 2 ako dizajnérka objektov a pozadia. Za tento projekt dostalo štúdio VooDooDog v Londýne striebornú svetovú medajlu na festivale televízie a filmu v New Yorku v roku 2011.
- Svoje diela vystavovala v USA, Veľkej Británii, Austrálii, v Hong Kongu, Číne, Poľsku, Nemecku, v Čechách a na Slovensku, v Srbsku, Turecku, Argentíne, Kolumbii, na Ukrajine, v Taliansku – medzi najdôležitejšie patrí Medzinárodné trienále plagátu v Hong Kongu a salónová prehliadka Open Source v Los Angeles Center for Digital Art v Kalifornii. Ako členka Digital Illustrators Discovery Organisation vystavovala aj v Japonsku. V roku 2004 bola jej počítačová grafika ocenená cenou Excellence Award v súťaži Toray Digital Creation Awards v Japonsku počítačovým umelcom Yoichirom Kawaguchi a v roku 2005 jej bola udelená cena Hirosaki Award primátorom mesta Hirosaki za ilustrácie.
- V júli 2007 a opakovane v roku 2009 vystavovala v rámci prehliadky toho najlepšieho z britskej ilustrácie pod názvom The Best Of British Illustration v priestoroch London College of Communication a jej práce publikovalo i svetoznáme vydavateľstvo Luerzer v publikácii 200 Best Illustrators Worldwide 2007/08.
- Medzi najvýznamnejšie podujatia, ktoré absolvovala ako vystavujúci a zároveň prednášajúci člen, patrí i výstava počítačovej grafiky a konferencia GRAPHITE 2007, ktorú organizovala materská americká organizácia ACM SIGGRAPH v priestoroch University of Western Australia. V tom istom roku ju kurátor Andrew Chew vybral na kolektívnu výstavu GAS Project v Austrálii spolu s americkým výtvarníkom Doze Green, ktorý patrí medzi TOP10 výtvarníkov svetového ratingu podľa časopisu Stylus.
- V auguste 2007 získala cenu televízie Channel 4 pre mladého britského výtvarníka do 30 rokov, ktorú jej udelili zástupcovia britských médií a výtvarnej scény. Od mája 2008 figuruje na pozvanie výboru v Royal Society for the encouragement of Arts, Manufactures and Commerce v Londýne, ktorá pôsobí pod patronátom kráľovny Alžbety II. Petra Štefanková je doživotnou členkou tejto organizácie.
- V júli 2008 prezentovala svoju prácu v rámci Salónu ilustrátorov ICON5 v hoteli Roosevelt pri Madison Avenue v New Yorku. V novembri 2008 bola prezentérkou slovenskej digitálnej tvorby na európskom festivale digitálnej animácie Les E-Magicienes vo Valenciennes, ktorý zorganizovala francúzska škola animácie SUPINFOCOM a zároveň v tomto mesiaci odštartovala výberovú putovnú medzinárodnú výstavu Common Ground 2008: Digitálne umenie a ekológia, ktorá začala v čínskom Pekingu a pokračovala v galérii v A&I Gallery v Los Angeles v roku 2010. Ďalšie prezentácie sa uskutočnili napríklad počas Pecha Kucha Night v Brightone v Novembri 2009, v DOX: Centre for Contemporary Art v Prahe či opäť v rámci konferencie ICON6 Illustration Salon v Langham Hoteli v Pasadene v júli 2010 a ICON7 Roadshow Illustration Salon v Providence, Rhode Island, USA v roku 2012. V roku 2012 vystavila jej prácu aj britská Saatchi Gallery v Londýne počas večera venovaného anglickej publikácii BOND, v ktorom Petra Štefanková pôsobila ako redaktorka, ilustrátorka a grafická dizajnérka. House of Illustration v Londýne prebralo záštitu nad podujatím Illustrators Christmas Fair, v rámci ktorej Petra Štefanková predstavila svoju prácu v decembri 2015. V tomto roku ju tiež vybrali na medzinárodnú výstavu Medzi Volgou a Dunajom organizovanou Ruskou akadémiou umenia v Moskve. V roku 2016 sa zúčastnila výstavy Prague Design Week v Kafkovom dome v Prahe.
- Ako manažérka a art directorka firmy Animacia Creative Collective v Londýne v roku 2010 sprostredkovala a riadila spoluprácu slovenských a českých ilustrátorov na projekte detských knižných publikácií o známych hudobných skladateľoch, ktoré vyšli v portugalskom vydavateľstve Levoir.
- Samostatné výstavy Petry Štefankovej sa konali v Slovenskom národnom divadle v roku 2009, na Slovenskej ambasáde vo Washingtone DC v USA v roku 2010 pod názvom Pink Freud Anyone. V roku 2016 prebehla samostatná výstava nazvaná London Scene v súkromnom medicínskom centre Medissimo v Bratislave a ďalšie tri samostatné výstavy v Divadle Malá scéna STU, na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a v galérii Lite-Haus v Berlíne.
- V roku 2017 sa zúčastnila Bienále Ilustrácií Bratislava v Slovenskom národnom múzeu a usporiadala dve samostatné výstavy Filmové paralely v Slovenskom dome v Prahe a na Najvyššom kontrolnom úrade v Bratislave. V roku 2018 sa konala samostatná výstava Kino spod vankúša v priestoroch Medzinárodného domu umenia pre deti – BIBIANA v Bratislave. Ďalšie samostatné výstavy zorganizovala v Preventívnom centre onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave a v knižnici v Malackách v roku 2019.
- Jej práce boli publikované aj v knihách Expose 6: The Finest Digital Art in the Known Universe by Paul Hellard, Ballistic Publishing (2008, Australia), Visual Artist at Work by Michael Fleishman, Cengage (2009, USA); Vector Graphics and Illustration, A master class in digital image-making by Steven Withrow and Jack Harris, Rotovision (2008, UK); Planet Alert, Revista Colectiva (2009, Kostarika); A DGPH Project: The Ark, IdN / Systems Design, (2009, Hong Kong), Memories, DAHRA, (2011, UK), Creative Review Handbook 2011; Centaur Media (2011, UK), Book of creation; Digital Artist Hors-serie n. 7, (2012, France), ILLO 2017, 3×3 Directory (2017, USA) Drawn Vol.1 The Best Illustrators Worldwide (2017, Australia), Bezier Vol.1. The Best Vector Artists Worldwide (2017, Australia), ILLO 2018, 3×3 Directory (2018, USA) a v ďalších publikáciách.
- V roku 2016 jej vyšla autorská detská ilustrovaná kniha Moje malé more vo vlastnom vydavateľstve. V roku 2017 ilustrovala knihu My už vieme všeličo autorky Márie Štefánkovej vo vydavateľstve Slovart. V roku 2018 poskytla námet a ilustrácie ku knihe Čmáranica a Machuľa opäť v spolupráci s Máriou Štefánkovou vo vydavateľstve Slovart. Kniha Čmáranica a Machuľa získala ocenenie Najlepšia kniha jari 2018 v BIBIANE od slovenskej sekcie IBBY. V roku 2020 vydala spolu so svojou mamou Auréliou Štefankovou knihu poézie ilustrovanú maľbami pod názvom Neberte mi sny v slovensko-anglickom znení.
- Petra Štefanková je od júna 2015 členkou Umeleckej besedy slovenskej. V rokoch 2017 a 2018 bola členkou Kontrolnej komisie UBS. Ako dobrovoľníčka pracovala v úlohe RSA Connectora pre Kráľovskú spoločnosť umení v Londýne, v rámci ktorej nominovala niekoľko významných slovenských osobností pôsobiacich doma i v zahraničí za členov tejto spoločnosti. Od roku 2019 je tiež členkou združenia Medzi hranicou a hrádzou, ktoré je skupinovým členom Slovenskej výtvarnej únie. V roku 2019 tiež získala ocenenie Ministerky kultúry Slovenskej Republiky za šírenie dobrého mena slovenského výtvarného umenia v zahraničí.
- O práci Petry Štefankovej bolo natočených niekoľko televíznych reportáží – ako súčasť dokumentu Slováci vo svete režiséra Braňa Mišíka z roku 2010, portrét v rámci relácie Slovensko v obrazoch na RTVS v roku 2020, portrét v Správach RTVS v roku 2021 a tiež dokumentárny film pre TV 213, Portrét umelca – Petra Štefanková v réžii Antona Faraonova.
