Oslava jednej vášne

Desať rokov existencie občianskeho združenia s výsostne vyprofilovanou špecifickou témou, ergo činnosťou, akou je Tango Argentino, navyše v slovenských podmienkach, je celkom dosť. Tango je viac než „len“ tanec – je to filozofia, meditácia, socializácia, štýl, v ktorom je možnosť dovzdelať sa pozeraním filmov, dokumentov, počúvaním koncertov a hudby argentínskeho tanga (toto je mimoriadne dôležité), návštevou výstav na jeho tému, alebo čítaním kníh. 

Vášeň trvá spravidla celý život. Neberiem do úvahy tú nekonečne premenlivú a diskutabilnú milostnú vášeň, ktorá dokáže zaiskriť, explodovať, aj zhasnúť v jednom efemérne prchavom momente. Myslím na vášeň, ktorú máme takmer všetci zakódovanú pod prahovo v duši. U niekoho sa môže vyprofilovať v ranom detstve, iní si ju dôslednejšie zadefinujú neskôr počas života, ale všetci akosi intuitívne cítime, že tam kdesi vnútri permanentne zafixovaná je. Vášní sa dokáže vygenerovať celé spektrum v závislosti od jednotlivca. Mnohé sú individuálne, ktoré fungujú v samote a v tichu, iné spoločné, ktorými disponujú konkrétne skupiny, a sú aj také, ktoré ovládnu generácie po celom svete. Jednou z nich je vášeň pre argentínske tango, ktoré prekvapivo funguje, a žije si svojím špecifickým životom, aj na Slovensku. Miest, kde sa dá naučiť, je niekoľko. Jedno z nich oslavuje v tieto dni svoje jubileum.

Desať rokov môže byť veľa, aj málo. Záleží na tom, v akom kontexte. Desať rokov existencie občianskeho združenia s výsostne vyprofilovanou špecifickou témou, ergo činnosťou, akou je Tango Argentino, navyše v slovenských podmienkach, je celkom dosť. Hoci sa o tangu, v porovnaní s minulými rokmi, častejšie hovorí, píše, vznikajú nové štúdiá, školy, prípadne alternatívne miesta na milongy (tančiarne) a vníma sa možno aj ako trendy záležitosť, udržať „pri živote“ jedno štúdio, ktoré sa koncentruje výhradne len na jednom mieste a venuje sa iba argentínskemu tangu (jeho učeniu, propagácii a šíreniu stále veľkorysejšieho povedomia o ňom) je svojim spôsobom v dnešnej dobe až kuriózna záležitosť hodná obdivu.

TANGOVIDA

O.z. TangoVida, ktorého štúdio sídli v Bratislave na Konventnej ulici 9, právom oslavuje svoju desaťročnú existenciu. Jeho majiteľmi, resp. zakladateľmi sú manželia Hazirovci (Lucia zo Slovenska a Deniz z Turecka) a na svoju oslavu si pozvali aj významných maestrov argentínskeho tanga Zeynep a Sercana z Turecka, ktorí vedú nielen kvalitné workshopy pre účastníkov, ale odprezentujú aj svoju performance na jubilejnej grand milonge 6. apríla 2024.

Nie sú v Bratislave prvýkrát, ale tento raz logicky cielene. To všetko sa odohráva tu a teraz, ale obzrime sa za tým, čo aktivitám takéhoto typu predchádzalo, ako, prečo a kedy to všetko vzniklo. Nebude to rozprávanie „iba“ o vášni, ktorej som, priznávam (ak budem trochu osobná), prepadla pred pár rokmi aj ja, (hoci som ju mala snáď akosi už z minulého života v sebe zašifrovanú), ale skôr o tom, ako v iných vášeň vyprovokovať, udržať a vytvoriť motivačný priestor na jej rozvoj. Iste, je na každom jednotlivcovi, či pri nej zotrvá, ale pre tých, ktorí zotrvať chcú, je nesmierne dôležitým faktorom, aby malo kde. Udržať „tanec starých duší“ v jeho mladistvej atraktivite dlhodobo pri živote, je nielen otázkou fanatizmu, ale predovšetkým kontinuálneho kreovania nových možností, zároveň permanentného rozširovania vlastných obzorov v medzinárodnom kontexte a napokon stráženia vlastnej peňaženky. Lebo, áno, každá vášeň niečo stojí – čas, energiu, trpezlivosť, motiváciu, aj peniaze.

ZAČIATKY

Za každým podnikaním býva spravidla nejaký ten osobný príbeh. V prípade Lucie a Deniza bol vraj dlhý a komplikovaný. Deniz od dávna miloval hudbu argentínskeho tanga a keď mal tridsaťdva rokov rozhodol sa naučiť tango argentino tancovať. Po niekoľkých mesiacoch sa zoznámil s Luciou, začali spolu trénovať a tango sa stalo jeho životom a jeho život sa stal tangom (odtiaľ aj názov neskôr založeného štúdia TangoVida). Napokon si Luciu vzal nielen na parkete do objatia, ale aj za manželku. Lucia sa venovala tancu od školských čias. Najskôr to bol balet, folklór a spoločenský tanec. Nasledovala dlhšia tanečná pauza z dôvodu štúdia, kedy na tanec nemala čas a nahrádzala si ho rôznymi inými pohybovými aktivitami a športom. Tanec jej však chýbal a začala hľadať taký, kde by nepotrebovala partnera.

Ako sama tvrdí „osud ma priviedol práve k tangu“. Obaja ho tancujú od roku 2009. Po približne dvoch rokoch začali za tangom cestovať a v roku 2012 sa rozhodli, že chcú zveľaďovať a zlepšovať komunitu argentínskeho tanga, šíriť lásku k nemu v Bratislave a na Slovensku. Rozhodli sa teda založiť v decembri 2013 občianske združenie a Štúdio TangoVida vzniklo v apríli 2014. Je to miesto, kde sa venujú výlučne argentínskemu tangu. Miesto, ktoré sa pre mnohé tanguery a tanguerov stalo v Bratislave priestorom, kam chodia dobrovoľne (niekedy aj niekoľkokrát do týždňa) konfrontovať svoju dušu.

AKTIVITY ŠTÚDIA

V súčasnosti má Štúdio (vrátane dvoch zakladateľov) desať inštruktorov (v minulosti ich bolo o štyroch viac), ale ich cesty sa rozišli, väčšinou kvôli tomu, že sa presťahovali do inej krajiny. Štúdio TangoVida vedie pravidelné kurzy pre začiatočníkov, stredne pokročilých, aj pokročilých študentov, poskytuje praktiká (nevedené hodiny s možnosťou individuálnych tréningov za prítomnosti lektorov), súkromné hodiny pre jednotlivcov a páry, a samozrejme milongy (tanečné večery), či už počas týždňa (tzv. milonga relax), alebo sobotňajšie (často tematické) milongy, prípadne milongy s performanciou zahraničných hostí, workshopy pre súkromné skupiny, korporácie a verejnosť. Obľúbené sú tzv. motivačné otvorené hodiny (bez poplatku), kde si môžu prísť záujemcovia vypočuť čo-to o argentínskom tangu a vyskúšať si prvé kroky, aj pozrieť na krátkom vystúpení lektorov, ako by to vo finále malo vyzerať.

Tango je viac než „len“ tanec – je to filozofia, meditácia, socializácia, štýl, v ktorom je možnosť dovzdelať sa pozeraním filmov, dokumentov, počúvaním koncertov a hudby argentínskeho tanga (toto je mimoriadne dôležité), návštevou výstav na jeho tému, alebo čítaním kníh. Okrem spomenutých, (aj charitatívnych akcií), poskytuje TangoVida tiež komornú knižnicu, kde sústreďuje svetovú literatúru zameranú na Tango Argentino, ako aj domácu tvorbu tých, ktorí o tangu píšu. Aj mňa osobne motivovalo tango k sinergii s ďalšou aktívnou vášňou, ktorou je písanie, a tak na margo môjho vlastného tancovania vznikla celá séria textov i seriál o tangu sumarizujúci odľahčenou formou osobné postrehy zo života s tangom. Tango je skrátka ako vírus, keď už ho máte, šírite ho ďalej.

MEDZINÁRODNÉ PROJEKTY

O.z. TangoVida neostalo len pri bežnej prevádzke svojho štúdia. Od úplného začiatku malo ambíciu organizovať medzinárodné podujatia, aby Bratislavu mohlo dosadiť do mapy miest na svete, kde sa tancuje argentínske tango. Takými podujatiami sú dve takmer periodicky sa opakujúce: Bratislava Tango Festival a Bratislava Tango Party (maratón). Rozdielov je medzi nimi niekoľko (dočítate sa napríklad v seriáli o tangu na www.tanecportal.sk), ale v princípe a v skratke festival ponúka, okrem milong, aj worshopy so zahraničnými lektormi, maratón je „iba“ o tancovaní na milongách. Obe podujatia trvajú niekoľko dní a ten prvý festival (BTF) sa uskutočnil v gescii TangoVida v roku 2017 (doposiaľ ich zorganizovali štyri, v septembri sa bude konať piaty ročník). Maratón (BTP) organizujú od roku 2015 (doposiaľ ich bolo sedem). Aj tieto eventy, logicky zasiahla pandémia, o to viac, že sú medzinárodnými aktivitami a navyše sa tango tancuje v objatí. Festivaly hostili v Bratislave približne dvetisíc tanečníkov a maratóny tisícpäťsto. BTF a BTP sú však špecifickými v tom, že sa ich zúčastňujú tanečníci argentínskeho tanga  vskutku z celého sveta a tak sa na parkete ocitne (tak ako napr. minulý rok) približne štyristopäťdesiat tanečníkov zo štyridsiatich krajín.

Roky skúseností v predošlej kariére organizovania eventov a silné sieťové prepojenie tangovej komunity takmer na celej zemeguli, pomohli úspešne zorganizovať medzinárodné tangové podujatia a pozvať majstrov tanga z mnohých krajín, predovšetkým z Argentíny, ktorí sú medzinárodne uznávanými hviezdami tangového sveta. Úspešne zorganizované eventy každým rokom pomáhajú byť pre nové hviezdy tanga zaujímavou pôdou pôsobenia. Na každom festivale doteraz boli štyri páry majstrov každý rok, oveľa viac ich však v TV pozvali počas rokov na tangové workshopové víkendy. Ťažko vygenerovať presné číslo, ale dá sa s určitosťou povedať, že to boli desiatky párov väčšinou z Argentíny, ale aj z Grécka, Francúzska, Turecka, Chorvátska, Čile a mnoho ďalších. Spomeňme aspoň svetovo najznámejších, ktorými sú Jonathan a Clarisa, Bruno a Rocio, Carlitos a Noelia, Diego a Aldana, Vanesa a Facundo, Ivan a Sara, Sercan a Zeynep, Brenno a Eva, Maria Ines a Boris, Mariana a Dimitris, Magdalena a Herman a ďalší. Na každom z týchto podujatí sa zúčastňuje sedem až osem DJov, ktorí hrajú na milongách tango sety, uveďme aspoň pár významných a populárnych mien zo zahraničia ako: Francesco, Sonja, Ramo a Gogo, Djiki, Punto y Branca, Peppe, DarkOh, La Rubia, Konrad, Vito, Osky, Claire, Magdalena Maria, ale aj domácich: Zuzana Smekalová, Šerša, Sir Mylosh, Deniz…BTF a BTP sa spravidla uskutočňujú v Moyzesovej sieni, v Galérii Umelka, vo V- Klube, na miestach, ktoré sú dobre známe na bratislavskej kultúrnej scéne a boli otvorené spolupráci s tangovou komunitou.

SÚČASNOSŤ

Tak, ako to už býva, ľudia prichádzajú a odchádzajú, ale Štúdio TangoVida zjavne ostáva. Z vlastnej (šesťročnej) skúsenosti môžem konštatovať, že v žiadnej inej oblasti života sa nevystriedalo toľko ľudí ako v tangu. Niektorí ostali od úplného začiatku, iní pokračujú dlhé roky a ďalší sa menia a striedajú. V súčasnosti má štúdio približne päťdesiat aktívnych študentov a mnohých iných, ktorí využívajú služby štúdia počas tančiarní a ďalších aktivít. Každý rok sa záujem vyvíja, a to pomohlo zväčšiť a zveľadiť priestor a otvárať ho viacerým záujemcom. Pred pandémiou bola tangová komunita v Bratislave konzistentnejšia a rýchlejšie rástla. Pandémia tento proces prerušila a narušila a niektorí tanečníci navždy odišli z tangovej komunity. Po pandémii boli zas ľudia spoločensky nenasýtení (a vrátane tanga) bola veľká ponuka  rôznych typov aktivít. Tango vtedy získalo len malú časť ľudí naspäť. V dnešnej komunite je približne pol na pol „predpandemických“ tanečníkov a nových tanečníkov. Dá sa konštatovať, že tango bolo pandemickou situáciou mimoriadne negatívne postihnuté. Ale hoci pandémia prerušila proces, tento rok má štúdio napr. viac záujemcov, ako minulý, čo je vskutku dobré znamenie. A keďže sa v komunite tanga zdieľajú nielen dobré pocity, ale aj problémy, počas pandémie bolo niekoľko takých tanečníkov, ktorí pomohli štúdio, na ktorom im záleží, udržať pri fungovaní.

KONKURENCIA

TangoVida nie je samozrejme jediným štúdiom, ktoré učí argentínske tango. V Bratislave (a na Slovensku) ich nájdeme niekoľko, nie všetky sa zameriavajú iba na tento druh tanca, ale každé z nich zahŕňa aj Tango Argentino, hoci ho môže učiť podľa iného systému a pravidiel. Uveďme aspoň tie bratislavské, ktorými sú Dance Art, Danza Infinita, Tango Abrazo, Tangoclub Bratislava, Smiem prosiť?, Tango Porteño… Niektoré sú dokonca staršie, len presunuli v priebehu rokov svoje pôsobisko, mnoho študentov vyskúšalo rôzne kluby a napokon si vybrali ten, ktorý najviac imponuje ich potrebám. Avšak na milongách je možné stretnúť spektrum tanečníkov všetkých klubov, nie len z Bratislavy, ale aj mimo nej, či dokonca zo zahraničia. Prirodzene každý má svoje vlastné preferencie, niekto uprednostní lokalitu, prostredie, iný atmosféru a sympatie, či voľbu štýlu muziky (môže sa hrať tradičné tango argentino, alebo nuevo, prípadne jeho kombinácia).

Špecifikum Štúdia TangoVida je vedenie hodín v anglickom jazyku (samozrejme okrem slovenského), preto má akýsi kozmopolitný charakter, (prirodzene združuje veľa zahraničných záujemcov z rôznych krajín), do kurzu sa dá prihlásiť aj bez partnera (čo je veľká výsada), vyučuje sa primárne tradičné argentínske tango, a zároveň je jediným štúdiom na Slovensku, ktoré organizuje v Bratislave veľké medzinárodné festivaly a maratóny. Ako vo všetkých ostatných oblastiach života, aj tu logicky vzniká istá konkurencia medzi jednotlivými školami, čo svojim spôsobom v konečnom dôsledku môže pozitívne vplývať na ich rast. Zakladatelia TangoVida tvrdia: „My sa snažíme naše činnosti robiť zo srdca, podľa nášho vnímania argentínskeho tanga v súlade s celosvetovou komunitou, ktorú poznáme. Nikdy sme neoľutovali, že sme sa na to dali, ale určite sa dobré časy striedajú s horšími, keď rozmýšľame, prečo to vlastne všetko robíme (úsmev). Potom si vždy spomenieme, že tango je jedným z mnohých spôsobov, ako sa dotknúť ľudskej duše a ako cítiť, že naozaj žijeme. Každý začiatok podnikania je zložitý a vyžaduje veľa investícií tak z finančného hľadiska, ako aj časového. A tak sme aj my museli na začiatku do TangoVida investovať. To isté sa udialo aj počas obdobia pandémie. Momentálne sú veci trošku pozitívnejšie a my sa nevzdávame nádeje, že sa dá žiť iba z toho, čo človek robí srdcom. Budeme naďalej organizovať naše podujatia, maratóny, festivaly a iné pravidelné aktivity (kurzy pre začiatočníkov, pokročilejších tanečníkov a pod.). Snívame o oveľa väčšej komunite, kde budú ľudia navzájom prepojení láskou k tangu“.

RODINA

Hazirovci žijú tangom, rovnako ako ich životom je aj ich dcéra, ktorá má veľa skúseností s tangom už z prenatálneho obdobia, (jej mamu sme mohli vidieť tancovať ešte deň pred pôrodom). Ako všetky iné deti, má mnoho záujmov. Miluje pohyb, tanec, a či si tango v budúcnosti vyberie ako jeden z nich, ponechávajú slobodne rodičia na jej voľbe. Ale existovať v tango komunite, znamená mať aj „inú rodinu“ – priateľov tanguerov, ktorí sú nablízku, keď je treba, ako aj arzenál bezplatne fungujúcich dobrovoľníkov, tzv. Golden Team a Angel Team (na každom podujatí ich pomáha pri organizácii desať až dvadsať), ktorí sú vo svojom voľnom čase k dispozícii (čo nie je tak celkom bežný jav) so srdcom na dlani, aj v ronde.  Medzinárodné podujatia by zároveň nemohli fungovať ani bez podpory Tango Natural z Belehradu, ktoré je dlhoročným partnerom TangoVida, alebo  Bratislavského samosprávneho kraja, či už spomínanej Moyzesovej siene, Slovenskej výtvarnej únie (Galéria Umelka), V-Klubu, rovnako ako bez mediálnej podpory, či „dvornej“ fotografky Marty Kossakowskej, ktorá umeleckým okom dokumentuje tango festivaly a maratóny po celej Európe. Nad jedným z festivalov prevzal záštitu primátor mesta Bratislava Matúš Vallo.

REALITA

Všetko toto je výsledkom desať ročného investovania nielen peňazí, ale aj úsilia, entuziazmu, kontaktov, dôslednej nepretržitej práce, (nebojím sa zadefinovať, že aj fanatizmu) a predovšetkým srdečnosti jednej Lucie zo Slovenska a jedného Deniza z Turecka. Ako sám Deniz (pre neho príznačne vtipne a metaforicky) raz na hodine poznamenal (dovolím si jemne parafrázovať):„prišiel som vám na Slovensko vrátiť to, čo vám v minulosti Turci vzali“. Tým zorientovanejším v histórii snáď vtedy cez záclonu úsmevu od dojatia aj slza stiekla po vráske.     

Argentínske tango je fascinujúca záležitosť. Nie je to napr. salsa, na učenie ktorej postačia dva týždne, (niekomu možno dva dni), nie je to ani „to tango“, čo sa akože naučia celebrity za týždeň v Let´s Dance.  Tango Argentino je objatie, životný štýl, vnútorné nastavenie, (a ako zvyknem tvrdiť), je to projekt na celý život (možno dokonca na niekoľko životov). Čím viac sa totiž do neho ponárame, tým hlbšie chceme ísť. A to stojí čas. Čas, ktorý sa zacyklí v nekonečnej ronde už navždy (ak sa stane tango nevyhnutnosťou), a ktorý nám zároveň „vráti“ do objatia všetky emócie našich duší. A to je vcelku silný motivačný moment, aby sme to nevzdali.

Desať rokov môže byť veľa, aj málo. Záleží na tom, v akom kontexte. Desať rokov s TangoVida je pomerne dosť, ale stále nám to akosi nestačí (úsmev).

Barbara Brathová

Foto: Marta Kossakowska, archív Barbary Brathovej