„Človek hľadá v divadle komunikáciu, cez ktorú by priniesol divákovi zážitok a odbremenil ho od konšpirácií, negativizmu, od manipulácie s človekom ako takým,“ hovorí pre náš portál generálny riaditeľ Štátneho divadla Košice Ondrej Šoth.
Balet Štátneho divadla Košice pre divákov pripravuje Večer súčasného tanca. Sú tanečníci baletného súboru ŠD Košice v dobrej kondícii? Videli sme pracovné videá zo skúšok a zdá sa, že obdobie zatvorených divadiel akoby sa ich ani nedotklo. Ako sa im to podarilo preklenúť?
Tanečníci boli doma asi týždeň, pretože zamestnancov sme ihneď testovali na základe dobrovoľnosti, takže prakticky ihneď sme mohli skúšať. Chceli sme pracovať a preto sme zabezpečili v maximálnej miere zabezpečenie všetkých hygienických opatrení. Pri vstupoch do jednotlivých priestorov sme dali inštalovať skenery SANOstation, ktoré okrem merania telesnej teploty zaznamenávajú aj správne použitie rúška a upozorňujú na potrebu dezinfekcie. Z prostriedkov na to určených Ministerstvom kultúry sme nakúpili aj germicidné žiariče, ktoré slúžia na rýchlu dezinfekciu skúšobní a ďalších priestorov. Všetky priestory divadla boli opakovane celoplošne dezinfikované, divadlo zakúpilo aj mobilné dezinfekčné jednotky, ktoré využívajú japonskú technológiu rozprašovania suchej hmly. Všetky tieto opatrenia zabezpečili to, aby sa umelecké súbory po niekoľkodňovej prestávke mohli vrátiť do práce a my sme tak v divadle mohli obnoviť skúšobný proces. Ten je neustále za sprísnených hygienických a bezpečnostných podmienok, s vytvorením špeciálnych koridorov, tak aby sa na minimum obmedzil kontakt zamestnancov mimo svojho súboru, čím sme tie najužšie kontakty obmedzili. Som veľmi rád, že sme mohli ihneď skúšať. Rozmýšľali sme však, akou cestou sa vydať, aby sme mohli hrať, ak by sa situácia ohľadne pandémie zhoršila.
Ako ste teda prispôsobili dramaturgický plán divadla?
Mimo premiér sme pripravili alternatívnu dramaturgiu hracieho plánu, online program a vzniklo celkovo deväť komorných premiér s pracovným názvom „covidové premiéry“. Pre tieto premiéry je charakteristické to, že sú komorné, takže ich môžeme v divadle hrať naživo aj online vysielať. Opera, balet a činohra pripravili na obdobie trvania núdzového stavu alternatívny hrací plán, v ktorom sú zaradené tituly s menším počtom účinkujúcich, aby do hľadiska za prísnych bezpečnostných opatrení mohlo prísť čo najviac divákov pri dodržaní limitovaného počtu účastníkov na podujatí.
Každý súbor má tri rôzne premiéry, pričom balet pripravuje okrem súčasného tanca aj Večer klasického a Večer ľudového tanca. Od rána do večera sme každý deň skúšali, takže aby som zodpovedal otázku – tanečníci nášho súboru boli aj sú vo veľmi dobrej kondícii. Zaujímavé je to, že okrem online vysielania budú uvedené aj s divákmi, samozrejme, ak to situácia bude umožňovať. Každopádne, sme pripravení na všetky varianty. Okrem týchto premiér skúšame aj Nureyeva.
Nureyev bude súčasťou pripravovaného Večera súčasného tanca, okrem toho na ňom bude ešte mnoho choreografií, na ktoré ste vyberali hudbu širokého žánrového a štýlového rozpätia. Čím Vás musí osloviť?
Počas Večera súčasného tanca budú môcť diváci vidieť aj ukážky z novopripravovanej premiéry Nureyeva, kde znie rozmanitá hudba k jednotlivým choreografiám, napríklad slávna ária Casta Diva alebo klavírna hudba v interpretácii Víkingura Ólafssona, islandský multiinštrumentalista Ólafur Arnalds a jeho fascinujúce spracovanie Chopinovho Nocturna c mol, kompozícia od Maxa Richtera, klavirista a producent Nils Frahm, súčasný nemecký autor Ori Lichtik. Nerozhoduje žáner ani štýl, ale emócia, ktorá ma musí osloviť. Nové choreografie boli postavené na hudbu od Gustava Mahlera, Sergeja Rachmaninova, Camille Saint-Saëns-a, Verdiho či minimalistu Philipa Glassa.
Obľúbili ste si súčasnú interpretačnú hviezdu z Islandu – Víkingura Ólafssona a vo Vašich choreografiách často počuť hudbu, ktorú interpretuje práve tento klavirista. Čím je pre Vás jeho klavírna interpretácia zaujímavá? Je na nej niečo špecifické, že Vás oslovil práve tento klavirista?
Tento interpret svojím vnútorným cítením zosobňuje dnešnú dobu. Prináša silu, energiu, ktorú z neho ja osobne cítim, zároveň aj pokoj a rozvahu. Jeho interpretácia je zároveň štýlovo čistá. Vyberá si repertoár, ktorý je známy, ale dokáže ho zahrať srdcom aj intelektom. Každý jeden tón hrá vyvážene, ale pritom precítene. Skladby, ktoré interpretuje, sa ma hlboko dotýkajú. Myslím si, že takýto typ interpreta mi prináša inšpiráciu pre budúcnosť umenia. V tomto technokratickom, materiálnom a bezkontaktnom svete na diaľku, bude hodnota umenia jednou z najdôležitejších potrieb človeka, kde vždy bude najpodstatnejšou emócia. Nie dizajn, nie avantgarda, ale úprimnosť, hĺbka, dotyk, emócia, potreba lásky, túžba objať vesmír a spojiť sa s ním. To všetko mi hudba v podaní Víkingura Ólafssona pripomína a to všetko cítim, keď počúvam jeho hudbu. Myslím si, že hudba, tanec a film sú jednými z najdôležitejších vnemov pre rozvoj a existenciu človeka.
Mnohé z choreografií, ktoré ste predstavili v skúšobnom procese, majú intímny, hlboko emocionálny charakter, zvlášť tie, ktoré sú postavené na hudbu ovplyvnenú minimal-music. Vznikali niektoré aj pod vplyvom súčasnej doby, v ktorej žijeme?
Myslím si, že určite. Pre každého empatického človeka, dokonca aj jadrového fyzika, je toto obdobie, veľmi náročné a človek potrebuje motiváciu, ako sa s tým vyrovnať. Lebo nemáme praktickú skúsenosť. Človek hľadá v divadle komunikáciu, cez ktorú by priniesol divákovi zážitok a odbremenil ho od konšpirácií, negativizmu, od manipulácie s človekom ako takým. Prostredníctvom umenia a emócií sa snažíme byť v opozícii voči hlúposti. Minimal-music je pre mňa inšpiratívna v zmysle kreativity, pretože pohyb je istým spôsobom práve vďaka tomuto štýlu hudby povýšený. V pohybe je veľa hĺbky a hudba mu ako svetlo otvára okno. Minimal-music dokáže rozvíjať kreatívnosť pohybu, a v detaile pohybu jej dáva čas a priestor vyjadriť myšlienku.
Na Slovensku sa väčšinový divák orientuje skôr na klasiku, respektíve divadlá sú akosi „naučené“, že pokiaľ divákom naservírujú klasický repertoár, zaručene budú mať vypredané. Vy ste sa však vybrali cestou súčasného tanca. A vznikli prekrásne diela plné intímnych výpovedí. Prečo je dôležité divákom ukazovať aj iný, modernejší jazyk, ako ten klasický?
Neviem, či celé Slovensko má rovnaký vkus. V živote divadiel existujú rôzne etapy a rôzni diváci, ktorí s divadlom žijú. Je divák, ktorý vnímal len klasický repertoár, postupne mohol prejsť rôznymi žánrami a môže sa otvárať rôznym iným žánrom – či už v hudbe alebo tanci. Myslím si, že je to individuálne. Je dôležité, akú dramaturgiu robia divadlá na Slovensku. Košický divák za obdobie uplynulých 20-tich rokov, napríklad v balete, sa zúčastnil takého množstva hudobného repertoáru, choreografických rukopisov. Za tie mnohé roky u nás hosťovalo asi tridsať choreografov z celého sveta, pričom ten tvorca žije aj s tým divákom. Je to kontinuálna dramaturgia, ktorá je edukačná. Nemalo by to byť tak, že teraz je moderné to, tak divákovi uvedieme presne to. Výpoveď musí byť hlavne úprimná – a to je dôležité. Vždy si budem myslieť, že divadlo je aj edukačná činnosť. Nie je to len šanca na drámy a radosti. Dielami dokonca môže tvorca vytvoriť silnejší vzťah k občianstvu, histórii a vlastnej identifikácii.
Mimochodom, ako vyzerá príprava inscenácie Nureyev? Sú ešte scény, s ktorými sa ako autor musíte vysporiadať? Zhovárali sme sa napríklad o téme slobody, ktorá bola živote tanečníka veľkým osobným zápasom. Ako ju spracovať tak, aby bol divákom zrejmý ten odkaz?
Nureyev je dielo, ktoré je na 90 percent hotové. Budeme ho uvádzať ako online, aj pre divákov, ale sme pripravení aj na situáciu, že divadlo pre nepriaznivý vývoj epidemiologickej situácie zavrú. Nureyev bude mať premiéry 28. a 29 januára a Donizettiho opera Roberto Devereux uvedieme v premiére 27. a 30. januára 2021. Takéto niečo sa podarilo vďaka úzkej spolupráci oboch súborov – baletu a opery. História divadla niečo takéto nepamätá, pretože je to jedinečné uvedenie dvoch premiér. A čo sa týka témy slobody, tú som v Nureyevovi spracoval tak, že sloboda nie je o prostredí, v ktorom žiješ, ale v človeku. Na záver znie v inscenácii Čajkovského Hymnus.
Keď sme už pri Nureyevovi, aj počas Večera súčasného tanca bude účinkovať Vladimir Malakhov. Je to tanečník svetového mena, osobnosť – čo to pre súbor znamená, že sa ako interpret a kolega zúčastňuje na skúšobnom procese a je súčasťou kolektívu tanečníkov?
Keď si uvedomíme, že existuje vo svete história tanca, kde bolo neskutočné množstvo interpretov rôznych tanečných žánrov a keď máte možnosť spolupracovať s tretím tanečníkom sveta – po Nureyevovi, Baryšnikovi, je to práve Malakhov, tak si človek uvedomí, že aj zázraky sa dejú. Spolupracovať s človekom, ktorý má v sebe obrovskú prívetivosť, skromnosť, úctu, hĺbku, empatiu, neskutočne otvorenú emóciu, navyše, pri jeho pedagogickej činnosti, vďaka ktorej je za určité obdobie vidieť obrovský rast súboru, zdokonalenú prácu s chodidlami – na podlahe sa tanečníci vznášajú ako na vode, a zvlášť, keď je Malakhov vzorom a príkladom svetového tanečného umenia, interpretácie pre neskutočné množstvo svetových choreografov, ktorí vedia obsiahnuť mnoho žánrov a štýlov, to sa volá pre nás v Košiciach strom múdrosti a života. Náš súbor teraz pracuje úplne iným spôsobom, jednak sa stretáva s odkazom svetovej tvorby interpretácie Malakhova a pedagogickej, edukačnej činnosti Andreja Petroviča, pre ktorého je Malakhov tak isto veľkým inšpirátorom a vzniká – šťastie domu umenia. Práca choreografa ako s človekom, ktorý prešiel celý klasický repertoár vo všetkých svetových divadlách a pracovať s ním na minimalizme pohybu divadelnosti súčasných myšlienok, je taká jednoduchá, pretože vtedy si človek uvedomí, že základom pre rozvoj profesie je technika klasického tanca – dokonalosti. A to platí aj pre hudbu, výtvarné umenie, akékoľvek umenie – a to sa volá remeslo. Pripomína mi to názor Juraja Kubánku, ktorý vždy hovorí: kvalitný tanečník zvládne každý žáner dokonalo. A preto sa aj pán Malakhov s radosťou zapojil do časti repertoáru Juraja Kubánku.
Dali ste priestor aj mladým choreografom počas Večera súčasného tanca? Ktorým? Uvidíme počas večera aj ich diela?
Diváci uvidia choreografie Martina Bányaia, choreografiu Dreams sólistky baletu Shoko Yamada či choreografiu Alone sólistu baletu Maksyma Sklyara.
Šéfom baletného súboru je Andrej Petrovič. Ako prikladá ruku k dielu? Ste s ním spokojný? A čo ostatní riaditelia súborov?
Všetci šéfovia súborov sú úžasní, lebo majú spoločné témy a tie vyplývajú z umenia. Sú mimoriadne inšpiratívni, intelektuálne vzdelaní, koncentrovaní, pracovití, veľkorysí mladí ľudia, u ktorých človek nikdy nemá pocit, že musí niekoho riadiť. Inšpirujeme sa navzájom, sme k sebe láskaví a tolerantní tak, ako ku všetkým ľuďom v divadle. Chodia navzájom k sebe na skúšky a spolupracujú, navzájom sa inšpirujú, nezávidia si.
V divadle vzniká ďalšie netradičné spojenie – v predstavení MANŽELSTVO V PIESŇACH sa spojí výnimočná hudba Gustava Mahlera v podaní orchestra a členky ansámblu Myroslavy Havryliuk a hostí Jiřího Rajniša a Tatiany Hajzušovej pod taktovkou Petra Valentoviča s listami, ktoré mu písala jeho manželka Alma a dotvoria ho aj choreografie v podaní členov baletného súboru. Ako tento projekt vzniká? Je to línia Vašej koncepcie – spolupráca jednotlivých súborov?
Manželstvo v piesňach nie je prvé a jediné covidové predstavenie, na ktorom všetky súbory spolupracujú. Nástupom nových riaditeľov začali medzi sebou komunikovať všetky umelecké súbory. Nová premiéra Donizettiho Roberto Devereux bude výsledkom komunikácie všetkých súborov, to isté sa zrodilo aj v činohre u riaditeľa Antona Korenčiho v inscenácii Besy od Dostojevského a tiež Nureyev bude výsledkom spolupráce všetkých súborov. Bolo to mojím prianím celých tridsať rokov, zažil som takéto niečo iba v Prahe za bývalých socialistických čias a teraz sa mi to konečne podarilo v Košiciach.
Zhovárala sa: Zuzana Vachová
Zdroj foto: Joseph Marčinský
