Sociálna kritickosť Andreja Šebana je jedným z najväčších plusov platne Rock and Roll z Rači, pretože v dnešnej dobe ju potrebujeme ako soľ. Ak ho poznáte, viete, že nie je interpretom, ktorý zvykne mlčať.
Už takmer 40 rokov predstavuje Andrej Šeban na našej scéne významnú súčasť hudobnej scény a každým albumom prekvapí. Triplet bol náročný na počúvanie, žánrovo prekračoval akékoľvek hranice a Rock and Roll z Rači je opäť prekvapivý. Nezaujme len soundom, ktorý opäť nemožno definovať jedným slovom, ale najmä textami. Tak, ako na kultovej platni z roku 2000 Bezvetrie, aj na albume Rock and Roll z Rači si Andrej Šeban napísal texty piesní a rovnako ako pred dvadsiatimi rokmi, aj tentoraz ich aj naspieval. Ako na Bezvetrí, aj v tomto prípade je v mnohých textoch Šeban osobný.
Hneď ako sa poslucháčovi dostane album do rúk, neunikne mu ani podobnosť oboch čiernobielych obalov s minimalistickými vizuálmi. A to je asi tak všetko, čo majú tieto dva projekty spoločné, aj keď ich mnohí tak radi spájajú, hoci sa to v podstate núka – či už z pohľadu pesničkárstva, určitého spôsobu koncepcie kompozícií, bukletu či spomínaného autorstva textov.
Sólový album Bezvetrie vznikal celé štyri roky, Šebanova novinka je však výsledkom kontinuálneho a dlhodobého nahrávania – autor a muzikant tak nazbieral množstvo materiálu a výsledok je počuteľný, pretože v pesničkách prináša nielen rozmanité témy, nálady, ale aj variabilné žánre, experimentuje so zvukovosťou – niekde počujete vo vnútri, na spodku schované blues, no nad ním je vytvorená taká kráľovská zvuková nadstavba, že odhaliť ho, bude chcieť vypočuť si piesne niekoľko krát. A pochopiteľne, vtip. Na všetky možné spôsoby – „Chcel som byť aj bluesman, a rodiča biely, jak múka v kuchyni, nedokážem byť iný“ s typickou dávkou sarkazmu a zároveň odhaľujúc kus svojho osobného sveta spieva Andrej Šeban v piesni Princ. Možno práve o tejto skladbe by sme mohli hovoriť, že sa blíži atmosférou (aj hudobne) k platni Bezvetrie, inak je Rock and Roll z Rači úplne svojbytným albumom, žiadnym voľným pokračovaním, ani bratrancom, či iným vzdialeným príbuzným dvadsať rokov starého počinu.
Do novinky Rizikovej skupiny Andreja Šebana pod vedením Andreja Šebana (kto by nepochopil – aj názov kapely je fór) poslucháča uvedie introdukcia Pár slov na úvod, príhovor, ktorý dáva každému voľnosť – ber alebo nechaj tak. Tento muzikant nikdy nehovoril veľa, slovami plytvať netreba a ako intro k albumu to absolútne postačuje, aj preto track plynulo prechádza v ďalšiu skladbu Život je krásny, v ktorej ukazuje svet hudby v mnohorakosti rôznych zvukov, ruchov, bez dominantnej melodickej línie (ako by sme mohli očakávať) – gitary. Nie, že by v jeho piesňach absentovala. Jednoducho, poslucháč ju musí hľadať vo svete elektroniky a skreslených vokálov, ale čo nechýba, je dobre prepracovaná glosa, v ktorej sa nájdu mnohí (aj slávni). Charakteristický Šebanov sarkazmus v kombinácii s prepracovanými efektami vytvára zvláštnu, až temnú atmosféru tejto piesne. Prístupom, náladou, experimentovaním, protichodnosťou a istou formou temnoty pripomína Franka Zappu. A nie je to jediná pieseň tohto druhu na albume.
Okamžite mení náladu a zvukovosť v ďalšej piesni V poho. Jej melodická línia sa mení na útržkovité motívy, Šeban mimoriadne dômyselne pracuje so zvukovými efektmi, využíva vzácne ticho ako prvok, ktoré je v rámci kompozície podstatné. Medzi najosobnejšie patrí spomínaná skladba Princ. Clivotu a nostalgiu v počiatočnom výraze ústredného motívu kladie do kontrastu s hudobnými prvkami, ktoré akoby nekorešpondovali s baladickým textom. Je majster kontrastov – prelína dva svety a robí to s takou prirodzenosťou, akoby k sebe odjakživa patrili. V tomto bode je potrebné prízvukovať, že Šeban si nielenže nahral všetky vokály sám, ale nahral aj všetky hudobné nástroje.
Krátky fór Plastický chlapec pôsobí ako totálny úlet, ktorý vznikol v štúdiu, kde experimentoval so zvukmi počas karantény. Je to vtip a je odrazom doby, takže rozhodne tvorí konzistentnú súčasť platne, rovnako aj ľahko morbídny text – áno, aj v tom je svojský. Kto si nezvykol doposiaľ, už si nikdy nezvykne, respektíve nepochopí. Skresľuje vokály, nabúrava klišé a možno si mnohí povedia, čo tam vlastne na albume tento pračudesný song hľadá a kdesi v prítmí si Šeban v spokojnosti s ironickým úsmevom na tvári prikyvuje, že presne tak to malo byť.
Medzi top skladby z hudobného aj textového pohľadu, ktoré okamžite na prvý pohľad vytŕčajú, možno označiť Vodomer. Spôsob, akým dokáže pracovať s rytmikou a dynamikou, fascinuje. Opakujúci sa pattern dokáže utnúť a zmeniť celý charakter kompozície na kontrastne odlišný bez toho, aby to poslucháča vyrušovalo. Jeho kompozície sú prepracované a mimoriadne invenčné, nehovoriac o texte. Na takej malej ploche dokázal Šeban v napísal provokujúcu glosu o súčasnom stave našej spoločnosti: „už ma to nebaví, platiť tomuto štátu, povedzte mi kde býva…“ a je muzikantom, ktorý si na rovinu a otvorene môže dovoliť spievať o rozbitých cestách, stave nemocníc a našich škôl… Jeho sociálna kritickosť je jedným z najväčších plusov tejto platne, pretože v dnešnej dobe ju potrebujeme ako soľ. Ak Šebana poznáte, viete, že nie je interpretom, ktorý zvykol mlčať. A práve v tejto piesni nájdete všetko – je to zrkadlo doby, hudobné aj textové.
Zvukovo temne, fatalisticky začínajúca skladba Ing. Láska človeka na chvíľu dostane do depresií, kým sa neobjaví prvý motív pripomínajúci textom („Ak nie si moja…“) aj nasadením vokálu Richarda Müllera. Kto doposiaľ na albume neobjavil sólovú gitaru, práve v tejto skladbe sa jej dosýta dočká. Je to majstrovský kus improvizácie – nad minimalisticky sa opakujúcim sa klávesovým motívom znie nádherné gitarové sólo a opäť text, v ktorom nájdete typický rukopis autora – dávku sarkazmu, vulgarizmu a obraz lásky v 21. storočí. Pri tejto skladbe je nutné podotknúť, že priestor pri nahrávaní dostala improvizácia – a to nielen v inštrumentálnej rovine. „Viaceré časti albumu vznikali spontánne priamo v štúdiu, rovnako aj niektoré texty sú improvizované. Dobrým príkladom je skladba Ing. Láska, ktorá vznikla v štúdiu ako performance z nuly až po finálny mix v priebehu troch hodín,“ informovali z vydavateľstva Slnko Records, pod hlavičkou ktorého album vyšiel.
Každá pieseň má svoj vlastný svet a tak aj Lovištia – akoby „klamala“ čistou, akustickou líniou, zrazu sa však zmení na experiment plný nových soundov. Tento autor nikdy nie je jednoduchý, aj keď sa vás na prvý pohľad snaží zmiasť. Rock an Roll z Rači (o pánovi a iné…) je pieseň, v ktorej by sa mohli nájsť aj mnohí muzikanti („we are from Bratislava and we feel like black musicians“). Ďalšia vydarená zábavka, hudobne dobre vystavaná, s dynamickým štýlom, potvrdzujúca, že textárskych nápadov má dostatok.
Svojou štruktúrou asi najviac pripomína svet legendárneho Zappu pieseň Slávna vianočná pieseň vhodná ako výplň medzi dva reklamné bloky kamkoľvek a kedykoľvek. No tak uznajte, už len ten názov… Šeban zhrnul všetko to, čo cítime v predvianočnom čase, čo sa na nás z médií hrnie – ten pretlak, nezmysly a gýče podal v hudobne deformovanej podobe syntézou rozmanitých štýlov. A samozrejme, aj textom: „v hroboch sa pýtajú predkovia, čo to máme za zvyk pračudesný, klamať deti vo večer sviatočný. Ja som počul v jednom médiu, Vianoce vraj budú každý deň, ďakujem neprosím, neprídem.“ Samozrejme, s týmto výkričníkovým textom úžasne korešponduje aj experimentálna, tonálne rozbitá hudba. Navrhujem púšťať si namiesto zdraviu ohrozujúcich roľničiek v mnohých lacných variantách práve túto Šebanovu „zappovskú“ verziu, ktorá je mimoriadne osviežujúca a invenčná.Jedenástku piesní uzatvára Život je krásny II. v novom aranžmáne.
Kombinácia introvertne osobných textov s témami, ktoré majú celospoločenský dosah, na novom albume Andreja Šebana veľmi dobre funguje. Zároveň sa ukazuje, že aj zaznamenávanie nápadov a vytváraním platne počas istej životnej etapy, sa javí ako dobrý nápad. Dosiahne sa tým zvuková a žánrová variabilnosť, mnohorakosť – akýsi hudobný denník, v ktorom sa dá vždy objavovať niečo nové.
Zuzana Vachová
Zdroj foto: Slnko Records, Ivan Zubal
