Novou ministerkou kultúry by sa mohla stať Martina Šimkovičová. Umlčí umeleckú obec? Sú jej výroky na margo menšín, utečencov, kultúrnej obce adekvátne postu verejného činiteľa? Aké sú kompetencie a kariéra bývalej moderátorskej hviezdy jednej z našich najsledovanejších komerčných televízií? A vôbec. Nie je to len typická hra politikov na to, aby umlčali niečo vážnejšie, čo sa práve deje v zákulisí?
Včerajšia informácia prišla ako blesk z jasného neba. Osoba, ktorá sa vyjadrovala nepatrične, neslušne, nenávistne (uvedieme aj príklady), má byť etalónom kultúry a kultivovanosti na poste ministerky. Martina Šimkovičová. Dnes, s odstupom niekoľkých hodín, sa však javí tento návrh, ako politická hra. Nie, toto predsa vskutku nemôžu myslieť vážne. A čím väčšia absurdnosť, tým väčšia pravdepodobnosť, že vznikne rozruch, diskusie, vzbury – jaj jáj, ideálne to prostredie, v ktorom sa najlepšie „pečú“ ďalšie plány.
„Banda jedna liberálna! Veď my vám všetkým ukážeme, čo je kultúra! A konečne pekná ženská na poste ministerky kultúry. Tejto liberálnej tlupe netreba v žiadnom prípade ustupovať! Veď vy budete padať ako hnilé hrušky s tou vašou LGBTI agendou!“
To je len zopár skutočne skvostných komentárov, ktoré sa objavili v diskusii pri článku Denníka Štandard, v ktorom sa odvolávajú na reakciu riaditeľky DPOH, ktorá, v ironickom zmysle slova, možno plánuje zvečniť na vitráži Martinu Šimkovičovú, navrhnutú na „lukratívny“ post ministerky kultúry.
„V latexe a náhubku žiaden rešpekt nezískate. Určite nie u konzervatívneho občana, ktorý vašu agendu neprijíma. Ani u mňa. Nechutnosťami predvádzanými na verejnosti len vyvolávate pohoršenie a negatívne emócie,“ reagovala Martina Šimkovičová v roku 2017 podujatie Dúhový pochod. Kultúrne a kultivované, spanilé, inteligentné, sčítané, múdre, ľudské. No ministerka priam vyšitá, treba uznať takýto vrchol inteligencie na poste ministra kultúry sme tu ešte nemali. Martina Šimkovičová dokonca ašpirovala na víťazku anti-ocenenia Homofób roka a hoci „slávu“ si potom užívali iní, bola skutočne horúcim kandidátom (Anketu vyhlasujú organizácie Inštitút ľudských práv (IĽP) a Dúhové Slovensko.
Tak si kladiem otázku, čo sa to s ľuďmi stalo? Kde je kultúrnosť, kultivovanosť? Kde je ľudskosť, vzájomná empatia, slušnosť? Jediné, čo v tejto spoločnosti (a nadpriemerne na sociálnych sieťach) nachádzate, je nenávisť, hrubozrnné útoky, nekultúrnosť, osočovanie, tvrdenia – bez akýchkoľvek argumentov či dôkazov. Skrátka žumpa. Jedna veľká nie vábne páchnuca žumpa. Na druhej strane sa vynára otázka – čudujeme sa? Ak jeden vrcholový politik kričí – zlodej, hajzel, ďalší špina, nevyberaný slovník sa stal samozrejmosťou, a my to všetko akceptujeme. Niekto, kto pôsobí vo verejnej sfére, nám má byť vzorom, my potom akosi podvedome automatizujeme všetky tieto slová, vyjadrenia. Zrazu je také ťažké odlíšiť pravdu od lži, zrazu nevieme, čo je informácia relevantná, čo dezinformácia. Ak má byť niečo kontrolované, už je to cenzúra. Ak však prídu nenávistné, hanlivé prejavy, zrazu si nájdu v „publiku“ prívržencov.
Zdá sa, že istej televízii s ministrami kultúry celkom ide karta. Bol to napríklad Daniel Krajcer, ktorý tiež ako bývalý moderátor tomuto rezortu šéfoval. Rovnako Erik Tomáš pochádza z tohto prostredia, dnes už si to mieri na ministerský flek. Zrazu mám pocit, že verejné funkcie prestávajú byť vážené, neobsadzujú sa ľuďmi so skúsenosťami, ktorých by sme si vážili, ctili, mohli nám byť vzormi. Vrátiac sa však späť k aktuálnemu dianiu, otázka však nevzniká ani tak ohľadom kompetencií budúcej ministerky kultúry, ale vyhranených, radikálnych názorov, ktoré neraz prezentovala bývalá tvár komerčnej TV, dnes opäť oživujúca svoju moderátorskú kariéru v TV Slovan. Táto televízia nie je považovaná za dôveryhodné médium, dokonca niektorí politici odmietajú prijať pozvánky do jej diskusií. Počas pandémie ju spochybňovali, televízia pravidelne šíri neoverené správy, podporuje proruskú propagandu. Na margo všetkého azda len ďalší citát asistentky Martiny Šimkovičovej, ktorej zmýšľanie je zjavne rovnako „očkované“ ako jej zamestnávateľky: „Všetko to, čo sa deje, je súčasťou plánu, veľkého plánu ktorý skrsol kdesi za oceánom, naťahať sem islamistické svine, rozo.rať celú Európu, vyvolať občiansku vojnu – ktorá príde. Ja však verím, že zdravý rozum a pravda zvíťazí. Potrvá to možno aj desiatky rokov, ale na konci bude opäť víťazstvo Ruska, ktoré bude celá Európa prosiť o pomoc“. Aj to sú ľudia z jej blízkosti, ktorých si zrejme prinesie do svojho tímu na ministerstvo. Bravó!
Šimkovičovú poznajú mnohí z televíznych obrazoviek, no málokto vie, že dostala vyhazov práve pre výroky na sociálnych sieťach, ktorými hanlivo častovala migrantov. „Už idú. Pripravte im nejaké ubytovanie, plnú penziu, vreckové a vyfešákujte dcérenky, nech sa u nás nenudia. Ešte taká poznámka… kde majú ženy a deti?“ V roku 2015 musela televíziu opustiť, o rok neskôr už bola v politike – do parlamentu sa dostala na kandidátke strany Sme rodina. Nuž tak, na našej politickej scéne je zrejme všetko možné – to však komentovať nebudem, lebo príkladov je mnoho. Čo je však zásadnejšie, je, ako sa na post ministerky kultúry môže dostať osoba, s takými homofóbnymi a nenávistnými názormi, človek, ktorý má byť kultúrny, humánny, zdieľny voči iným, politik, ktorý si ctí pravdu, argumenty, nie konšpirácie, má veriť vede, zdravému rozumu, nie totálnym dezolátom. „Pýtate sa dokedy toto všetko? A kým sa pýtate, tak ľudia zbytočne umierajú v nemocniciach a umierajú po vakcinácii,“ argumentovala Šimkovičová. A ak by ste náhodou nevedeli, tak podľa našej nádejnej ministerky kultúry Európska únia zakáže toaletný papier a budeme používať slamu. To len tak na margo, v akej sme (podľa novej ministerky) peknej prdeli.
No najdôležitejšie zo všetkého je sloboda. Vážne sa obávam, že berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti, pridajúc k tomu navyše fakt, že Šimkovičová nevzišla z prostredia SNS, ale z omnoho horšieho, by mohla nastať situácia, podobná tej, ktorá bola prezentovaná predsedom SNS v diskusnej relácii v spravodajskej televízii TA3. Pýtal sa udivene, prečo potrebujeme kórejského tanečníka? Prečo pozývame zahraničných dirigentov? Veď my sme predsa hrdí Slováci, máme svoje umenie. Napríklad folklór – a zrejme novú pani ministerku čaká prekvapenie, aké inštitúcie vôbec spadajú pod rezort kultúry. Lebo to sa deje pri každej výmene vlády. To naozaj? Aj Slovenská filharmónia? Tam som nikdy nebola! A prečo by Slovenské národné divadlo nemohlo hrať slovenskú operu? Napríklad Bellu? Kováča Wielanda? Čože? Je v nemeckom jazyku? Tak to teda v žiadnom prípade. No tak hrajte Smetanu alebo Verdiho, mne je to jedno. Je také smutné, až hrozivé, že rezort kultúry vždy, za každej vlády, riešia tí najväčší amatéri, ktorí o našich inštitúciách nemajú ani poňatia. Nepoznajú naše ani zahraničné osobnosti, ktoré u nás hosťujú, festivaly, skladateľov, tvorcov. Nič, nula, v prípade kultúry sa vo verejnom priestore vždy objaví človek, ktorý akoby mal v tejto oblasti vykonanú lobotómiu a práve kultúru mu z mozgu úspešne vyoperovali.
Aká je vlastne kompetencia potenciálne novej ministerky kultúry? Šimkovičová skončila odbor špeciálna pedagogika a logopédia. Má svoje vybrané médiá (zrejme), s ktorými odmieta komunikovať a vyzýva novinárov, aby čítali s porozumením. Bojkotuje tzv. mainstreamové médiá, ktoré bude mať ako šéfka rezortu kultúry na starosti (čo je teda poriadne úsmevné, ak s väčšinou nekomunikuje), no situácia je aj tak závažnejšia práve v oblasti kultúry. Ak sme aj doposiaľ tak trošku s ironickým nádychom vtipkovali, tieto okolnosti naberú na vážnejších obrátkach, ak si prečítame a predstavíme to, čo sa v budúcnosti môže diať. Ako asi na vás pôsobí výrok poslanca a spolustranníka Tarabu, ktorého meno sa pôvodne skloňovalo v súvislosti s postom ministra kultúry? Že natáčanie filmu Sviňa nie je kultúra, a ak náhodou umelci podľa neho pôjdu do štrajku, ušetrené peniaze chce dať Matice slovenskej (otázka pre pána poslanca: kto si ukrojil ten najväčší kus z koláča Matice, až taký veľký, že nemôžu ani kúriť?). Nikto podľa neho pred Hrycovou a spol cúvať nebude.
Tento typ agresívnej komunikácie nás čaká, zvykajme si. Predstavte si nenávisť Martiny Šimkovičovej voči akejkoľvek menšine a predstavte si, že nejaké divadlo chce pripraviť inscenáciu o výraznej umeleckej osobnosti, napríklad o Leonardovi Bernsteinovi – o ktorom sa, mimochodom, teraz točí film. A tiež patril k menšine, bolo to verejným tajomstvom. Povie Šimkovičová takejto inscenácii nie? Len pre sexuálnu orientáciu a ohrozenie tradičnej rodiny? Ako majú tvorcovia pracovať slobodne? Môže vôbec cudzinec, ktorý v našej krajine tvorí, zorganizovať výstavu svojich umeleckých diel? Podľa zmýšľania navrhnutej pani ministerky zrejme nie. Ak by chcel filmár nakrútiť dokument o hrôzach páchaných na Ukrajine, nová ministerka by ho stopla a vyslala do Moskvy, aby natočil, ako prosperuje federácia pod neohroziteľným vodcom? A len tak medzi rečou – budeme odteraz chodiť do divadiel len na Jánošíkov, Svätoplukov a Kubov? No tak potom veľké bravó takejto koncepcii. To už potom šup ho do kultúrneho domu v Hornej Dolnej a kultúra bude mať vyššiu úroveň.
V čase, kedy sa európske krajiny zbližujú, otvárajú svetu, pritom sa cení najmä rôznorodosť, sa chystáme zavádzať úplnú cenzúru a orientovať sa výlučne na slovenské. Ja len jemne pani budúcej ministerke pripomínam, že v čase, keď mala Viedeň Mozarta, my sme mali Jánošíka. Tým, že budú obmedzovať zahraničnú tvorbu, či už historickú alebo súčasnú, nijakým spôsobom tak nepomôžu pôvodnej slovenskej tvorbe. Nové hodnotné diela nevznikajú formou obmedzenosti inakosti, ale formou podpory tvorivej činnosti umelcov na Slovensku. A na to by sa podľa nás malo zamerať každé jedno ministerstvo kultúry, ktokoľvek ho už vedie. Táto myšlienka limitácií a obmedzení pôsobí až tak absurdne, aj vzhľadom na výroky, ktoré za uplynulé roky pustila do éteru, že v našej redakcii máme vážne obavy, že včerajšia informácia o nominovaní Martiny Šimkovičovej na post ministerky kultúry, je natoľko absurdná, že pôsobí ako hoax pustený z dielne TV SLO..N. Veríme však, že tento hoax prehodnotí pani prezidentka a triezvy úsudok a argumenty zvíťazia nad politickými hrami.
Zuzana Vachová, Anton Faraonov
Foto: FB Martiny Šimkovičovej