Arturo Zeballos je v súčasnosti špičkou medzi argentínskymi a juhoamerickými gitaristami na svete. Na Slovensko zavítal opäť a na požičanej gitare odohral s takým zanietením časť svojho bohatého repertoáru, na ktorý ešte návštevníci koncertu budú dlho spomínať.
To sú tie čarovné okamihy, ktoré život prináša. Keď sa maestro Zeballos prechádzal po zasneženom starom meste v Bratislave so svojou gitarou, nečakane spadol a odniesla si to jeho vzácna gitara, ktorá sa nalomila. Nedeľný koncert v Mirbachovom paláci dňa 13. januára 2019 teda nemohol hrať na svojom hudobnom nástroji.
Publikum tušilo, že v zákulisí sa niečo deje, nakoľko koncert začal s omeškaním a tesne pred jeho začiatkom sa zjavil s gitarou v puzdre aj výnimočný slovenský interpret Karol Samuelčík, ktorý smeroval do zákulisia. Nakoniec sme sa dozvedeli pravdu o nešťastnom páde, ale skutočnosť, že maestro hral na požičanom hudobnom nástroji, nijako neovplyvnila výsledok interpretačného umenia Zeballosa.
Keď sa povie Argentína, zrejme si každý predstaví tango, ale Argentína v sebe skrýva kúzlo nádhernej a formovo veľmi pestrej ľudovej hudby, z ktorej práve Zeballos čerpá. Významným prvkom rôznych hudobných foriem argentínskeho folklóru sú práve variabilné rytmy a celkový naturel zamby a chacarery.
Zamba, tradičný argentínsky tanec, je rytmicky zaujímavá forma, ktorá má pozoruhodný, lyrický charakter. Zeballos je interpret, ktorý dokáže skĺbiť svoje klasické vzdelanie na gitare a pritom pri interpretácii vie zachovať špeciálny ráz argentínskej folklórnej hudby. Tieto dva zdanlivo odlišné svety vie skĺbiť s inteligenciou a citom. Je to ozajstný majster interpretácie, ktorý pri clivých melódiách dokáže vylúdiť z gitary presne ten tón, pri ktorom vám stisne srdce. A pri temperamentnejších skladbách dokáže podčiarknúť ozajstnú divokosť – nikdy však nemáte pocit, že prekračuje medze koncertného pódia. A v tom je skutočný majster.
Jeho vášňou je skladateľ a legendárny gitarista Atahualpa Yupanqui, ktorého dielo sám Zeballos v rokoch 1980 až 2001 prepísal. Zeballos si hlboko ctí tradíciu hudby svojej rodnej krajiny, ktorá je podľa regiónov veľmi rozmanitá a prináša ju na pódiá s presvedčivosťou a profesionalitou. Rytmicky zložité folklórne piesne má v krvi, čo je jeho nespornou výhodou. Napríklad zväčša skladby v 6/8 metrorytmickej štruktúre dokáže zahrať s prirodzenosťou, nie naučenou vydretosťou. Jeho dynamika je prepracovaná, frázovanie plynulé a nevyhnutná agogika pri lyrických piesňach je dávkovaná presne s takým množstvom a citom, aká je potrebná. Nič nepreháňa, neafektuje, jednoducho – klasické vzdelanie kombinuje s folklórom vo vkusnej miere.
Favorizovanými skladateľmi, ktorých Zeballos s takou vášňou interpretuje, sú napríklad Abel Fleury (skladbami ktorého aj koncert začal), Victor Velazquez, Eduardo Falu či spomínaný Yupanqui. Maestro klasickej gitary si ctí folklór svojej rodnej krajiny a pristupuje k nemu s úctou. Prináša publiku diela, ktoré boli skryté a neinterpretované. A to nielen z Argentíny, ale aj Venezuely či Brazílie a samozrejme v jeho portfóliu nechýba ani španielska hudba.
Dramaturgickým spestrením nedeľného matiné v Mirbachovom paláci bolo aj spoločné vystúpenie Zeballosa a študujúceho mladého gitaristu a speváka Sebastiana Bernala. Po sólovom vystúpení maestra to prinieslo do sály iskru a svieži vietor priamo z Argentíny. Také veci sa publiku páčia, pretože sú jednoducho ľúbivé a dvojica interpretov ešte výraznejšie predstavila folklórne piesne Argentíny. Bolo jednoznačne citeľné, že rytmicky aj esteticky „držal taktovku“ Zeballos a mladý spevák a gitarista bol príjemnou vizuálnou a speváckou ozdobou, ktorá mala za cieľ priblížiť obecenstvu tradíciu v autentickej podobe, čo sa im aj podarilo.
Potom opäť nasledovali maestrove sóla – či už to bola obľúbená zamba, chacarera a dve skladby z Paraguaja od Yupanquiho. Treba poznamenať, že publikum pri jeho sólach takmer ani nedýchalo. Zeballos je totiž majster práve v tom, že dokáže vystihnúť folklór v kultivovanej forme. Je citeľné, že je to vzdelaný hudobník a majster klasickej gitary, no to, čo má v DNA, a teda charakteristické folklórne prvky regiónu, v ktorom sa narodil a žije, sa skrátka nedá naučiť, s tým sa interpret rodí. A to aj Arturo Zeballos. Preto je jeho interpretácia takým jedinečným zážitkom.
Mimochodom, maestro Zeballos sa začína cítiť v Bratislave ako doma. Má tu množstvo priateľov a do našej krajiny sa dostal koncertovať aj vďaka osobným, priateľským vzťahom s profesorom Jozefom Zsapkom, ktorý ho pozval koncertovať na Slovensko už v minulosti. A naše obecenstvo môže byť rado, že vďaka takýmto kontaktom sa dostane aj k nám množstvo skvelých zahraničných interpretov.
Zdroj foto: autor
