Pablo Picasso je jedným z najznámejších a najvýznamnejších umelcov 20. storočia. Žiadny iný umelec neovplyvnil smerovanie výtvarného umenia tak výrazne ako on a nikto sa tomu nevenoval s takým nasadením. Picassove diela si môžete pozrieť v Mirbachovom paláci od 7. marca do 2. júna 2019. Určite túto výnimočnú výstavu nevynechajte, pretože ide o vzácnu súkromnú zbierku.
Pablo Diego José Franisco de Paula Juan Nepomuceno Maria de los Remedios Cipriano Santisima Trinidad Ruiz y Picasso sa narodil 25. októbra 1881 v španielskej Malage. Všetci si mysleli, že dieťa je mŕtve. Nedýchalo a nereagovalo. Pôrodná baba už rezignovala, jediný, kto to stále nevzdával, bol jeho strýko, doktor Don Salvador Ruiz. Fúkol novorodencovi do nosa dym z cigary, čo ho nahnevalo, rozplakal sa a začal dýchať. Ako sa zdá, legendárny Picasso bol už od narodenia silnejší ako smrť. Prinajmenšom táto legenda svedčí o rovnakej vitalite, s akou ešte ako deväťdesiatročný vytváral vrcholné diela svetového umenia.
Pre jeho otca, učiteľa kreslenia a neveľmi úspešného maliara Josého Ruiza boli umelci povaľači. Nikdy sa mu nepodarilo nájsť rovnováhu medzi jeho vášňou pre maľovanie a potrebou zabezpečiť si živobytie. Naopak, malému Pablovi bolo už ako trojročnému jasné, že profesia umelca a sláva idú ruka v ruke. Presvedčenie to bolo síce naivné, ale vydržalo mu celý život.
Počas veľkého zemetrasenia v Malage v roku 1884 našla celá rodina útočisko v dome španielskeho maliara Antonia Muñoza Degraina, v tom čase pobývajúceho v Ríme, ktorého Pablov otec obdivoval. Náhoda tomu chcela, že Degrain sa vrátil domov práve v deň, keď Malagu navštívil španielsky kráľ Alfonoso XII., aby skontroloval škody spôsobené zemetrasením. Mesto sa vyzdobilo zástavami. Všetka tá výzdoba, elegantné koče a ľudia v oblekoch a vysokých klobúkoch urobili na Pablita obrovský dojem. Myslel si, že všetko sa to deje na počesť návratu slávneho a obdivovaného maliara Antonia Degraina. V jeho detskej predstavivosti bol umelec takouto prominentnou osobnosťou.
Picasso celý život veril, že byť maliarom znamená byť slávnym. A podľa toho sa aj správal, či už počas svojho modrého a ružového obdobia, alebo keď s Georgesom Braquom vytváral kubizmus. Picasso zomrel 8. apríla 1973 v Mougins v južnom Francúzsku. Za svoj život vytvoril viac než 50 000 diel: maľby, kresby, grafiky, sochy a keramiku. Pracoval v rôznych technikách a ovplyvnil množstvo rôznych štýlov.
V litografii oceňoval obrovskú škálu možností. V rokoch druhej svetovej vojny sa jej nemohol venovať, ale už v novembri 1945 sa zoznámil s tlačiarom Fernandom Mourlotom, ktorý v tom čase už spolupracoval so Georgesom Braquom. Pôvodne chcel uňho vytlačiť len niekoľko litografií, ale zanedlho trávil v Mourlotovej dielni celé dni. Picasso počas svojho života ilustroval viac než 130 kníh (lepty, litografie i grafické listy v iných technikách).
V zásade bol veľmi tvrdohlavý, nesmierne kreatívny, ale tiež náladový a cynický. Odráža to jednak jeho vlastnú ustavičnú nespokojnosť, ako aj obrovskú nespokojnosť ľudí 20. storočia, ktorá môže byť deštruktívna a kreatívna súčasne. Jasne to vidieť vo filme Henriho-Georgesa Clouzota Tajomný Picasso / Le Mystère Picasso z roku 1953: ide o večný kolobeh stvorenia, zániku a opätovného stvorenia.
Výstava predstavuje 123 Picassových grafických listov. Jej snahou je umožniť divákom nahliadnuť do umelcovej tvorivosti a oboznámiť sa s jeho grafickou tvorbou po roku 1945. Práve v nej sa totiž najviac odráža jeho obrovská vitalita, vyžarujúca predovšetkým z prác z neskoršieho obdobia. Slovami samotného majstra: „Trvá to roky stať sa mladým.“
Zdroj foto: Galéria mesta Bratislavy
