Slovenský inštitút vo Viedni predstavuje na výstave manželov Piačkovcov veľkoplošnú maľbu s figuratívnymi motívmi pod názvom Parade-Parallele-Paradies.
Je oslavou farby a ľudského tela v celej svojej parádnej výtvarnej výpravnosti v mužsko- ženských paralelách inšpirovaných podvedome rajom a vracajúc sa k nemu v rôznych meditatívnych aj dekoratívnych zneniach a emočných súvislostiach.
Júlia Piačková sa narodila 1.1. 1961 v Hlohovci na Slovensku. Študovala na Strednej priemyselnej škole textilnej v Brne, v roku 1987 absolvovala Vysokú školu výtvarných umení u doc. Milana Rašu, profesorky Elvíry Antalovej a profesora Igora Rumanského. Autorka začínala ako textilná výtvarníčka pre monumentálnu tvorbu do architektúry, jej záujem sa však postupne sústredil najmä na kresbu a grafiku, či ilustráciu. Veľkým formátom sa začala venovať od roku 2011.
Igor Piačka sa narodil 8.10. 1962 v Třebíči v Českej republike. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení voľnej grafiky a knižnej tvorby u profesora Albína Brunovského. Trinásť rokov pedagogicky pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde viedol kurz figurálnej kresby na katedre grafiky. Od roku 2003 funguje na voľnej nohe. Venuje sa maľbe, grafike, kresbe, ilustrácii , ex libris a známkovej tvorbe. Vystavoval v približne tridsiatich krajinách a je držiteľom 35 domácich a zahraničných cien.
Obaja umelci preferujú maľbu na veľké plátna, pričom koncentrácia v ich obrazoch je na figurálne motívy. V ich plátnach prevažne dominuje žena, mužská figúra sa objavuje fragmentárne a zväčša v menej konkrétnej a definovateľnej polohe, takmer ako tieň svojej dámy. Hoci obaja zobrazujú ženu, v ich ponímaní je žena prirodzene a pochopiteľne profilovaná diametrálne odlišnou optikou. Zatiaľ čo Júliine ženské figúry sú takmer éterické víly, dámy v dekoratívnych až ornamentálnych šatách, nekorunované princezné levitujúce v abstraktných prostrediach s občas florálnymi prvkami – elegantné, krehké, snové, akoby doslova vypadnuté z ilustrovaných rozprávok, Igorove ženy sú zadefinované v živočíšnej konkrétnosti, s bujnými vnadami, telesné, hutné, vždy obnažené, solitérne, ale často i zmnožené. Sú to štúdiové kresebné akty živých modeliek ponorené do farby. Farba je výrazným charakteristickým prvkom u oboch výtvarníkov. Odvážne a radi siahajú po celom spektre koloru v olejomaľbách, kombinovaných technikách akvarelu aj tempery. V Júliiných obrazoch často nájdeme okrem florálnych aj zoomorfné prvky, zväčša sú to vtáci, ako symboly slobody, Igor sa viac koncentruje na belostné telo ženy, ktorú občas dekorujú drobné figúrky ľudských, alebo zvieracích postáv.
Výstava v Slovenskom inštitúte vo Viedni je tematicky zjednotená pod definíciou PARA v slovnej hračke PARAde, PARAllele, PARAdies. Paráda v zmysle krásy, výpravnosti, farebnosti, Paralela v zmysle boja aj súhry ženských a mužských elementov, tých ľudsky naturálnych, ale aj charakterových a emočných a napokon Paradies ako raj na zemi, ale aj ako raj biblický, raj životný a vnútorný, raj (ale možno občas aj peklo) v duši zhmotnené v triptychu dravých zvierat v ohni.
Paradoxne v súkromí realistická Júlia, kreuje svoje dámičky a infantky v lyrických polohách, sú to akési vizuálne „básne““ melancholicky zakliate v ploche, zatiaľ čo poetickejšie pôsobiaci Igor prekvapivo vnáša do obrazu exaltovanú dynamiku výrazov a gest, pohybový vzruch vnútorného tigra, ktorý si nesie z náklonnosti k tomuto zvieraťu v duši. A keďže je expozícia vo Viedni, objaví sa aj pocta Gustávovi Klimtovi a jeho Bozku. Obaja spolu stavajú vo svojej tvorbe imaginárnu „choreografiu“ spoločného tanca životom, každý vo svojej názorovej výtvarnej odlišnosti, ale spoločne zároveň v zobrazovaní ženy – ako nositeľky života, ženy ako estetického objektu krásy, ale aj ženy hriešnice s biblickým jablkom vyhnanej z raja a poslanej zároveň do toho pozemského raja telesnej slasti. A hoci prítomnosť muža je v obrazoch Júlie a Igora minimalistická, už samotná jeho existencia v nich, akokoľvek potlačená, dáva tušiť kdesi na pozadí jeho nevyhnutnosť k celku. A v týchto PARAlelách sa snažia manželia Piačkovci PARÁdne kráčať (minimálne v maľbe) do raja (do PARAdies). Dovtedy, kým im na to vystačí para.
Výstavu si môžu návštevníci SI vo Viedni pozrieť do konca leta.
BARBARA BRATHová
