Prinášame vám náš redakčný výber najlepších filmov roku 2024. Všetky filmy v rebríčku mali za uplynulých dvanásť mesiacov premiéru na slovenských filmových festivaloch, v širokej distribúcii v slovenských kinách alebo na streamovacích platformách dostupných u nás.
10. Vlny
Prekvapivý celovečerný debut Jiřího Mádla okamžite po vstupe do kín nadchol české aj slovenské obecenstvo. Aj keď príbehy o okupácii v roku 1968 sme mohli vidieť už vo filmoch všetkých žánrov a formátov, Mádlova hraná prvotina v sebe nesie mimoriadnu sviežosť a súčasným filmovým jazykom dokáže aj mladým divákom zrozumiteľne sprostredkovať sklamanie a dezilúziu z tohto obdobia.
Jiří Mádl sa predstavil aj ako veľmi schopný scenárista, ktorý vytvoril pútavý, napínavý a premyslený príbeh s farebnými postavami s ťažkými osudmi, vďaka ktorým si každý mohol v kine pripomenúť traumu a nanovo posilniť svoje odmietavé postoje voči podobnej agresii.
9. Semienko posvätného figovníka
Mohlo by sa zdať, že rodinné puto je silnejšie než všetko ostatné, čoho je človek počas života súčasťou. Dráma Mohammada Rasoulofa však ukazuje, ako dokáže politický extrémizmus nahlodať aj tak silné vzťahy, aké vznikajú medzi manželmi či rodičmi a ich deťmi. Iránsky režim totiž nikomu nedovolí pokojne spávať. Istý si nemôže byť ani vyšetrovateľ Iman, ktorý 20 rokov svedomito pracoval a nik nemohol jeho vernosť revolúcii spochybniť. Neistota a paranoja ho však napokon dobehli. Nepokoje v uliciach a pocit vlastného zlyhania v ňom vzbudia podozrenie voči vlastnej rodine. Z milujúceho a starostlivého otca sa razom stáva agent islamského režimu, ktorého nič nezastaví.
Režisér Mohammad Rasoulof film nakrútil tajne v Iráne, za čo bol miestnym režimom odsúdený a musel z krajiny ujsť pred uväznením a bičovaním. V minulosti bol pre svoje filmy opakovane súdený a istý čas strávil aj vo väzení.
8. Dokonalé dni
Hirajama pracuje ako čistič verejných toaliet. Akokoľvek podradne môže táto práca znieť, on ju vykonáva svedomito a so svojím skromným životom je spokojný. Všetky dni sa na seba podobajú a hlavný hrdina má svoju obľúbenú rutinu, ktorú mu dotvárajú knihy z výpredaja a hudba z kaziet. Hirajama má bolestivú minulosť, no jeho súčasný život ho z nej dokázal vyliečiť. Až do chvíle, keď ho minulosť v jednej chvíli nebude chcieť dobehnúť.
Portrét pokojného života od režiséra Wima Wendersa dodáva veľké množstvo pozitivity každému, kto ho sleduje. Dokonalé dni vám pomôžu cítiť vďačnosť za všetko čo máte a čo ste v živote dosiahli a možno si uvedomíte, že je to možno aj viac, než skutočne potrebujete.
7. Rozzum v divočine
Hlavná postava ďalšieho filmu je to robot, ktorý si osvojil rolu matky. Rozzum v divočine je futuristický animovaný film vytvorený podľa knižnej predlohy spisovateľa Petra Browna a sleduje príbeh asistenčného robota, ktorý sa z neznámych dôvodov ocitne uprostred lesa a snaží sa zapadnúť medzi miestu faunu. Film preukázal myšlienkovú bohatosť na viacerých úrovniach. Zaoberá sa problematikou zdokonaľovania umelej inteligencie, ale aj návratom k prirodzenosti či výchovou detí. Táto snímka navyše dokáže rozcítiť všetky generácie. Ak hľadáte dojímavý príbeh pre celú rodinu, Rozzum v divočine je najvhodnejším kandidátom.
6. Aj zajtra je deň
Filmová pocta talianskemu neorealizmu od režisérky Paoly Cortellesi rozpráva príbeh talianskych žien, ktoré si krátko po 2. svetovej vojne mohli dovoliť byť jedine matkami a gazdinami. Svojich manželov a otcov museli vždy na slovo poslúchať a ostávalo im len neustále trpieť ich hrubé a násilnícke správanie. No keď sa po skončení najväčšej vojny v histórii ľudstva mohli talianske ženy po prvýkrát zapojiť do volieb, nastal čas na zmenu.
Aj zajtra je deň je esteticky vycibrené filmové dielo, ktoré schopne narába s napätím, drámou a humorom súčasne. Autorka násilie a ďalšie útrapy života zobrazuje poetizujúco a vďaka tomu komunikuje aj ťažké témy tak, aby svojho diváka a diváčku príliš nezdeptali, ale dovolili zažiť katarziu a pocit oslobodenia v nádhernom zakončení príbehu.
5. Zóna záujmu
Zóna záujmu spôsobila na filmových festivaloch veľký rozruch ešte v roku 2023. Do našich kín sa dostala až v apríli 2024 a vtedy sme mohli na vlastné oči vidieť, čo filmových nadšencov po celom svete vyviedlo z miery.
Film režiséra Jonathana Glazera zobrazuje až mrazivo chladnú ignoranciu voči jednému z najväčších zločinov proti ľudskosti v moderných dejinách. Zóna záujmu rozpráva príbeh rodiny vojenského dôstojníka, ktorá žije v slušnom rodinnom dome s upravenou záhradou. Manželia s deťmi sa pravidelne chodievajú kúpať k rieke a užívajú si pokoj vidieckej oblasti. Nedeľné ticho prehlušujú iba výkriky a streľba z koncentračného tábora, ktorý sa nachádza hneď za plotom ich rezidencie.
Celá snímka vyvoláva rovnako znepokojivý pocit, ako možno cítiť z jej opisu. Prepracovaný režijný prístup a rozprávanie pomocou takmer nehybnej kamery pomáhajú vyniknúť neuveriteľnému hyenizmu, akého sa ľudstvo dopustilo a na aké nemôžeme nikdy zabudnúť.
4. Chiméra
Filmová báseň od režisérky Alice Rohrwacher sleduje skupinu talianskych vykrádačov hrobov nazývaných Tombaroli na čele s angličanom Arthurom, ktorého hrá populárny Josh O’Connor. Títo “archeológovia” vyhľadávajú poklady ukryté v minulosti, aby sa na nich obohatili. Možno s výnimkou Arthura. On sa snaží využiť svoj dar intuície k tomu, aby našiel to, čo mu je v živote najdrahšie.
Chiméra je skutočným umeleckým kinom, prinášajúcim komplexný estetický zážitok. Film veľmi dobre pracuje s melanchóliou, duchovnom a metaforickým vyjadrovaním. Film, podobne ako doposiaľ neobjavená staroveká hrobka, uchováva v sebe množstvo krásy a tajomna, hodného túžobného objavovania. Chiméra predstavuje jeden z najkvalitnejších umeleckých zážitkov, aké sme tento rok mohli v kine dostať. Potešujúce je, že náročnosť filmu umožňuje objavovať jeho poklady opakovane, pričom aj po niekoľkých projekciách má stále čo povedať.
3. Tatami
Do nášho bilančného rebríčku sa dostalo ešte jedno filmové dielo z Iránu. Príbeh iránskej zápasníčky na majstrovstvách sveta v Gruzínsku, kde ju autority rodnej krajiny nútia prehrať šampionát, taktiež dokázal zasiahnuť svoje obecenstvo do citlivej časti duše. Tatami je jeden z prvých filmov, ktoré vznikli v iránsko-izraelskej koprodukcii a bol nakrútený v tajnosti, podobne ako Semienko posvätného figovníka. Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a obsahuje všetko, čo by ste od dobrej športovej drámy očakávali a mnoho ďalšieho navyše. Ak ste ho ešte nevideli, verte, že spolu s hlavnou hrdinkou prekročíte jej fyzické aj psychické hranice a lepšie pochopíte, aké to je byť ženou žijúcou v Iráne.
2. Substancia
Substancia od režisérky Coralie Fargeat si odniesla cenu za najlepší scenár z festivalu v Cannes. No tento znepokojujúci body horor toho ponúka omnoho viac, než len podvratný a originálny príbeh. Okrem invenčného strihového prístupu, digitálnych efektov na miestach, kde by ste ich nečakali a záberov vzbudzujúcich úžas a zhnusenie súčasne, Substancia priniesla jeden z najintenzívnejších kinozážitkov posledných rokov. Áno, je to presne ten typ filmu, z ktorého citlivejšie povahy odchádzajú, v horšom prípade omdlievajú priamo v kinosále. Nevídané umelecké kvality však Substancii nemožno uprieť.
1. Anora
Anora je mladá striptérka z Brooklynu, ktorá toho v život zažila dosť. Naučila sa využívať svoje telo vo svoj vlastný prospech a tak trochu naivne verí, že sa jej raz podarí usadiť po boku muža, ktorý ju dokáže zabezpečiť. Preto nechce nechať nič na náhodu, keď si ju raz objedná majetný mladý Rus Ivan. Vzplanutie vášní, nekonečný zdroj peňazí, drog a alkoholu, to všetko dostane Anoru do situácie, kedy sa bude musieť za seba a svoje šťastie sama postaviť a držať sa ho zubami, nechtami. Jej príbeh je absurdný, no čím dlhšie ho sledujete, tým ľahšie si dokážete predstaviť, že podobné veci sa skutočne dejú.
Sean Baker nakrútil strhujúcu, dekadentnú drámu plnú vtipného sarkazmu a neuveriteľných hereckých výkonov, pri ktorých má divák pocit, akoby sa kamera v blízkosti protagonistov ocitla náhodne a neplánovane. Niet divu, že si film vyslúžil Zlatú palmu na festivale v Cannes.
Pre jedného to môže byť klasický príbeh o nesplnených snoch, pre iného film o zvrátenej generácii bez perspektívy, no niekto môže v Anore vidieť silnú túžbu po šťastí, skrytú za takmer nepreniknuteľnú vrstvu hrubosti. O to väčší zážitok to je, keď sa v mori úpadku hoci len na moment zjaví úprimnosť a ľudskosť.
Pridajte sa do našej facebookovej skupiny a zdieľajte s nami svoje názory a postrehy. Iba vďaka aktívnej komunite sa môžeme všetci dozvedieť viac o aktuálnom dianí vo filmovom svete a vzájomne si odpovedať na otázky týkajúce sa audiovizuálnej kultúry u nás aj v zahraničí.
Spracoval: Matúš Trišč
Zdroj titulnej foto: Film Europe
