Medzinárodný festival súčasnej hudby sa blíži do finále a v závere bude znieť skladba estónskeho autora Tõnu Kõrvitsa. Podľa sólistky večera má toto dielo potenciál osloviť aj divákov, ktorí so súčasnou klasickou hudbou ešte nemajú skúsenosť: „Z môjho pohľadu je Safra skladbou, ktorú možno označiť ako krásnu v tom najrýdzejšom význame slova. Môže na hlbokej úrovni prehovárať aj k publiku, ktoré sa (nielen) novej vážnej hudby ešte nedotklo,“ hovorí klaviristka Katarína Paľová.
Záverečný koncert festivalu Melos-Étos sa uskutoční 14. novembra vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Sólistami budú klaviristka Katarína Paľová, violista Martin Ruman a sopranistka Helga Varga Bach. Symfonický orchester Slovenského rozhlasu povedie dirigent Konstantin Ilievsky a na koncerte bude uvedených šesť kompozícií.
Martin Ruman: Na koncerte treba počúvať s otvorenou mysľou – Moja kultúra
Úvodom zaznie Passacaglia op. 1 Antona Weberna, následne violový koncert Wayfinder japonského autora Dai Fujikuru v slovenskej premiére, diváci si budú môcť vypočuť symfonickú báseň českého autora Jana Klusáka a napokon to bude skladba Safra estónskeho autora Tõnu Kõrvitsa – pre klavír a sláčikový orchester. Tak, ako je pre tohto autora inšpiráciou ľudová pieseň, rovnako ju počuť v diele talianskeho skladateľa Luciana Beria. Jeho piesne zaznejú v interpretácii sopranistky Helgy Vargy Bach. Záver koncertu bude patriť dychberúcemu dielu Marche fatale nemeckého skladateľa Helmuta Lachenmanna.
Tõnu Kõrvits patrí medzi najhranejších autorov v súčasnosti. V polovici 90-tych rokov zaujal poslucháčov jednoduchosťou kompozičného jazyka i melodikou, rokmi jeho štýl získal na komplexnosti: „Skladbu Safra pre klavír a sláčikový orchester otvára veľká klavírna introdukcia, ktorá sa pohybuje medzi dvomi kontrastnými elementmi – virtuózneho „iskrenia“ a nápevu na pomedzí vrúcnosti a melanchólie,“ opisuje farebné bohatstvo samotnej introdukcie skladby estónskeho autora klaviristka, ktorá ho bude interpretovať. Katarína Paľová dodáva: „Orchestrálny part sláčikových nástrojov svojou zvukovosťou predostiera pestrú paletu farieb a spolu s klavírnym partom sa vlní vo voľnom, možno až bezčasovom priestore, v tanci neustálej premeny, ktorú z môjho pohľadu môžeme chápať práve ako onu metaforu elementu ohňa, ku ktorému Kõrvits názvom skladby odkazuje.“
Motto skladby pochádza z estónskej ľudovej piesne, jej spontánnosť a farebnosť klavírneho partu vás okamžite osloví. Podľa Kataríny Paľovej estónsky skladateľ v tomto diele nepoužíva rozšírené, avantgardné techniky hry, či už v klavírnom, ani orchestrálnom parte: „Skladba je svojím spôsobom veľmi klasická a podarilo sa mu v nej vyjadriť neobyčajnú zvukovosť. Z môjho pohľadu je Safra skladbou, ktorú možno označiť ako krásnu v tom najrýdzejšom význame slova. Môže na hlbokej úrovni prehovárať aj k publiku, ktoré sa (nielen) novej vážnej hudby ešte nedotklo,“ pozýva na záver festivalu výnimočná klaviristka Katarína Paľová.
Spracovala: Zuzana Vachová
Titulná foto: Martina Lukić
