Oslovili sme v súvislosti s tragikomickým otváraním sa kultúry niekoľko našich kultúrnych inštitúcií. Kto od pondelka plánuje otvoriť svoje brány?
Nová, „revolučná“ zmena, vďaka ktorej sa má od pondelka, 10.1.2022, otvoriť kultúra ľuďom, môže vyhovovať jedine malým klubom, menším, nezávislým divadlám či niektorým kultúrnym inštitúciám, ktoré majú paralelne viac sál, aj s nižšou kapacitou divákov. Ťažko si však predstaviť organizátora akéhokoľvek kultúrneho podujatia, ktorý by sa tešil z toho, že môže spraviť akciu pre 50 návštevníkov. Ak okolité krajiny dokážu fungovať v režime OTP, prečo je to u nás problém?
V súvislosti s dnešným návrhom ministerky sme oslovili aj Juraja Čurného. Pre náš portál sa vyjadril ako súkromná osoba, nemá v tejto veci mandát od žiadnej organizácie, aby sa k danej veci vyjadroval, no v kultúrnej branži je rešpektovanou osobnosťou s dlhoročnými skúsenosťami a nadhľadom, preto našu redakciu zaujímal jeho názor: „Ide o nepochopenie vážnosti situácie zo strany MK / vlády a súčasne ukážkový príklad „opatrenia pre opatrenia“, ktorého jediným zmyslom je preukázať, že „čosi“ sa v danej veci robí. Je prijaté v panike, po verejnom tlaku, s cieľom ho istým spôsobom eliminovať. V skutočnosti však prilialo benzín do ohňa – pretože kultúrna obec to oprávnene vníma ako výsmech a nie ako posun k lepšiemu,“ vyjadril sa Čurný.
Je podľa neho tento návrh rovnako výhodný alebo nevýhodný pre zástupcov zriaďovanej a nezriaďovanej kultúry? „Pre nezriaďovanú kultúru, ktorá nemá istotu v položke štátneho resp. iného samosprávneho rozpočtu, je to opatrenie na úrovni výnimky zo zákazu používania auta, ak bude mať permanentne zatiahnutú ručnú brzdu a nebude smieť používať svetlá. Teoreticky s takým autom môžete jazdiť, ale veľmi skoro ho zničíte (zatiahnutá ručná brzda), prípadne ho zničí haváriou niekto iný (zákaz používania svetiel). V praxi je využiteľné pre veľmi malý okruh napr. tých, ktorí potrebujú napr. zrealizovať projekt, na ktorý dostali nejaký druh grantu a ekonomické hľadisko nie je podstatné. Pre kultúru ako celok je to kontraproduktívne resp. takmer nič neriešiace opatrenie. A to ani nehovorím, že zmena na pondelok je ohlasovaná v piatok s tým, že niekedy v piatok večer sa dozvieme podrobnosti z vyhlášky hlavného hygienika…“
V minulosti bol zavedený covid semafor, no aj keď sa pre ostatné segmenty postupne v januári začínali uvoľňovať opatrenia, pre kultúru nie. Prečo sa na tento segment zabudlo? Je podľa Juraja Čurného rizikovejší ako ostatné? Covid semafor pre kultúru ostal naďalej vypnutý. Ako si to Čurný vysvetľuje? „Kultúra a šport sú dlhodobo v pozícii sektorov, ktoré politici využívajú predovšetkým na svoje vlastné popularizačné PR. V prípade akýchkoľvek problémov sú prvé na rade čo sa týka reštrikcií a posledné čo sa týka ich rušenia resp. kompenzovania. Kultúre nepomáha vo vláde slabý politický výtlak ministerky, ktorá si svoj rezort nedokáže obhájiť a uspokojí sa v zásade s čímkoľvek.“
Ako si vysvetľuje skutočnosť, že v okolitých krajinách kultúra funguje v režime OTP a na Slovensku, kde máme porovnateľné počty prípadov covidu, máme doposiaľ kultúru zavretú? „To sa nedá vysvetliť a preto to treba zmeniť. Začať bude zrejme potrebné na poste ministra kultúry, pretože tento post je pre Natáliu Milanovú evidentne nad jej manažérske schopnosti a politickú silu. A určite sa to tým nemôže skončiť,“ uzavrel pre náš portál Juraj Čurný.
V súvislosti s diskutovanou témou dňa sme oslovili niekoľko kultúrnych inštitúcií, ako vnímajú avizovanú zmenu, či je vôbec možné za navrhovaných podmienok (maximálne 50 návštevníkov) fungovať a či od pondelka, 10. januára, otvoria svoje brány pre divákov.
Košickí filharmonici ostanú zatvorení
Riaditeľka Štátnej filharmónie Košice Lucia Potokárová hovorí, že značnú časť publika na koncertoch košickej filharmónie tvoria abonenti: „Návštevníci, ktorí majú predplatené, resp. zakúpené koncerty na celú sezónu. Hoci v aktuálnej koncertnej sezóne je to zhruba tretina z počtu abonentov predchádzajúcich koncertných sezón, ich počet je stále vyše 100. Preto je pre nás nepredstaviteľné rozdeliť túto skupinu návštevníkov. Dôležitým faktom je taktiež to, že hráči na pódiu sú pri povolenom počte 50 v prevahe oproti divákom a hrať pre 50 divákov v koncertnej sále s kapacitou až 700 miest je pre umelcov veľmi frustrujúce. Nehovoriac o reálnych nákladoch na koncert. Samozrejme, chceme hrať pre publikum aj keď v obmedzenom počte, avšak počet 50 návštevníkov je reálnou možnosťou len pre menšie kluby či koncertné sály s nízkou kapacitou.“
Brány pre divákov však od pondelka 10. januára za navrhovaných podmienok neplánujú otvárať a potvrdila to pre náš portál aj samotná šéfka košických filharmonikov: „Žiaľ, nie. Štátna filharmónia Košice je pripravená na otvorenie. Radi by sme sa pridali ku kolegom z okolitých krajín. Skúsenosti nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí za posledné obdobie ukazujú, že prevádzka koncertných sál či divadelných domov je bezpečná. Obmedzenie kapacity v koncertných sálach by malo byť určite dané s ohľadom na celkovú kapacitu a nie plošne stanovené číslo. Nebolo by to pre ŠfK rentabilné, avšak prítomnosť aspoň 150+ divákov by bolo optimistickejším začiatkom otvárania živej kultúry,“ hovorí riaditeľka Potokárová s tým, že celková kapacita sály v Dome umenia, kde hrá orchester Štátnej filharmónie Košice je 700 miest.
Ani pre Štátny komorný orchester Žilina nie je počet 50 návštevníkov rentabilný: „Bohužiaľ, pri povolenom počte 50 návštevníkov, nebudeme budúci týždeň hrať novoročné koncerty pre verejnosť. Máme 100 abonentov, pri povolenom počte, by sme nemohli ani pre nich hrať. Ak by bol povolený počet aspoň 100 osôb, vedeli by sme hrať aspoň pre abonentnov,“ tlmočila stanovisko vedenia orchestra pre náš portál jeho dramaturgička Petra Kovačovská.
V minulosti dokázali fungovať podľa kultúrneho covid semaforu, v zelenej farbe hrali pre všetkých návštevníkov „základ“ pri plnej kapacite sály. Od horšieho stupňa prešli na režim KZ – kompletne zaočkovaní, aby mohli mať plnú kapacitu sály. Podľa semaforu mohli mať plnú kapacitu pre KZ až do bordovej farby, v čiernej by mohli mať 100 poslucháčov, čo by boli abonenti. Žilina však má dobré percento zaočkovanosti ľudí nad 55 rokov, tým pádom, by sa do čiernej farby ani nemala dostať. „Na jeseň pri režime KZ sme mávali celkom peknú návštevnosť. Ak by sme v tejto situácii mohli fungovať podľa predošlého kultúrneho covid automatu, bolo by to pre nás určite schodnejšie, prípadne prejsť aj na režim OP, ako majú momentálne reštaurácie,“ podotkla Kovačovská.
Plná kapacita sály, v ktorej hrá ŠKO, je 392 miest, plus pri veľkom záujme používajú aj 60 prístavkov, čo je spolu 452 miest
Prvá scéna ruší veľké tituly
V Slovenskom národnom divadle boli v súvislosti s novými informáciami, ktoré mali zatiaľ k dispozícii len zo sociálnych sietí, nútení upraviť hrací plán na nasledujúci týždeň od 10. januára 2022.
„Pri avizovanom počte divákov 50 osôb v hľadisku nie je efektívne a ekonomicky rentabilné uvádzať veľké typy inscenácií, v ktorých umelci na javisku a technicky personál niekoľkonásobne prekračujú tento počet. Z tohto dôvodu rušíme v SND baletný večer Balet&Sľuk 12. a 13. januára a Verdiho operu Aida 15. a 18. januára 2022,“ vyjadrili sa zástupcovia našej prvej scény.
Divadlu sa neoplatí hrať vo veľkých sálach Opery a Baletu, Činohry, ktoré majú kapacitu cca 700 – 900 ľudí, preto budú pre divákov fungovať len v Modrom salóne a Štúdiu SND: „Veríme, že tento neúnosný stav v oblasti kultúry sa vyrieši v prospech nielen umelcov, ale aj návštevníkov kultúrnych podujatí.“ Pre zaujímavosť: len v činohre zrušili za december cca 40 plánovaných predstavení.
Filharmonici by privítali polovičnú kapacitu
Slovenská filharmónia čaká na zverejnenie aktuálnej vyhlášky, podľa ktorej sa kultúrne inštitúcie počas pandémie riadia. „Informácia o opätovnom otvorení nás potešila, počet návštevníkov vzhľadom na kapacitu našich koncertných sál je však veľmi malý. Privítali by sme vyššiu, minimálne polovičnú kapacitu so šachovnicovým sedením, za prísneho dodržania všetkých hygienických nariadení, tak ako sme fungovali v minulosti. Malá sála Slovenskej filharmónie má kapacitu 168 miest a Koncertná sieň Slovenskej filharmónie 700 miest. Napriek tomu Slovenskú filharmóniu opäť otvoríme pre našich návštevníkov v aktuálnom obmedzenom počte. Najbližší koncert máme plánovaný v utorok 11. januára 2022. Nasledujú symfonické koncerty vo štvrtok a piatok 13. a 14. januára 2022. Po vydaní vyhlášky zverejníme na našej stránke www.filharmonia.sk podrobné informácie ku konaniu našich najbližších koncertov a predaji vstupeniek na tieto podujatia,“ znie stanovisko Slovenskej filharmónie.
Košické divadlo bude hrať v sále pre 500 ľudí
Pýtali sme sa aj Štátneho divadla Košice, či je pre nich rentabilné otvárať divadlo pri takýchto podmienkach a či to od pondelka, 10.1.2022, stihnú: „Štátne divadlo Košice víta rozhodnutie o opätovnom povolení kultúrnych podujatí v režime OP od pondelka 10. januára. Hoci povolený počet divákov 50 sa pri kapacite takmer 500 miest v Historickej budove ŠDKE a 150 miest na Malej scéne ŠDKE zdá veľmi malý, bude divadlo hľadať možnosti ako sa opäť otvoriť divákom. Nastavený režim najviac vyhovuje podmienkam Malej scény ŠDKE, kde vie divadlo divákom ponúknuť komornejšie predstavenia. Nie je možné okamžite, po takmer pol druha mesiaca trvajúcom lockdowne, spustiť aj hranie predstavení, hoc aj v obmedzenom režime. Ale v spolupráci všetkých zložiek divadla v najbližších dňoch pripravíme a zverejníme hrací plán, ktorý umožní opäť privítať divákov v hľadisku,“ vyjadril sa PR manažér ŠDKE Svjatoslav Dohovič.
Mnohí teda čakajú na znenie vyhlášky, pretože už v minulosti sa stalo, že po tlaku médií sa napokon upustilo od striktných podmienok alebo sa politici vyjadrili nepresne. Jedno je však zrejmé – už teraz vieme, že číslo 50 – bez ohľadu na kapacitu sály, odradí každého. V podobnom duchu znie aj stanovisko Petra Gašparíka, PR manažéra spoločností CINEMAX a Continental film: „Sieť kín CINEMAX svoje prípadné otvorenie odvodí od presného znenia vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, akonáhle bude zverejnená. Vyhlásenie Ministerstva kultúry pre nás nie je smerodajné, pretože nezodpovedá niektoré kľúčové otázky. V tejto chvíli sme sklamaní najmä z navrhovaných kapacitných obmedzení. Nemôžeme si dovoliť otvárať viac ako 400 miestnu sálu IMAX pre maximálny počet 50 divákov, takéto premietania by boli stratové. Prevádzkovanie každého nášho kina je finančne náročné a je nevyhnutné, aby sa vrátili prostriedky, ktoré naň vynaložíme. Ak totiž hovoríme o možnosti otvoriť, musíme spomenúť aj fakt, že tým strácame napríklad možnosť žiadať dotáciu na nájomné.
Aká teda bude reálna kapacita, ktorú nám vyhláška umožní naplniť? A bude možné v kine konzumovať občerstvenie? Tieto a ďalšie otázky sú pre naše rozhodnutie zásadné. Jednoducho potrebujeme vidieť, že štát pripravil kultúre adekvátne podmienky, nie len to, že nesystematicky zareagoval na dvihnutý hlas časti kultúrnej obce.“
Situáciu budeme sledovať aj naďalej a veríme, že sa tento návrh dočká aj inej podoby v praxi. O aktuálnom dianí v kultúre a nových opatreniach vás budeme informovať.
Zuzana Vachová
Zdroj foto: titulná: MK SR