„Mám Bacha veľmi rád, lebo ako interpret sa môžem hrať so zákonitosťami a súvislosťami jeho hudby. Tým, že sú koncentrované, poskytujú mi viacero možností ako ovplyvniť hudobný tok,“ hovorí klavirista Miki Skuta, ktorý bude hrať s Hilaris Chamber Orchestra dva čembalové koncerty.

V predvečer adventu bratislavské publikum zažije mimoriadny zážitok. 20. novembra 2024 o 19:00 sa v Moyzesovej sieni stretneme s hudobným géniom Johannom Sebastianom Bachom, ktorého diela ožijú v podaní výnimočných slovenských umelcov. Klavirista Miki Skuta, flautistka Martina Kamencay a orchester Hilaris pod vedením Alana Vizváryho nás prenesú do sveta emócií a hĺbky nesmrteľnej Bachovej hudby.


Alan Vizváry. Foto: Rastislav Štúr, sturphotography.sk

Bachova hudba ako večný zdroj inšpirácie


Johann Sebastian Bach, nekorunovaný kráľ baroka, je dodnes považovaný za jedného z najväčších skladateľov všetkých čias. Jeho diela sú plné silných emócií ,duchovnej  hĺbky a dokonalej harmónie, ktoré rezonujú s každým z nás. Aj dnes, stovky rokov po jeho smrti, Bachova hudba zostáva aktuálna a inšpiratívna. Práve preto je Bachova tvorba ideálnym sprievodcom adventným obdobím, kedy sa naše myšlienky obracajú k vnútornému pokoju a harmónii.


Vynikajúci slovenskí interpreti


Na koncerte sa predstavia špičkoví slovenskí interpreti. Miki Skuta, jeden z najtalentovanejších slovenských klaviristov, nás ohromí svojou virtuozitou a citom pre detail. Martina Kamencay, slovenská  flautistka vytvorí svojou hrou atmosféru nežnosti a ľahkosti. Popredný slovenský orchester Hilaris pod vedením charizmatického lídra Alana Vizvaryho zaručí nezabudnuteľný hudobný zážitok.  Hilaris Chamber Orchestra získal v roku 2020 zlatú medailu na medzinárodnej hudobnej súťaži vo Viedni.

Program koncertu

Na programe koncertu sa predstavia známe Bachove diela, ktoré určite potešia všetkých milovníkov klasickej hudby obdobia vrcholného baroka. Môžete sa tešiť na prekrásne koncerty pre čembalo (klavír) a sláčikový orchester č. 5 f mol , BWV 1056 a č.2 E dur , BWV 1053, taktiež virtuózny Brandenburský koncert č. 3  G dur, BWV 1048 a svieža orchestrálna suita č.2 h mol so slávnou Badineriou a flautovým sólom.

Bachova hudba je nadčasová, aj dnes v nej ľudia dokážu nájsť hĺbku, jeho diela pravidelne znejú v koncertných sálach, blízka je aj interpretom, tak aj sólistovi večera. „V hudobnom živote sa pohybujem už dlho a mám veľmi blízky vzťah k zákonitostiam hudby, vďaka ktorým funguje. Nechcem tým čitateľov zaťažovať, no hudba so svojimi zákonitosťami funguje rovnako u Schuberta, Rachmaninova či u ďalších skladateľov klasickej hudby. A sú rovnaké. Zákony u Bacha sú koncentrované, je to esencia zákonov, ktoré sa týkajú rytmických, harmonických a polyfonických zákonitostí. Mám Bacha veľmi rád, lebo ako interpret sa môžem hrať so zákonitosťami a súvislosťami jeho hudby. Tým, že sú koncentrované, poskytujú mi viacero možností ako ovplyvniť hudobný tok,“ približuje Miki Skuta.

Súvislostí v Bachovej hudbe je tak veľa, že si ich nemožno zapamätať na prvé počutie, aj preto je podľa klaviristu hudba tohto autora jedinečná a neustále v nej môžeme nachádzať niečo nové. Kým romantickí skladatelia už mohli stavať na rôznych inšpiráciách od autorov barokovej hudby a predstaviteľov klasicizmu, Bach je z pohľadu polyfónie, jej dokonalosti a vzťahov hudby „čisté, práve narodené bábätko“.

Koncert pre čembalo f mol, ktorý bude interpretovať na klavíri Miki Skuta s Hilaris Chamber Orchestra, je napísaný v melancholickej tónine f mol. Ako to už v Bachovej tvorbe býva, napriek pochmúrnej nálade, sa aj v tomto diele dočkáme pasáží, kde cítiť slnko. „F mol je introvertnejšia, smutnejšia tónina. No hneď ako nastúpi téma, je veľmi energická a majestátna. Je v tempe, ktoré sa chápe na celé frázy, takže skladba má švih. Je to síce vo výraze smutné dielo, ale na druhej strane má plno energie. Pre mňa je energia a tempo podstatnejšie,“ hovorí klavirista.

Stredná časť koncertu je jedinečná. Hovoria o nej, že ak aj doteraz neoslovila klasická hudba ľudí, práve toto je hudba, vďaka ktorej precitnú a objavia svet klasiky. „Je nádherná, počul som ju už v mnohých filmoch, funguje aj po tristo rokoch a to znamená, že je dokonalá a krásna“.

Pomalé časti čembalových koncertov niektorých interpretov zvádzajú k romantickej interpretácii, s prehnanou agogikou, no Miki Skuta sa tomuto patetickému prístupu vždy vyhýbal: „Je to jednoduché. Interpret si musí uvedomiť štýl a obdobie, v ktorom skladateľ komponoval a potom to automaticky nerobí. Nie je to romantizmus, je to baroko. Akonáhle klavirista pripustí, že je to romantizmus, bude to zle zahraté. Hovoríme predsa o období skoršom o vyše sto rokov ako sa datoval romantizmus. V baroku mali iné kompozičné postupy, iné pocity, vyjadrovali úplne iné témy ako v 19. storočí. Iste, medziľudské vzťahy sa nemenia, no nie je náhoda, že po renesancii vzniklo baroko, následne klasicizmus a romantizmus. Pocity v skladbách vždy vyjadrovali iný svet.“

Popri rozprávaní si slovenský klavirista spomenul na rozhovor, ktorý čítal počas pobytu v Paríži. Glenn Glould robil rozhovor s Rubinsteinom a ten povedal, že romantizmus človek nesmie hrať so sentimentom. Skuta súhlasí: „Keď sa romantické skladby hrajú bez sentimentu, budú mať silu, no nie vtedy, keď budú príliš presladené. A barokové diela je nutné hrať ešte viac bez tej sladkosti. Tak isto pomalú časť v f molovom koncerte musí hrať klavirista stroho, aby dosiahol správny efekt.“

Bachove čembalové koncerty zaznejú na klavíri. Skuta má s dielom tohto barokového génia dlhoročné skúsenosti, patrí k našim najlepším klaviristom, ktorý Bacha hrá štýlovo čisto, či už čo sa týka tónu, frázovania, dynamiky i výrazu či práce s tempami. Ako priznal, niekoľkokrát si skúsil aj hru na čembale: „Hoci v barokovom období nepoznali dynamiku na čembale, na ostatných nástrojoch ju poznali. Využívali teda na čembale výrazové možnosti v agogike a ozdobách. Dnes už na klavíri môžeme hrať s dynamikou, tak aj s farbou, no zároveň musíme dosiahnuť kompromis, aby sme zachovali štýl hudby. Využívam tiež možnosti, ktoré nám dáva klavír. Bacha si vážim a chcem ho hrať tým najpoctivejším spôsobom. Dlho som pracoval na tom, aby som k tomuto autorovi našiel cestu“.

Miki Skuta. Foto: Dorota Holubová

Vzájomný vzťah čembala a orchestra v tomto diele je výrazný, prejavuje sa najmä v prvej a tretej časti skladby. Na základe čoho si Miki Skuta vybral práve Hilaris na túto spoluprácu? „Hrával som Bacha so Slovenským komorným orchestrom, v čase, keď ho viedol ešte pán Bohdan Warchal. Mali neuveriteľnú pulzáciu. Sú známe jeho skúšky, na ktorých bol striktný a trval na absolútnej rytmickej precíznosti hráčov. Výsledkom bolo, že dosiahol taký pulz, že poslucháča skoro vyhodilo zo stoličky, keď ich počúval. Ďalej som hral s mladým orchestrom, ktorý viedla huslistka Ivana Pristašová. Mladí hudobníci mali elán a tiež dosiahli dobrú pulzáciu. Potom nastala dlhá, niekoľkoročná pauza. Až potom som si vypočul minulého roka na koncerte Hilaris a ihneď som si povedal, že tento orchester hrá s energiou a radosťou, nie pre nejaké smiešne peniaze. Bolo z nich cítiť, že nechodia na skúšky z povinnosti a nudy, ale naozaj chcú hrať. Ani tomu nechcem veriť, že máme orchester, ktorý funguje bez sponzorov a honoráre hudobníkov si delia iba zo vstupného z koncertov“.

Skuta muzikantom z HIlaris navrhol krátku skúšku s vedúcimi hráčmi, na ktorej si zahrali práve Bachov koncert pre čembalo f mol. Na skúške bola pozitívna nálada a klavirista už po štyroch taktoch vycítil, že bude radosť s nimi hrať. Spolupráca hudobníkov musí byť podľa neho aktívna a práve tým je tento orchester výnimočný a našiel s ním spoločnú reč.

Hilaris Chamber Orchestra. Foto: Rastislav Štúr

Na koncerte venovanom Bachovmu dielu zaznie aj čembalový koncert E dur, o ktorom sa predpokladá, že je prepisom inštrumentálneho koncertu. Skuta však má iný názor: „Je možné, že je to dokonca jediný koncert, ktorý písal pre čembalo, ak hovoríme o okrajových častiach. Sú virtuózne a napísané pre klávesový nástroj. Obe ruky pracujú často v polyfonickom charaktere a neviem si predstaviť, z akého nástroja by dokázať prebrať takto husto napísaný part, najmä, ak hovoríme o tretej časti. Dychový nástroj by sa ani nemal kedy nadýchnuť, lebo frázy sú písané nonstop bez pauzy. Druh hlas často hrá v polyfónii. Ak by to bol napísal pre monofónny nástroj, v tretej časti je sólo čembalo. Sólový part je tak plnohodnotne napísaný, že nepotrebuje orchester. Iný nástroj nevie tak husto a polyfonicky, s harmóniou, hrať ako klávesový nástroj. Ak by to hrali husle, vyzeralo by to rozpačito, bez doprovodu. Práve tie okrajové časti svedčia o tom, že sú vyslovene klávesovo napísané“.

Aj v tomto koncerte je pomalá časť unikátna. Je to Siciliano, štýlom blízke skôr k Albinonimu ako Vivaldimu. Bach podľa Skutu poznal taliansky štýl a do niektorých jeho diel sa tento štýl aj dostal: „V Taliansku je v hudbe trošku viac slnka. Taliani dodnes všetko, čo robia, robia s úsmevom, cítiť z toho slnko a trošku červeného vína k tomu.“ (úsmev) Zrejme tento štýl podľa neho Bacha v niektorých dielach ovplyvnil.

Napriek tomu, že jeden z najpopulárnejších je d mol koncert, Miki Skuta siahol po iných dielach: „Hral som aj d mol, ale musím si ho v hlave prepracovať. Koncert E dur som hral naposledy asi pred 20 rokmi a vždy sa mi hral dobre. Podľa mňa je nezaslúžene dávaný bokom a pritom z neho ide úžasná energia. Nerozumiem tomu, prečo každý preferuje d mol a f mol. Keďže však f molový koncert je pomerne krátky, má približne 10 minút, chcel som k nemu niečo pridať. Práve týmto dielom otvoríme koncert, myslím, že na úvod je to vhodné dielo. A potom príde E durový koncert. Druhý dôvod, prečo som siahol po týchto dvoch koncertoch je, že by som blízkej budúcnosti chcel nahrať všetky čembalové koncerty Bacha.“

Miki Skuta verí v to, že ak koncert dobre dopadne, pritiahnu spoločne takú dobrú energiu, že zorganizovanie nahrávky a produkčné spracovanie sa v blízkej budúcnosti podarí. Hoci na Slovensku je to pomerne nerealistická predstava, najmä z pohľadu financií, Skuta predpokladá, že výsledkom bude nahrávka, s ktorou by bol zžitý nielen z pohľadu interpretácie, ale aj kvalitného zvuku.

 

Príďte sa aj vy ponoriť do čistého, nádherného umenia Bacha, dokonalej polyfónie v podaní Mikiho Skutu a Hilaris Chamber Orchestra!

 

Vstupenky: v predpredaji siete Ticketportal v cene 25 eur, na mieste hodinu pred ak nebude vypredané  v cene 30 eur

 

Zuzana Vachová

Zdroj foto: Dorota Holubová, Anton Sládek, Rastislav Štúr. Titulná: Dorota Holubová

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno