„Uvidíte operu tak, ako sa Vám to priamo v divadle nikdy nepodarí. Tak blízko, ako kamera, sa k sólistovi jednoducho nedostanete. Zvuk budete mať vyvážený ako na akusticky najlepšom sedadle. A obraz v detaile i bez divadelného kukátka. Túžbu vidieť potom dielo naživo vám to dozaista len umocní,“ hovorí pre náš portál dirigent Opery SND Martin Leginus.
Slovenské národné divadlo sa rozhodlo vstúpiť do projektu živé umenie online a priniesť tak publiku repertoár SND aj premiéry v čase obmedzení, domov, tak povediac „do obývačiek“. Ako prvá sa logicky, zapojila Činohra SND a pomerne skoro zareagovala aj Opera. Ako vnímate túto iniciatívu? Je to dobrý krok?
Divadlo sa kvôli Covidu zavrelo pre divákov na začiatku októbra po premiére Aidy už druhý raz v tomto roku. Pre nás divadelníkov je to viacnásobná rana. Divadlo čelí bezprecedentným škodám – jeho činnosť závisí i na príjmoch zo vstupného a najbolestivejšia je strata živého kontaktu s divákom.
SND nechce nechať divákov bez našej tvorby – navyše v blížiacom sa vianočnom čase. Preto iniciatívu divadla presunúť sa dočasne do online priestoru považujem za správny a donedávna jediný možný krok. Pôvodne plánovaný záznam detského operného titulu nebol možný pre karanténne obmedzenia. Preto vedenie opery stavilo na geniálnu jednoaktovú komickú operu Giacoma Pucciniho Gianni Schicchi. Je to jednohodinové dokonalé operné dielo. Ak neveríte, že by vás opera vedela rozosmiať, stavil by som sa, že práve Gianni Schicchi to dokáže.
Na úvod tak zostra, máte za sebou prvý záznam opery vo vlastnej produkcii SND, o pár dní ju diváci aj uvidia. Ruku na srdce, ak by ste vedeli, čo Vás čaká, išli by ste do toho znovu?
Áno, išiel a rád. Na tomto zázname tvrdo pracovala (v zákulisí alebo v postprodukcii) celá armáda nepostrádateľných ľudí, ktorých diváci neuvidia. Všetci k celej výrobe záznamu opery pristupovali ako k svojmu osobnému projektu. Keď vám kolegovia pomôžu v príprave interpretácie najťažšej ansámblovej opery talianskej literatúry, potom prekonáte zdanlivo i neprekonateľné výzvy. Aj preto mám z výsledku radosť a neviem sa dočkať reakcií divákov (úsmev).
Vedeli ste vopred, čo Vás počas príprav tohto projektu čaká? Opera je symbiotický žáner a priniesť ho divákom vo vernej podobe tak, aby z neho mal zážitok primeraný živému zážitku v divadle, chce nielen profesionálny tím, ale aj dôkladnú postprodukciu. Čo všetko táto práca zahŕňala?
Operný titul Gianni Schicchi je súčasťou Pucciniho trilógie jednoaktových opier Plášť, Sestra Angelika a Gianni Schicchi. Celý Triptych mal v SND premiéru v roku 2017. V roku 2018 sa celá produkcia v rámci koprodukcie s ostravskou operou presunula do Ostravy. Produkcia sa mala v marci 2020 navrátiť do Bratislavy, ale covidová pandémia nám v tom zabránila. Preto sme po viac ako dvojročnej pauze od uvádzania tohto diela začali prakticky „od podlahy“. Keďže je to hudobne komplikovaný operný titul, najdôležitejšie sú hudobné skúšky so sólistami pri klavíri. Na nich sa do „bezvedomia“ opakujú všetky úseky opery, až kým sólisti všetky party nespochybniteľne neovládajú. Nasledovali aranžované klavírne skúšky, kde sa opera skúša s hereckou akciou. Skoordinovať komplikovaný spievaný part s množstvom pohybu na javisku tak, aby hudobná stránka neutrpela a herectvo pôsobilo prirodzene – to si vyžaduje množstvo úsilia investovaného práve na takýchto skúškach. Nasledovala samostatná skúška orchestra, sedačka (skúška s orchestrom i sólistami bez hereckej akcie pozn.red.), orchestrálna skúška na javisku, generálna skúška, kamerová a technická skúška a samotné nahrávanie. Každá skúška bola zvukovo snímaná, aby som mal spätnú kontrolu nasnímanej kvality zvuku. Sú to desiatky hodín vypočutého zvukového materiálu. Iba na základe tejto spätnej kontroly sme mohli nastaviť optimálny zvuk so zvukármi pod vedením Karola Jurického. Rozostavenie mikrofónov a kvalita nazvučenia orchestra i javiska je pri zázname opery kľúčové, aby sa podarilo prenesenie divadelného a hudobného zážitku do záznamu. Natáčali sa dve celé predstavenia pre prípad, ak by nastal nejaký technický alebo hudobný problém. Po nahrávaní nás čakala komplikovaná postprodukcia. Tá sa týkala najprv strihu televízneho záznamu. S tak citlivým a vysoko erudovaným prístupom pri televíznom zázname opery som sa doposiaľ nestretol. Tím Antona Faraonova odviedol špičkovú prácu. Na záver postprodukcie sme realizovali nový preklad talianskeho libreta do slovenských titulkov. Vkladanie titulkov do obrazu a načasovanie v rámci deja musí zohľadňovať množstvo parametrov. Ak postavy v opere spievajú naraz rôzny text, bolo dôležité vybrať, čo preložiť a čo vynechať tak, aby význam ostal a divák stihol všetko s prehľadom prečítať.
Prečo práve jednoaktovka Gianni Schicchi? Potrebuje už naše obecenstvo v tejto dobe humor?
Každý človek k svojmu životu potrebuje humor. Často sa mi zdá, že žiť zdravý život sa bez humoru prakticky nedá. My sme sa snažili obohatiť našich divákov o umenie a smiech. Gianni Schicchi to ponúka.
Pucciniho Triptych tvoria tri tematicky kontrastné operné jednoaktovky Plášť, Sestra Angelika a Gianni Schicchi, no mnohé operné domy uvádzajú buď „dvojičky“ alebo rôzne dramaturgické kombinácie s jednoaktovkami iných skladateľov. Každopádne, najväčšiu popularitu si už po premiére v Metropolitnej Opere v roku 1918 získala komická opera Gianni Schicchi – aj vďaka humoru, a tiež slávnej árii Lauretty. Čím je pre obecenstvo aktuálna a príťažlivá dnes?
Námet je nadčasový. Vysmieva sa ľudskej chamtivosti a ziskuchtivosti za cenu straty ľudskej dôstojnosti. Téma je nadčasová a univerzálna. Bitka o dedičstvo, predstieraná rodinná idylka, falošné prejavy úcty a lásky v snahe o čo najväčší „kus koláča“ z dedičstva, oportunizmus, intrigy, podvod v dedičskom konaní a napokon komické vytrestanie – to všetko prináša Gianni Schicchi. Nad tým všetkým kraľuje Pucciniho nesmrteľná hudba.
Aké režijné spracovanie ponúka SND?
Režisérom našej inscenácie je vynikajúci činoherný režisér Roman Polák. Jeho uchopenie témy má niekoľko nesporných výhod. Sám má zmysel pre veľmi inteligentný a noblesný humor a v jeho inscenácii neskĺzavame do lacnej grotesky. Nehľadá paralelné významy a pointy žartov gradujú jedna k druhej. Nezaťažuje príbeh prebytočným balastom a naopak sa divák dokáže orientovať aj v konverzačne najkomplikovanejších plochách. Každý sa na konci stotožní s titulnou postavou napriek nejednoznačnej polarite dobra a zla.
Je pre divákov potrebné oboznámiť sa s libretom, aby vedeli, v ktorom storočí a v akom prostredí sa príbeh odohráva?
Divák chystajúci sa na online záznam opery Gianni Schicchi z produkcie SND nemusí prejsť žiadnou prípravou. Celá opera je so slovenskými titulkami. Príbeh a jeho humor je nákazlivý. Stačí začať pozerať.
Puccini písal tieto jednoaktovky v čase, keď mal vyše 60 rokov, čo aj vplývalo na jeho kompozičné postupy. Využíval moderné harmonické postupy – niektoré znejú až disonantne, počujeme tam aj typický motív hlavnej postavy, ktorý sa neustále vracia. V prvom rade, keďže ide o komickú operu, Vašou úlohou ako dirigenta bolo podporiť dianie na scéne. Hudba je však zároveň aj dramatická a rytmicky bohato členitá. Orchester Opery SND má toto dielo síce v repertoári, predsa len ste museli zrejme opäť po čase skúšať s hudobníkmi. Aká je Pucciniho partitúra a koľko skúšok ste absolvovali, kým ste dosiahli želaný výsledok?
Puccini je jeden z mála skladateľov, ktorý mal vyprofilovaný hudobný jazyk od ranných diel. Ak by nebol ikonickým skladateľom opernej literatúry, možno by si množstvo dirigentov a muzikológov väčšmi uvedomovalo, ako veľmi moderný v svojej dobe bol v harmonickom zmýšľaní a v inštrumentácii. Gianni Schicchi považujem za jeho nesmierne odvážny počin. Konverzačná komédia nie je nikdy ideálnym námetom pre napísanie opery. Cez to všetko vzniklo dokonalé dielo, pretože jeho autorom bol nespochybniteľne génius.
Skúšok bolo 15 vrátane klavírnych. Uvedomovali sme si, že spievať na mikrofón v živom predstavení je výzvou, nakoľko mikrofón nemilosrdne zachytí akékoľvek zaváhanie. Pri natáčaní opery sa sólisti nemohli spoliehať ani na šepkárky, ako tomu bolo na skúškach, pretože ich nahadzovanie replík by bolo počuť na zázname. Každý musel byť nepriestreľne pripravený a v top forme. Mali sme šťastie, že nik neochorel.
Čo sa týka obsadenia – koho uvidíme v prvej online opere SND?
Opäť sa ukazuje vysoká vyspelosť domáceho sólistického ansámblu, nakoľko drvivá väčšina sólistov je z domáceho súboru. Zišla sa skvelá partia vynikajúcich umelcov. V titulnej postave Gianniho uvidíte Jána Ďurča. Ako Lauretta sa predstaví Eva Hornyáková. Rinuccia spieva Tomáš Juhás. Trojicu dám Zita, Nella, Ciesca predstavujú Jitka Sapara Fischerová, Adriana Banásová a Denisa Hamarová. Marco, Gherardo, Betto a Simone má nasledovných predstaviteľov: Roman Krško, Martin Gyimesi, Juraj Peter a Ján Galla. Lekára a notára spieva František Ďuriač.
Vráťme sa teda ešte k záznamu. Súčasná doba nám priniesla aj to, že sme sa museli presťahovať do online priestoru. Niektorí umelci síce tvrdili že vysielanie, počítače a moderné technológie nedokážu nikdy nahradiť divadlo, ktoré je živým organizmom, ale osobne som mala možnosť vidieť niekoľko vysielaní a musím povedať, že ten zážitok to nijakým spôsobom neochudobnilo – či už išlo o stream koncertu zo sály alebo činohernú inscenáciu. Dokonca pri opere niektoré scény, ktoré sú prestrihané v detailoch, umožňujú podstatne intenzívnejší zážitok. Vy ste už zostrihanú operu videli. Aký máte názor na záznam Vy?
Povedal by som to inak. Prinesie Vám to nový druh zážitku. Živé predstavenie Vám to síce nenahradí a to nebolo ani našou ambíciou. Uvidíte však operu tak, ako sa Vám to priamo v divadle nikdy nepodarí. Tak blízko ako kamera sa k sólistovi jednoducho nedostanete. Zvuk budete mať vyvážený ako na akusticky najlepšom sedadle. A obraz v detaile i bez divadelného kukátka. Túžbu vidieť potom dielo naživo vám to dozaista len umocní.
A navyše robiť záznam opery je svojím spôsobom niečo veľmi osobné. Jedným z divákov môže byť po rokoch i sám interpret, keď sa pri bilancovaní vráti ku svojej práci a záznam bude pre neho výnimočnou spomienkou.
Prvýkrát ste spolupracovali s tímom Antona Faraonova. Aká to bola spolupráca? Našli ste spoločnú reč? Dokázali ste nájsť synergiu medzi hudobným a obrazovým výkladom?
Nebolo to prvý krát. Jeho prácu a prácu jeho tímu som mal možnosť spoznať pri baletnom gala „Viva balet“, ktoré som dirigoval na festivale VIVA MUSICA!. Bol to priamy prenos do televízie a ten práve realizoval Anton. Tento krát sme sa stretli pri žánri opery, ktorý je ešte o niečo komplikovanejší. Nemohol som si želať lepší tím. Poviem to takto: Ak ma stretne ešte šťastie, že budem dirigovať záznam nejakej opery, verím, že ho bude realizovať práve Anton.
Vy už ste, samozrejme, videli (niekoľkokrát – predpokladáme) hotový záznam inscenácie. Pre tých divákov, ktorí ešte váhajú, prečo by si ho mali pozrieť?
Na Netflixe a na HBO nič také nenájdete. Chceli by ste zažiť geniálne operné dielo, zabaviť sa a nikdy na ten zážitok nezabudnúť? Záznam opery Gianni Schicchi je práve pre vás. Garanciou je genialita skladateľa Giacoma Pucciniho.
Zhovárala sa: Zuzana Vachová
Zdroj foto: archív ML, Anton Sládek, video: mojakultura.sk
