(PONOR DO TANGA)
Dovolím si byť v úvode trochu osobná. Vždy som túžila tancovať tango, len som nikdy nemala na to vhodného partnera, ani čas. Ale keď po niečom veľmi túžite, pochopíte, že realizácia vlastných snov nie je závislá od žiadneho partnera a čas si odrazu vedome nájdete. Okrem tango drogy je pre mňa silnou drogou divadlo a asi najlepšia vec, čo sa mi v rámci profesie mohla stať, bolo vykonávať ju na mieste, ktoré zbožňujem – v divadle. To som ešte netušila, že svoju profesiu kunsthistoričky využijem aj vo voľnočasovej aktivite – v tangu. Takže keď sa ma Deniz Hazir z Tango Vida na jednej z hodín spýtal, či im s jeho manželkou Luckou nepomôžem zrealizovať výstavu fotografky, ktorá fotí tango, neváhala som ani sekundu. Tango Vida je mimoriadne familiárne zoskupenie fanatikov tanga a ponoriť sa do tanga alebo do výstavy o tangu sa mi zdalo v tom momente prirodzené ako dýchanie. A tak sme tu – s výstavou Marty Kossakowskej Zavreté oči (ponor do tanga), ktorá vznikala na diaľku a vo vzduchu niekde medzi jej letmi medzi Amsterdamom, Varšavou a Kyjevom, cestami Hazirovcov do Belehradu, Lisabonu a Milána, cez denné maily a nočné mesindžre – z letísk, áut aj postelí. Vďaka tejto vzdušnej a virtuálnej komunikácii sa napokon aj vy dnes možete spolu s nami ponoriť do tanga.
Poľská autorka Marta Kossakowska, narodená v roku 1983 vo Varšave, momentálne žijúca v Amsterdame, je absolventkou Akadémie výtvarných umení vo Varšave (fakulta Socha/Audiovizuálne umenie). V priebehu svojej doterajšej tvorby sa zúčastnila rezidenčných grantov v roku 2010 vo Francúzsku a v Poľsku, predstavila sa na samostatných výstavách v Srbsku (Tango Encuentro Festival, Belehrad) v roku 2018 pod názvom „Objatia“, v roku 2011 v poľskej Varšave pod názvom „Zlý dotyk“. V rokoch 2009 a 2010 prezentovala video screening v Poľsku a videoshow v Českej republike. V období rokov 2007 – 2010 sa zúčastnila kolektívnych výstav a projektov okrem domáceho Poľska aj v Nemecku, Francúzsku, Rakúsku , Bulharsku a na Ukrajine. Jej diela sú súčasťou kolekcie Múzea moderného umenia vo Varšave.
Martu Kossakowsku fascinovalo tango od roku 2011, keď ho začala priam fanaticky a intenzívne tancovať . Pri prvých návštevách milongy „vytrhla“ svojmu priateľovi- fotografovi fotoaparát z rúk a to bol moment, ktorý rozhodol o zaznamenávaní tanga jej vlastnou ojedinelou optikou. Napriek tomu, že študovala najskôr klasickú sochu , štúdium končila v audiovizuálnom štúdiu profesora Grzegorza Kowalskeho , kde pracovala s kamerou a telom. Kým ju tango úplne nepohltilo, absolvovala niekoľko výstav v tomto smere. Výstava Zatvorené oči (Ponor do tanga) je jej prvou samostatnou výstavou fotografie tanga v medzinárodnom kontexte a mimo festivalu. V minulom roku však jej fotografie boli súčasťou tango festivalu v Belehrade a v Amsterdame má stálu expozíciu , kde sa koná každý rok Encuentro Porteno. Do Amsterdamu sa presťahovala kvôli láske, ale aj dovtedy často navštevovala Holandsko kvôli tangu. Svoju prvú fotografiu tanga urobila na milonge práve v Amsterdame pred siedmimi rokmi. Odvtedy fotí pravidelne Tango Argentino v rôznych krajinách na festivaloch a podujatiach v Poľsku, Srbsku, na Slovensku, v Holandsku, Anglicku, Škótsku, v Litve, Maďarsku, Bielorusku, Švajčiarsku a na Ukrajine. Od roku 2013 je prizývaná ako oficiálna fotografka rôznych tango festivalov a maratónov v Európe.
Autorka nezachytáva tango „obrazy“ iba v zmysle fotodokumentácie , ale jej snahou je „dokumentovať“ dušu tanga. Vďaka skúsenostiam, ktoré nadobudla počas sedem rokov aktívneho tancovania argentínskeho tanga, dokáže prostredníctvom fotografie vyjadrovať predovšetkým atmosféru spoločenského diania na milongách (tančiarňach argentínskeho tanga), jej dominantným fokusom je však zameriavanie sa na náladu – na jednej strane na jednotlivé detaily tiel tanečníkov (objatie, výraz tváre, kroky, nepatrne jemné „šušťanie“ šiat dám a občasné zaklopkanie opätkov tanečných topánok), na strane druhej ukazuje dynamiku tanca i jeho pokojnú hĺbavosť v takmer meditatívnom stíšení sa do vlastného vnútra.
Foto albumy vždy prezentujú atmosféru podujatí a sú kreované ako príbeh, sú intuitívne a cielene zároveň poskladané z rôznych malých príbehov videných fotografkou. Koncentruje sa preto nielen na jednotlivé zábery, ale aj na poradie fotografií , ktorými príbeh buduje. Vnímanie percipienta tak zámerne profiluje do podvedomého komplexného pohľadu kolekcie, v ktorej kontinuálne „číta“ bez toho , aby sa sústredil na fotku ako na separátny element. Autorka „pokútne“ a s pasiou vedie respondenta k nazeraniu na sériu fotiek ako celku. Každý z týchto albumov je iný, má svoje špecifiká, atmosféru a náladu konkrétneho podujatia, aj konkrétneho okamihu.
Fotografia nie je však jediná oblasť, ktorej sa autorka venuje , jej senzibilita , tvorivá impulzívnosť a psychologická hĺbavosť profiluje v nej samej občas protichodné emócie v rámci fotografie aj tvorby ako takej. Jej fotografie nezachytávajú iba tanec a tanečné večery, ale celé spoločenstvá tvoriace toto špecifické prostredie tanga. Vždy ju zaujímali ľudské spôsoby , správanie a vzťahy v rozličných prostrediach. Jej tvorba je založená na pozorovaní a subjektívnom komentovaní súvislostí – podobností a rozdielov, obáv a strachov, tlakov, radostí, potrieb a ľudskej prirodzenosti.
Prezentuje veľké sály vo víre tanečnej eufórie dramatických objatí, ale nahliada nenápadne aj na „temnejšiu“ stránku únavy tanečníkov, možno sklamaní a úvah dvojíc i jednotlivca. Autorka nemá za cieľ primárne „len“ dokumentovať čo sa deje na tanečnom parkete. Ďaleko viac ju zaujíma, čo sa deje v duši tanečníkov, ich emócie, inšpirácie, motivácie, ich vnútorný svet zasvätený tangu, do ktorého sa ponorili na základe vlastných životných skúseností, zážitkov, sklamaní, očakávaní i bôľov, nadšeného chcenia a túžby po objatí. V jej sérii fotografií sa nájdu aj imaginatívne priehľady od celku k detailu, od detailu k celku, intímne nahliadnutia ako cez kľúčovú dierku, alebo naopak otvorené priznanie davu ľudí fascinovaných kúzlom argentínskeho tanga. Raz okázalo efektné figúry, inokedy malé schúlenia do súkromia tancujúcich. Marta dokáže vo fotografickom „umŕtvení“ rozpohybovať emóciu a zároveň naznačiť jej extrovertnosť i intimitu.
Fotografie Marty Kossakowskej nesú v sebe dokumentárnu informáciu, výtvarný pohľad profesionálnej umelkyne s akademickým vzdelaním, ako aj sondu do psychológie tanečníkov, ktorí argentínske tango vnímajú ako reflexiu vlastného života v tanci a jeho potrebu k celistvosti existencie. Autorka sa spontánne a nekompromisne pravdivo (v intenciách otvorenej slovanskej povahy) s nami delí o to, čo sa deje na parkete, v „zákulisí“ i v duši . Svojimi otvorenými očami fotografky „zaznamenáva“ zavreté oči tanečníkov argentínskeho tanga.
Kolekcia dnešnej výstavy Zavreté oči kumuluje niekoľko atribútov tanga, ktoré sme považovali za dôležité do nej implantovať. Selekcia komornej expozície o pätnástich fotografiách je výsledkom prehrabávania sa v stovkách záberov, komunikácie medzi autorkou, organizátormi a kurátorkou, výsledkom konzultácií, úvah , názorov, komparácií a zdôvodňovaní. Fenomén tanga ,( k jeho úplnému pochopeniu), treba predovšetkým zažiť. Naša výstava má percipientov k tomu zážitku motivovať. Séria fotografií sa hýbe od veľkých sál plných tancujúcich ľudí, náhľadov na efektnú extrovertnosť príťažlivých figúr, cez detaily potu, únavy a zodretých topánok, až po výsostne intímne objatia dvojíc so zavretými očami, za ktorými je každý sám – sám so svojim životom, skúsenosťami a emóciami. Sú to multikultúrne nazretia na krásne odlišnosti identít, zvykov a správaní, ale aj individuálne (možno napäté) čakania dám na očný kontakt partnera tzv. cabeceo. Sú to aj osamelé smútky, aj spoločné radosti, vyčerpanie aj entuziazmus, teatralita aj pravda, pitný režim aj rozopnutý remienok na bote. To všetko v intuitívnej aj premyslenej kompozícií, v kontre s celkom a detailom, v kontrastoch ostrosti i zámernej zastretosti, hre svetla (občasne evokujúce renesančné), od emócie k príbehu. Ale predovšetkým autorka prezentuje rad individuálnych osudov a duší krížom cez zemeguľu spojených v jednej téme a v jednom objatí. Akúsi tango „mafiu“ , ktorá vie priveľa a ktorej srdce „vystreľuje“ do opätku. Dámy a páni, push the floor…
Na vernisáži bola prítomná autorka výstavy Marta Kossakowska, tanečnú performance predviedli hostia z Viedne Marcelo Atria a Noemi Erdös. Večera sa zúčastnil aj riaditeľ Poľského inštitútu v Bratislave Jacek Gajewski so svojou zástupkyňou Monikou Olech, ktorí podujatie morálne aj finančne podporili. Výstava bude otvorená do 3.3. 2019 a je možné si ju pozrieť v čase od 16.30 do polnoci na poschodí budovy Umelky v Klube umelcov. Ponorte sa do tanga s otvorenými očami na výstave, aby ste ich v objatí mohli pokojne zavrieť.
BARBARA BRATH
kurátorka výstavy
