„Viem, že súčasný mainstream v klasickej hudbe posúvaný do avantgardnej roviny nám diktuje iný smer, ale ja ostávam pri zemi a chcem, aby moja hudba bola prístupná aj pre ľudí, ktorí možno nemajú hudobné vzdelanie a hudbu vnímajú pocitovo vo svojom podvedomí,“ hovorí pre náš portál hudobný skladateľ Marian Kittner, ktorého Biblické piesne uvedú koncerte už túto nedeľu 16. mája 2021.
Biblické piesne Antonína Dvořáka sú hlbokým, filozofickým dielom, zároveň majú pre poslucháča silný duchovný odkaz. Prečo ste sa ako hudobný skladateľ rozhodli vstúpiť do istého dialógu s jeho známym piesňovým cyklom?
Cyklus Biblické piesne napísal A. Dvořák v marci 1894 ako svoje šieste dielo, počas druhého roku pôsobenia v USA ako riaditeľ Národného konzervatória v New Yorku. V tom čase bol ďaleko od svojho domova od možnosti stretnúť sa so svojimi blízkymi, rodinou, priateľmi a možno práve v tomto je možno nájsť istú paralelu, lebo aj my sme bohužiaľ boli kvôli Covid pandémii vyše roka ďaleko od svojich blízkych, od našich rodičov a starých rodičov, ďaleko od chrámov od možnosti sa vzájomne stretnúť…
V súčasnosti, v období pandémie mnohí prežívajú aj stiesnené obdobie – vplyvom lockdownu, neistej vízie v budúcnosti. Je výber Biblických piesní ovplyvnený aj touto dobou? Potrebujeme dnes všetci stíšenie a nádej?
Určite áno, človek prirodzene potrebuje vnútorné stíšenie, zastavenie a reflektovanie tých pravých hodnôt. Pre mňa ako hudobníka mi hudba dáva určitú nádej, pokoj…
Dvořák zhudobňuje žalmy Starého Zákona s absolútnou čistotou – pôvodné texty takmer nemení, pritom na piesňach obdivujeme čistotu a krásnu melodických línií a prirodzenosť deklamácie slova. Predsa len, súčasné vyjadrovacie prostriedky oproti romantizmu sú odlišné – prešlo už vyše 120 rokov od skomponovania Dvořákovho cyklu. Pristupujete k žalmom s rovnakou pokorou alebo v ste v komponovaní odvážnejší?
Pre žalmy, ktoré se rozhodol zhudobniť, Dvořák nezvolil tradičný jazyk duchovných diel, teda latinčinu, ale starobylý český preklad z vlastného výtlačku Biblie kralickej. Vďaka použitiu materinského jazyka dosiahol este bezprostrednejšiu a prirodzenejšiu výpoveď. Keď som skladby analyzoval, tak som zistil že naozaj ,on si dal skutočne veľmi záležať na tom, aby hudba išla v paralele s textom. Každý oslavný žalm podčiarkuje durová tónina a tak isto žalm s pochmúrnejšou tematikou umocňuje tónina molová. Každá nálada, každé slovo žalmu je vykreslené dômyselnou melodickou líniou veľmi precíznym výberom správneho tempa a dynamiky. Presne o to isté som sa snažil aj ja, hoci som použil žalmy z nového zákona. Ako skladateľ som si musel dať veľmi pozor na správnu deklamáciu textu. Napríklad v takej latinčine , ktorú som použil v mojej druhej Vianočnej omši je prízvuk na predposlednej slabike, ale slovenčina má prirodzený prízvuk na slabike prvej, čiže každé malé zaváhanie pri komponovaní by poslucháč vnímal veľmi rušivo . Navyše, moje Biblické piesne sú zoradené podľa dômyselného, doslova, dramaturgického kľúča. V tomto prípade ide o pravidelné striedanie dur / mol tóniny. Ani jedna skladba nekončí a začína v rovnomennej tónine a myslím ,pre poslucháča je napríklad veľmi oslobodzujúce ak po 3 skladbách v interpretácii barytónu znie zrazu soprán alebo povedzme duet.
Cyklus desiatich Biblických piesní ste napísali pre soprán, basbarytón a sláčikové kvarteto na texty z biblickej Knihy žalmov. Na základe čoho ste ich vyberali?
Ako inšpiráciu som použil identické žalmy ako A. Dvořák ale myslím, iba v troch sme sa zhodli (úsmev). Ostatných sedem som vyberal podľa momentálnej inšpirácie alebo obľúbenosti.
Žalm 23, Pán je môj pastier, pomerne neobvykle počujeme v podaní vysokého hlasu – sopranistky Hildy Gulyás, následne tému zaspieva aj basbarytón Tomáš Šelc, no predsa – dominantný je stále vokál v pozadí v interpretácii Hildy. Počujeme čistú melodickú líniu v dvojhlase, hoci teda inou kompozičnou technikou – bolo pre Vás dominantné zachovať a prispôsobiť texty žalmov melodickej línii tak, ako to robil aj Dvořák?
Určite áno, melódia bola a je pre mňa vždy prvoradá. Viem, že súčasný mainstream v klasickej hudbe posúvaný do avantgardnej roviny nám diktuje iný smer, ale ja ostávam pri zemi a chcem, aby moja hudba bola prístupná aj pre ľudí, ktorí možno nemajú hudobné vzdelanie a hudbu vnímajú pocitovo vo svojom podvedomí.
Šelc a Gulyásová sú na Slovensku poprední interpreti, ktorí dokážu štýlovo interpretovať barokovú hudbu, majú blízko k duchovnej hudbe. Ako vznikla Vaša spolupráca na tomto albume?
Tomáša a Hildu poznám už veľa rokov. Spolu sme pôsobili vyše 10 rokov v komornom zbore štátneho konzervatória pod vedením prof. D. Billa a viem, že ich interpretácia duchovnej hudby mala vždy istú pridanú hodnotu a ich prínos je naozaj vždy obohacujúci a veľmi inšpiratívny aj pre mňa.
Kým Dvořák komponuje pre mužský hlas – u nás je známym interpretom jeho Biblických piesní Peter Mikuláš, Vy ste zvolili vysoký ženský – soprán. Určite to má súvis priamo aj so žalmami, ktoré ste si vybrali, Vašim cítením a komponovaním piesní…
Áno, Dvořák napísal biblické piesne pôvodne pre bas a klavír a až neskôr 5 z nich zinštrumentoval pre orchester. Samozrejme, neskôr došlo ku rôznym transkripciám pre rôzne hlasy. Ja som Biblické piesne komponoval od začiatku s tou myšlienkou, že budú uvádzané ako cyklus. A ako poslucháč by som veľmi ocenil, ak by sa povedzme po 8 minútach mužského hlasu ozval hlas ženský. Myslím, že poslucháč veľmi ocení takúto hudobnú farebnosť a najmä to, keď sa strieda povedzme aj sólo s duetom a keď sa menia jednotlivé tempá skladieb.
Oproti Dvořákovmu inštrumentálnemu obsadeniu – klavír, je to Vaše bohatšie, zvolili ste sláčikové kvarteto. S telesom Mucha Quartet ste už spolupracovali na Slovenskej omši Vianočnej, ale to nebol zrejme dôvod, prečo ste tak pri komponovaní postupovali, hoci aj to je pre skladateľa nepochybne významný moment, ak vie, že sa v budúcnosti môže spoľahnúť na kvalitnú interpretáciu. Napriek tomu, že od kvarteta by človek očakával hutnejší zvuk, Vy ste pri komponovaní s jednotlivými partmi narábali opatrne, no sláčiky aj tak netvoria len sprievodnú funkciu. Sú aj nositeľom melodickej línie, znejú aj v pizzicatach, majú teda rytmickú funkciu, no najmä harmonickú, ktorá je tak výrazne odlišná od romantického obdobia. Je to súčasná hudobná reč, no poslucháč dokáže ju stráviť. Aký ste typ skladateľa? Hľadíte na poslucháča? Je pre Vás prioritný materiál – textová predloha, s ktorou pracujete? Ako ste v prípade Biblických piesní postupovali?
Nechcel som, aby sláčikové kvarteto pôsobilo iba ako obyčajný harmonický doprovod, ale skôr, aby kvarteto pôsobilo ako rovnocenný partner voči sólistovi. Samozrejme, vždy som si dával pozor na to, aby intenzita a hutnosť sláčikov neprekryla melodickú líniu speváka v danom momente. Pevne verím, že môj úmysel poslucháči ocenia a skladby budú vnímať vo viacerých rovinách.
Na CD ste spolupracovali s dirigentom a klaviristom Zdeňkom Klaudom – na Slovensku tento univerzálny, talentovaný umelec nie je neznámy, spolupracuje s orchestrami a mnohými interpretmi. Ako vznikla spolupráca s ním? Z toho, čo som mala možnosť vypočuť si, cítiť skúsenú ruku dirigenta, no najmä pochopenie Vášho diela. Ako sa Vám s Klaudom spolupracovalo?
Priznám sa že so Zdenkom sa stretneme prvý krát asi na premiére 16.5, nakoľko Dvořákove Biblické piesne sa nahrávali na pôde Štátneho konzervatória v čase, keď boli veľmi prísne pandemické opatrenia, čiže sme nemali možnosť sa stretnúť osobne.
Okrem toho je Zdeněk Klauda aj vynikajúcu klavirista – interpretuje Dvořákove piesne na CD. Už po pár taktoch poslucháč zistí, že akustika piesní – s klavírom a kvartetom, je odlišná. Kde ste piesne nahrávali? Nič to však nemení na skutočnosti, že interpretácia je precítená, klavirista krásne korešponduje so spevákom Šelcom… Ako prišlo na výber Dvořákových Biblických piesní?
Áno, ako som už uvádzal, Dvořák sa nahrával v priestoroch Štátneho konzervatória v Bratislave s klavírom a moje Biblické sú nahrávané v kostole v prirodzenej akustike, čo myslím veľmi umocňuje ich duchovnosť.
Album sa chystáte uviesť do života koncertom 16. mája vo Farskom kostole Narodenia Panny Márie v Bratislave na Dlhých dieloch. Aký bude program krstu CD? Je koncert prístupný pre verejnosť?
Keďže sa na Slovensku musíme aktuálne riadiť platným COVID semaforom v prípade kultúrnych podujatí , tak na koncerte 16. 5 môže byť prítomných iba cca 200 ľudí, čo je 50% kapacity kostola, tak dúfam, že sa organizátorom podarí zvládnuť túto skutočnosť v rámci pravidiel.
Na koncerte predstavíme najskôr Biblické písne A. Dvořáka, potom bude nasledovať „krst „ CD, predstavenie obrazov a potom v premiére zaznejú moje autorské Biblické piesne.
Okrem koncertu plánujete aj vernisáž, keďže ste hudbu prepojili aj s výtvarným umením. Na vernisáži budú prezentované obrazy k Biblickým piesňam – vzniklo ich desať, ku každej piesni jeden. Je to unikátny nápad. Ako sa vlastne zrodil?
S autorom obrazov Rasťom Andrisom som spolupracoval na predchádzajúcom vianočnom CD, kde však vtedy hral na fujare. To, že je úspešný a uznávaný maliar, som sa dozvedel až neskôr a spolupráca vznikla spontánne. Pre mňa ako hudobného skladateľa je veľmi inšpirujúce, keď obraz dotvára hudbu a opačne, a tým vznikne veľmi zaujímavá fúzia dvoch transcendentných dimenzií.
Zhovárala sa: Zuzana Vachová
Zdroj foto: archív autora, Alexander Trizuliak, Peter Noskovič, Vojtěch Havlík, video – tsARTmusic
