Slovenská omša Vianočná spája folklór a duchovnú hudbu

Marián Kittner v novom diele našiel spojenie medzi súčasnou tvorbou a pestrou zmesou ľudovej hudby, no pritom dodržiava liturgické texty a jeho omšu je možné okrem koncertného prevedenia zaradiť aj do liturgie.

Slovenská omša Vianočná je najnovším dielom hudobného skladateľa Mariána Kittnera a na CD nosiči sa dostala na trh len nedávno, hoci nahrávka bola vyhotovená už 19. januára 2020 v Kostole narodenia Panny Márie na bratislavských Dlhých dieloch. Autor a dirigent sa rozhodol skomponovať novú omšu z viacerých dôvodov. Prvým bol, podľa jeho slov, ten, že jeho prvá Vianočná omša, ktorú napísal v roku 2013, bola podľa názorov niektorých málo pastorálna. A vzhľadom na bohatstvo našej ľudovej kultúry by mnohí privítali v hudobnej tvorbe viac folklórnych motívov. Ďalším z dôvodov bol ten, že na Slovensku sa spravidla prezentuje Česká mše vánoční, vzhľadom na jej text, dielo nie je možné použiť na liturgické účely.

Marián Kittner preto v novom diele Slovenská omša vianočná spája súčasnú tvorbu s pestrou zmesou ľudovej hudby, no dodržiava liturgické texty a omšu je možné okrem koncertného prevedenia zaradiť aj do liturgie. Už pri počúvaní introdukcie prvej časti Kyrie, síce budete mať pocit, že ste sa ocitli v čisto folklórnom svete – vďaka sólo fujare v podaní rodáka z Detvy Rastislava Andrisa, no ihneď po tejto introdukcii, nastúpia inštrumentalisti a budete vedieť, že táto symbióza nie je prvoplánová. V kompozičných postupoch Kittner dokázal zachovať jadro charakteristickej zvukovosti folklóru a pritom zúžitkovať aj racionálne postupy, ktoré ponúka európska hudba. Využíva ich vo viachlasoch, dômyselnej kontrapunktickej práci, v priestore pre medzihry a celkovej koncepcii výstavby kompozícií. Časti omše sú však dobre čitateľné, poslucháč sa s nimi bude vedieť dobre zžiť aj stotožniť, vďaka spomínanej, iskrivej, živelnej a občas aj ľúbivej folklórnej zvukovosti.

Spevácky zbor Magnificat a sólistov – Kateřina Herda Killarová (soprán), Angelika Zajícová (alt), Ondrej Hluchý (tenor, Vladimír Zajíc (bas) sprevádzajú inštrumentalisti – profesionálni hráči – Mucha Quartet (prvé husle – Juraj Tomka, druhé husle Jozef Ostrolucký, viola Veronika Kubešová a violončelista Pavol Mucha). Z kvarteta je citeľné, že prispôsobili výraz aj spôsob interpretácie folklóru, zreteľná je zemitá akcentácia ťažkých dôb, v čom hráčov podporujú aj ďalší interpreti, zvukovo dominuje najmä kontrabas Vanessy Šarköziovej. Za melodické nástroje vybral autor do partitúry hoboj (Mário Šebeň), flautu (Denisa Mareková), spomínanú fujaru a dôležitý fagot (Ján Mazán), ktorý sčasti farebne nahrádza gajdy alebo drumbľu.

Osobitý priestor rozvíjaniu zvukovosti prepojenej so slovenskou ľudovou hudbou necháva skladateľ v medzihrách. Kým v Kyrie je kratšia, priestor pre medzihru je podstatne dlhší v nasledujúcej časti omše, Gloria. Marián Kittner ju vyriešil členito, oslavný charakter začína introdukciou, v ktorej využíva typický barokový princíp kompozície na spôsob recitatívu. Podčiarkol duchovný rozmer oslavnej piesne. Tému, ktorú počujeme v inštrumentálnom prevedení, zopakujú speváci. V medzihre necháva v zrýchlenom tempe priestor pre inštrumentalistov – s motívom ľudovej hudby, aby sa opäť v stíšenej atmosfére vrátil do pôvodného tempa a krásne nechal v intímnej nálade vyniknúť vokálne výkony. Sopranistka Killarová a altistka Zajícová sú profesionálne speváčky, kým mimoriadne peknou farbou disponujúci tenor Ondrej Hluchý a bas Vladimír Zajac profesionálne zázemie nemajú, čo na výkonoch počuť. V niektorých prípadoch môžu vyznievať subtílnejšie, no v chrámovej akustike to neprekáža, naopak. Veľmi dobre, vyvážene znie aj miešaný zbor Magnificat, ktorý má potrebnú konzistenciu, jednoliatu dynamiku a presvedčivé koncovky, čo je výsledkom precíznej práce zbormajstra (od roku 2001 pôsobí Kittner v súbore ako zbormajster).

Tak ako v Suchoňových Obrázkoch zo Slovenska, tak aj v Slovenskej omši vianočnej nachádzame tonalitu a rytmiku, ktorá je nám taká blízka. V časti Credo skladateľ dokonca používa citáciu z opery Krútňava, keďže dielo vzniklo ešte v roku 2018, teda v roku, kedy sme si pripomenuli 110. výročie narodenia Eugena Suchoňa. Melódiu Páslo dievča pávy spieva zbor v unisono na text Crucifixus. Sláčikový sprievod komponuje autor s akcentom na všetky ťažké doby, nádherne sa vyníma najmä part sopránov. Následne prenecháva známy motív sólistom – ohromujúci výkon podala sopranistka, ktorej sa podarilo dosiahnuť vokálnym prejavom dramatický prejav bez toho, aby svoj prejav silila. V spoločnom parte s tenoristom mala síce dynamicky navrch, no vyvážila to pekná farba a precítený prejav tenoristu. Okrem toho, v tomto sóle bolo počuteľné, že nahrávka bola vyhotovená v priestoroch kostola (zvukovo je to zjavné z celého CD a prirodzené dozvuky boli citlivo ponechané zvukárom a producentom Petrom Kačkovičom) a mohutné hlasy takýmto majestátnym budovám jednoducho ani nie vždy pristanú.

Výrazovo náročná časť Sanctus v sebe dômyselne spája barokovú estetiku s ľudovou zvukovosťou a precíznou kompozičnou technikou klasickej hudby. Jej výraz je presvetlený, oslavný, je kánonicky riešená a spevácky zbor Magnificat ju spieval s dôsledným dodržiavaním terasovitej dynamiky. V inštrumentálnej časti dominuje sólo hoboja – hráč v protipohybe presvedčivo vyspieval melodickú líniu.

Baránok Boží, symbol obety – Agnus Dei uzatvára Kittnerovu Slovenskú omšu vianočnú. Pomalé tempo, záverečné stíšenie, lyrický flautový motív a rozvíjajúca sa polyfónia v prekrásnom súzvuku, ktorú zavŕši opäť fujara. Kruh sa uzatvára – tak, ako autor dielo otvoril pozoruhodnou introdukciou, charakteristickým ľudovým motívom (v bravúrnej interpretácii Rastislava Andrisa), rovnako jej dáva priestor aj v code.

Bonusom CD sú koledy v úprave Mariána Kittnera, Povedzte nám pastierovia, Búvaj dieťa krásne a Pásli ovce valasi.

Zuzana Vachová

Foto z bukletu CD: Peter Noskovič


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno