„Nemali by sme zabúdať na to, že organy sú dôležitou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Je našou povinnosťou odovzdať ich ďalším generáciám v čo najlepšom stave,“ hovorí pre náš portál organista Marek Štrbák, ktorý účinkuje v rámci tohtoročného festivalu MOFIS na dvoch koncertoch.
Ešte predtým, ako sa budeme venovať festivalu MOFIS, nedá mi nespomenúť koncert v Slovenskom rozhlase, na ktorom zaznela Symfónia č. 8 Es dur Gustava Mahlera. Aký je Váš vzťah k tomuto dielu?
Sám Mahler sa po jej dokončení vyjadril, že ešte nikdy nič čosi také veľkolepé a náročné neskomponoval. Človek hľadí s posvätnou bázňou na nedoziernu monumentálnosť tejto kompozície a slovami skladateľa už nepočúva iba hudbu, ale stáva sa súčasťou celého vesmíru, pričom pokorne pozoruje pohyb nebeských telies. Autor tu prisúdil práve organu mimoriadne dôležitú úlohu a považujem za veľkú poctu, že som smel byť súčasťou uvedenia práve s významným slovenským dirigentom Ondrejom Lenárdom.
Ako túto monumentálnu symfóniu hodnotíte v kontexte európskej hudby? Z hľadiska formy, výstavby, obsadenia, ale najmä – filozofického hľadiska…
Odpovedať by bolo možné mnohými dlhými filozofickými traktátmi a ešte stále by sme túto otázku dostatočne nevyčerpali. Pre mňa osobne je táto symfónia okrem mnohého iného autorovým osobným poukázaním na dôležitosť lásky pre spásu človeka, a síce najmä Božej lásky. Je priam neuveriteľné, koľko lásky, citu a emócií dokázať Mahler zhmotniť práve v tomto diele, a to napriek svojmu vskutku neľahkému životnému osudu. Práve láska – či už Božia alebo medziľudská – je nesmierne potrebná aj v dnešných turbulentných časoch, kedy nezriedka trpíme nedostatkom práve tej druhej.
Považujete tento koncert za mimoriadny? Čím je pre Vás výnimočné, že toto dielo bolo interpretované na Slovensku?
Realizácia takéhoto diela je extrémne náročná už len pri pohľade na jeho obsadenie. Uviesť ho na Slovensku, kde je hudobná kultúra finančne podvyživená, je doslova malým zázrakom. Interpretuje sa tu len veľmi sporadicky, preto možnosť vypočuť si ju naživo je vzácna a ktovie, o koľko rokov sa niekto opäť chopí tejto výzvy – a či vôbec.
Dielo otvára práve organ – plný, bohatý akord, v prvej časti symfónie počujeme zhudobnený latinský hymnus Veni creator spiritus. Aký význam má organ v spojení – na pohľad vzdialených tém, duchovnej a svetskej, ktorým sa Mahler v tomto diele venoval?
Témy sú síce na prvý pohľad veľmi vzdialené, no Mahler ich v závere symfónie úžasným spôsobom prepojí. A práve organ je jedným z dôležitých syntetizujúcich prvkov, ktorý celkový dojem umocňuje, povznáša a doslova “posväcuje“. Keď splynie tutti orchestra s tutti organu, človek si uvedomí, že tým bolo vyjadrené naozaj úplne všetko a bezo zvyšku. Taká obrovská, nezmerateľná či nekonečná je Božia láska – a o takú lásku sa máme usilovať aj my – v duchovnej i svetskej oblasti.
Zásadnou technikou, ktorú využíva skladateľ v tejto symfónii, je kontrapunkt. Štúdium Bacha bolo pre Mahlera „posvätné“. Tak, ako bolo Bachovo dielo dôležité (nielen) pre Mahlera, i ostatných autorov, ostáva aktuálne aj dnes. Čím to podľa Vás je?
Jeden klavírny interpret sa vyjadril, že Bach je „Bohom Otcom“ hudby. Spôsob, akým dokázal syntetizovať výdobytky európskej hudby vtedajšej doby a vytvoriť diela, ktoré sa svojou dokonalosťou stali nesmrteľnými, bude ľudstvo obdivovať navždy. Jeho hudba je často priam počítačovo logická, no zároveň plná hlbokej viery, čistoty a nádherných emócií. Nech hľadáme matematiku, logiku, filozofiu, vieru, lásku, akékoľvek odtiene ľudských citov – v Bachovej hudbe nájdeme všetko. Slovenský skladateľ Roman Berger vo svojom organovom diele Exodus použil motív Bachovho mena ako kľúč k spáse či záchrane človeka. Možno sami podvedome cítime, že Bachova hudba nám ukazuje dokonalosť, ktorú síce nikdy nedosiahneme, no nikdy nesmieme ustať v snahe aspoň sa pokúsiť jej dotknúť.
Práve Bachovým dielom otvoríte Váš koncert v kostole sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote 16. septembra. Klasicistický kostol je dominantou tohto mesta. Je pre Vás dôležité, v akom prostredí interpretujete diela? A samozrejme, na akom nástroji?
Jeden z mojich organových profesorov zvykol vravievať: „Nie organ, ale celý priestor je tvojím nástrojom“. Prostredie je teda veľmi dôležité, avšak jeho danosti ako interpreti neovplyvníme. Podobne je to i s nástrojom, pokiaľ nie sme organistami daného chrámu. Každý organ i prostredie majú svoje vlastné špecifiká, ktoré sú jedinečné a organoví interpreti sa s nimi musia vedieť v priebehu krátkeho času zžiť.
Organ, na ktorom budete hrať, pochádza z dielne Pažických, zachovala sa z neho baroková skriňa, v roku 1933 (Rieger) prešiel rekonštrukciou a následne v roku 2016 ďalšou stavbou. Aký organ Vás v Rimavskej Sobote čaká?
Ak sa nemýlim, v roku 2017 tu bola dokončená novostavba nástroja od slovenskej organárskej dielne Bies. Teším sa na stretnutie s týmto organom.
Myslíte si, že je o organy na Slovensku dostatočne postarané? Viem z minulých rozhovorov, napríklad s maďarskými interpretmi, že u nich sa o kultúrne dedičstvo – práve aj o organy, ich údržbu a zachovanie mimoriadne dbá. Vieme sa v tomto s vyspelými krajinami Európy zrovnávať?
Je všeobecne známe, že pokiaľ disponujeme nedostatkom finančných prostriedkov, ako prvé sa šetríme na kultúre. Poznám na Slovensku niekoľko organov, ktoré majú vďaka svojim správcom farnosti či zborov, organistom a nadšencom kvalitný a pravidelný servis. Vo väčšine prípadov však farnosti a zbory ledva prežívajú, prípadne v tomto smere neprejavujú žiadny záujem, čo sa pochopiteľne prejavuje na postupnej degradácii nástrojov. Neraz sú na nich dokonca prevádzané neodborné zásahy samozvanými odborníkmi. Napríklad v Nemecku musí byť akýkoľvek zásah do organa konzultovaný a odobrený zodpovedným vysokokvalifikovaným odborníkom príslušnej diecézy alebo krajinskej cirkvi, čo zaručuje príslušnú úroveň kvality servisu alebo úpravy. Obvykle tu nevíťazí najlacnejšia, ale najlepšia ponuka. V porovnaní s vyspelými krajinami Európy teda máme čo doháňať. Nemali by sme zabúdať na to, že organy sú dôležitou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Je našou povinnosťou odovzdať ich ďalším generáciám v čo najlepšom stave.
A potom, možnosť pre interpretov. Máme u nás dostatok možností na to, aby mohli organisti predviesť svoje umenie?
Možností nikdy nebude dostatok, avšak vďaka viacerým oduševneným organizátorom vznikajú na Slovensku stále ďalšie nové organové festivaly a koncertné príležitosti, kde si poslucháči môžu vypočuť domácich i zahraničných interpretov.
MOFIS píše už tohto roku svoj 53. ročník. Určite ho ako umelec sledujete. Festival sa rozvíja, každoročne prináša novinky, majstrovské kurzy, kurzy improvizácie. Ako ho Vy ako interpret hodnotíte?
Myslím si, že organizátori zo Štátnej filharmónie Košice odvádzajú skvelú prácu. Vďaka ich aktivite festival stále viac preniká do povedomia širokej verejnosti a rozvíja sa pozitívnym smerom. Pevne verím, že organizátori nepoľavia vo svojom zápale a ich nasadenie im vydrží ešte veľmi dlho.
Poďme k repertoáru, ktorý ste v rámci MOFIS zvolili. Od Bacha budete hrať na koncerte Prelúdium a Fúgu e mol BWV 548. Bach dielo písal počas svojho pôsobenia v Lipsku a je považované za jedno z jeho najlepších. Čím to je? Energickosťou skladby? Čistotou formy? Netradične vedenými hlasmi a chromatikou fúgy?
Bach túto kompozíciu napísal ako zrelý skladateľ. U skladieb z jeho lipského obdobia si netrúfam určiť, ktoré sú najlepšie, pretože každá z nich je jedinečným drahokamom hudobného repertoáru. U tejto ide bezpochyby o jedno z jeho najdlhších a najkomplikovanejších diel, ba absolútne dokonalý hudobný monolit. Skladba mala dozaista veľkú hodnotu aj preňho – v takte 158 (toto číslo predstavuje gematrickú hodnotu jeho mena) sa medzi najvyšším tónom vtedajších organov c3 a najnižším pedálovým tónom C nachádza krížová figúra. Akoby nám tým chcel povedať, že celý priestor jeho života a tvorby patrí Bohu. Nuž a moja osobná myšlienka k téme fúgy – táto nie je ničím výnimočná, skôr by som ju označil ako nepeknú. Avšak Bach z nej utkal fantastickú a ohromujúcu skladbu. Možno tým hovorí, že nie všetko v živote je ideálne, sme nedokonalí a máme svoje rezervy, no so správnym prístupom a vierou dokážeme napriek tomu „skomponovať“ svoj vlastný nádherný a naplnený život.
Georg Böhm a jeho zhudobnený chorál Vater unser im Himmelreich vzdáva hold tradícii – luteránskej modlitbe, má v sebe hĺbku, dielo je intenzívne emóciami – na relatívne krátkej ploche. Prečo padla naň voľba? Je to aj Váš osobný výber?
Dielo vnímam presne ako Vy. Je pre mňa tichou modlitbou, meditáciou, ponorením sa do vlastného vnútra a hľadaním toho, čo je v živote podstatné. Po monumentálnom „bachovskom“ úvode prichádza kontrast v dramaturgii – intímny a pokojný rozhovor človeka s Bohom.
Böhmova skladba je bohatá na ornamenty, pedálovú líniu označuje skladateľ vo forte. Aké sú výrazové a štýlové prvky tohto diela?
Tichý sprievod pedálu mi pripomína tlkot ľudského srdca a spolu s harmóniou v ľavej ruke vytvára základ pre kolorovaný cantus firmus a ozdoby zodpovedajú vtedajšej dobovej interpretačnej praxi v Nemecku.
Program bude pokračovať ďalším úžasným organovým dielom – Mendelssohnovou Sonátou č. 6 d mol. Bol v istom smere tento autor vo svojich dielach pre organ „znovuzrodeným“ Bachom?
Mendelssohn bol bezpochyby inšpirovaný Bachom – najmä v oblasti kontrapunktu – a vďačíme mu aj za „znovuobjavenie“ tohto skladateľa, no nazdávam sa, že pri komponovaní hľadal nové cesty a spôsoby, ako predstaviť kráľovský nástroj. Podobne ako Bacha ho však radíme medzi najvýznamnejších skladateľov organovej literatúry.
Zaujímavý je aj vznik Sonát pre organ od Mendelssohna. Predchádzali mu jeho recitály. Sú to však štandardné formy sonát? Čím sú tieto diela charakteristické?
V tomto prípade už nemožno hovoriť o sonátovej forme alebo sonátovom cykle, ktoré sú známe z obdobia klasicizmu. Mendelssohn vytvoril 24 menších skladieb, ktoré zmysluplne zlúčil do šiestich sonát. V podstate tým vytvoril prototyp romantickej organovej sonáty. Vďaka tomuto počinu sa v priebehu nasledujúcich desaťročí doslova roztrhlo vrece s organovými sonátami ďalších autorov. Pripomeňme si, že svet musel po Bachovi takmer sto rokov čakať na Mendelssohna, ktorý organu vrátil zaslúžený význam a lesk.
Malo pre európsku hudbu význam, že tento autor skomponoval diela pre organ? Nebola už tradícia organovej hudby v tom období trochu opomínaná?
Nesmieme zabúdať, že mnohí skladatelia v „medziobdobí“ boli vynikajúcimi organistami – napr. Carl Philipp Emanuel Bach alebo Wolfgang Amadeus Mozart. Ťažisko záujmu skladateľov, interpretov i publika sa však presunulo inam a svoju úlohu zohrávali aj finančné dôvody. Komponovať pre organ sa oplatilo menej ako napríklad pre klavír. Mendelssohn však opäť upozornil na krásu a dôležitosť organa. Práve vďaka nemu došlo k výraznému rozvoju a obohacovaniu organového repertoáru.
Tak ako pri Böhmovej skladbe, aj u Mendelssohna sa stretávame s chorálom Vater unser im Himmelreich – je prestúpený v celej skladbe. Ako ho skladateľ spracoval?
Prvú časť sonáty tvoria štyri variácie na tento chorál. V téme nasledujúcej fúgy nachádzame fragmenty zo začiatku chorálu. Záverečné Finale sa odohráva v neobvyklom tichom Andante, opäť v tichej modlitbe a blaženosti z Božej prítomnosti.
Zvolili ste aj dielo slovenského autora. Jozef Podprocký je spätý s Košicami. Študoval tam, neskôr učil a pôsobil. Aká je jeho skladba Reminiscentio supra F. X. Zomb op. 24 a ako zapadá do dramaturgie koncertu?
Jozef Podprocký by v tomto roku oslávil krásne okrúhle životné jubileum 80 rokov, no žiaľ už nie je medzi nami. Táto kompozícia je vôbec prvou, ktorú napísal pre organ, a síce pri príležitosti 200. výročia narodenia košického skladateľa a dómskeho regenschoriho Františka Xavera Zomba (1779 – 1823). V roku 1979 ju premiéroval Ivan Sokol práve na tomto festivale, zaznie tu teda opäť po 45 rokoch – a po 245 rokoch od Zombovho narodenia. Základnou ideou skladby je konfrontácia dvoch výrazne kontrastných hudobných prvkov: prvý z nich je vystavaný z melodickej citácie introdukcie k Benedictus z Missa brevis ex D pre sóla, miešaný zbor, komorný orchester a organ, op. 23, č. 2, ktorú autor revidoval ako jednu z desiatich zachovaných Zombových omší. Druhý prvok je typickým dvanásťtónovým melodicko-harmonickým útvarom. Skladateľ spracúva prvý prvok ako tému s variáciami kombinovanými s technikou ronda, pričom všetky medzivety, nové tematické postupy medzi jednotlivými variáciami a pozadie k niektorým variáciám vytvára z druhého útvaru. Táto výrazovo pestrá a dynamicky klenutá skladba je ako celok riešená vo voľnej trojdielnej forme s návratom.
Nemecký skladateľ Johann Christian Heinrich Rinck spadá do obdobia neskorého klasicizmu a ranej romantickej éry. Uvediete jeho Practische Orgelschule op. 55 a Heil dir im Siegenskranz (God Save the King) – tému a variácie. Je to prekvapivá voľba, myslíte si, že týmto výberom prekvapíte aj publikum, keďže ide o známu hymnu?
Táto skladba zvykne byť publikom prijatá veľmi pozitívne, pravdepodobne aj z dôvodu, že ide o veľmi známu melódiu, ktorú autor spracoval mnohorakým, neraz prekvapivým spôsobom. Niektoré miesta sa dokonca vyznačujú určitým šibalstvom. Nazdávam sa, že keď ju Rinck písal, nesmierne sa pri tom zabával a na tvári mu pohrával úsmev.
Variácie sú však technicky náročné – v každej počujeme fragment motívu, je zreteľný, no napokon z neho autor vytvorí náročné melodické a harmonické útvary. Čím je táto skladba pre interpreta výzvou?
Ak opomenieme technickú náročnosť, interpret musí vedieť vystihnúť odlišný charakter každej variácie a zvoliť k nej správny prístup i registráciu, aby celkové vyznenie diela nepôsobilo fádne. Zároveň nesmie brať všetko úplne vážne, ale myslieť na pomyselný Rinckov úsmev. Práve tu nadobúda slovo „hra“ v pojme „hra na organe“ úplne nový význam.
Program ukončíte dielom súčasného autora – Denisa Bédarda. Ide o kanadského autora organových diel a zborových skladieb. Prečo je podľa Vás dôležité uvádzať súčasnú hudbu?
Súčasné umenie je mimoriadne dôležitou reflexiou dnešnej doby. Kto iný, ak nie my, by sme ho mali uvádzať? Je zároveň dôležité zachovávať poklady prítomnosti pre budúcnosť, ktorá z nich raz bude čerpať. Podobne ako dnešní umelci čerpajú z diel svojich predchodcov a inšpirujú sa nimi, snáď aj umelci budúcnosti budú siahať po umení dneška. Preto je priam našou svätou povinnosťou toto umenie prezentovať, zveľaďovať a zachovávať budúcim generáciám.
V rámci MOFIS-u predstavíte aj rozsiahly program spolu s hudobníkmi Štátnej filharmónie Košice pod taktovkou Zbyňka Müllera. Čo čaká divákov na tomto koncerte?
V podaní môjho famózneho francúzskeho kolegu Thomasa Ospitala zaznejú Toccata Festiva op. 36 od Samuela Barbera a Symfónia č. 3 c mol, op. 78 „Organová“ od Camille Saint-Saënsa. Mne pripadla vzácna česť premiérovať revidovanú verziu Koncertantnej partity pre organ a orchester, op. 19 od Jozefa Podprockého, čím si spoločne uctíme jeho pamiatku a nedožité jubileum.
A napokon sa predstavíte aj na ďalšom koncerte, ktorý bude venovaný konceptu Ivana Sokola. Mal zámer uviesť na festivale postupne všetky organové diela Johanna Sebastiana Bacha. V rámci festivalu budeme počuť jeho ranné diela, na akú tvorbu ste sa zamerali Vy? Považujete za dôležité uvádzať Bachove diela – takto systematicky?
Výber skladieb bol daný organizátorom festivalu. Poslucháči budú mať možnosť vypočuť si dve transkripcie orchestrálnych koncertov, rôzne spracovania evanjelických chorálov z rôznych období Bachovho života, ako aj niekoľko ďalších menších skladieb. Máloktorý interpret sa venuje kompletnému naštudovaniu Bachovmu diela, avšak je dôležité poznať ho celé. Preto považujem za chvályhodné predstaviť ho týmto spôsobom aj širšiemu publiku.
Zhovárala sa Zuzana Vachová
