Magdaléna Rovňáková: Verím, že rozdávame radosť a hlboký zážitok

V júli oslávi Bratislavský chlapčenský zbor 40. narodeniny. Magdaléna Rovňáková je jeho zakladateľkou, dirigentkou a manažérkou, pravou rukou je jej syn Gabriel Rovňák ml., ktorý teleso dokonale pozná. „Som v tejto spevavej práci šťastná,“ hovorí pre náš portál zakladateľka zboru.

Začnime tento rozhovor Vaším aktuálnym vystúpením. Pre publikum Bratislavský chlapčenský zbor spieval na festivale Pro Musica Nostra Thursoviensi v kostole sv. Ladislava v Rajci. Začnime akustikou – aké sú podmienky takýchto priestorov na spievanie zborov?

Magdaléna Rovňáková: Z historického hľadiska chlapčenské zbory patria do chrámu. Z hľadiska akustiky to obvykle býva ten najideálnejší priestor. Iste, niekedy je dozvuk príliš dlhý, vtedy musí dirigent veľmi citlivo voliť tempá, aby bola hudba „zrozumiteľná“. V Rajci, v kostole sv. Ladislava, je akustika dokonalá. Spievalo sa nám veľmi dobre a publikum nás nádherne odmenilo dlhotrvajúcim potleskom.

Festival je známy tým, že organizuje koncerty na netradičných a architektonicky zaujímavých miestach, historických pamiatkach, kostoloch, kaštieľoch…v ktorých vynikne atmosféra hudby. Bol to pre Vás aj pre interpretov z tohto pohľadu výnimočný zážitok?

Magdaléna Rovňáková: Áno, bol to prekrásny zážitok.
Gabriel Rovňák: Priestor, v ktorom umelec tvorí, dokáže byť veľkou inšpiráciou, ktorá nabáda k ešte hlbšiemu ponoru do interpretovaného diela. Je veľmi zaujímavé sledovať, ako takýto priestor prirodzene pôsobí na našich spevákov a ako v nich vyvoláva pocit pokoja a vytvára priestor pre koncentrovaný výkon. Atmosféra v kostole sv. Ladislava bola presne taká.

Všimli ste si aj Vy taký fenomén, že publikum mimo Bratislavy je mimoriadne srdečné, najmä v malých mestečkách a dedinkách? Nie sme už my tu v Bratislave rozmaznaní? Ako reagovalo festivalové publikum?

Magdaléna Rovňáková: Festivalové publikum bolo skutočne ku nám štedré, myslím, že sa ho naša hudba a interpretácia hlboko dotkla. Ale ani na bratislavské publikum sa nemôžem sťažovať. Iste aj preto, že v ňom často sedia rodičia, starí rodičia či priatelia našich spevákov. Verím však, že intenzívny potlesk je najmä odmena za výkon.
Gabriel Rovňák: Je pre nás veľkou radosťou koncertovať aj mimo Bratislavu. Snažíme sa chodiť aj do oblastí, kde vieme, že náš zborový koncert je možno jediným za niekoľko rokov, ktorý sa na danom mieste odohrá. Najmä na takýchto miestach vzniká neobyčajné prepojenie medzi publikom a zborom. Vzájomne cítime, ako si užívame každú minútu koncertu a zdieľame spolu radosť po ňom. Sme veľmi radi, že na realizáciu práve týchto koncertov nám každoročne prispieva Fond na podporu umenia, vďaka ktorému každoročne spoznávame nových, skvelých ľudí.

Máme po čase covidu, koncerty sa opäť rozbehli. Boli ste zrejme šťastní, keď Vás organizátori festivalu oslovili, aby ste účinkovali na festivale…

Magdaléna Rovňáková: My sme aj pred festivalom absolvovali množstvo koncertov. Spievali sme vo Francúzsku a Švajčiarsku, absolvovali sme nádherné americké turné a ani Slovensko a Česko sme neobišli. Ale pravdaže, tešíme sa z každej možnosti predstaviť sa publiku. V Rajci sme spievali po prvý raz.

Gabriel Rovňák: Tento festival je celkom mimoriadny a nesmierne držíme palce Hudobnému centru pri jeho ďalšom zveľaďovaní. Festival totižto prináša hudbu do miest, ktoré nie sú prirodzené kultúrne centrá. No aj tam žijú ľudia, ktorí túžia po kultúre, no nemajú možnosť sa k nej ľahko dostať. V tomto je festival unikátny a preto sme okamžite s veľkou radosťou prijali jeho pozvanie.

Zvolili ste pre toto podujatie repertoár duchovný, no dá sa povedať, že mimoriadne náročný a štýlovo pestrý, obsahujúci skladby od stredoveku – gregoriánskeho chorálu, ale aj klasicizmu, romantizmu, hudbu 20. storočia, slovenských skladateľov… Ako vyberáte repertoár?

Magdaléna Rovňáková: Repertoár musí byť vhodný do priestoru, kde sa koncert odohráva. Vynechali sme napríklad pesničky The Beatles, ktoré mávajú u publika veľký úspech. Myslím, že do chrámu sa nehodia a naše, predsa len konzervatívnejšie publikum, by nemuselo takúto voľbu oceniť.

Keď nacvičujete so spevákmi jednotlivé skladby, sú medzi nimi také, ktoré ich viac lákajú – povedzme rytmicky, melodicky sa im skôr dostanú „do uší“ a radšej ich spievajú a také, ktoré ich dokážu potrápiť a ťažšie si k nim budujú vzťah?

Magdaléna Rovňáková: Isteže, veľmi radi máme aranžmány ľudových piesní, hoci aj tie vedia byť poriadne náročné. Je to však úloha nás, pedagógov, aby sme našli ku každej skladbe správny kľúč a chlapci sa netrápili.

Okrem festivalu Pro Musica Nostra Bratislavský chlapčenský zbor vystúpi aj v Slovenskom národnom divadle s projektom Príbeh hudby – tajomstvá ľudského hlasu. Predstavíte pre našich čitateľov tento projekt? Prečo je dnes (možno viac ako kedykoľvek predtým) dôležité edukovať mladých ľudí?

Magdaléna Rovňáková: Autorom projektu Príbeh hudby je dirigent Gabriel Rovňák ml., môj syn a zároveň moja pravá ruka v našom Bratislavskom chlapčenskom zbore. Teleso dokonale pozná, vyrastal v ňom a už takmer 10 rokov so mnou spolupracuje ako zbormajster. Vie Príbehy hudby šiť na mieru. 29.júna odznie v SND už siedmy príbeh, ktorý nesie podtitul Tajomstvá ľudského hlasu. Dôležitými interpretmi sú teda vokálni umelci – zbor opery SND, sólisti Mariana Sajko a Jan Šťáva a pravdaže naši chlapci. Koncerty tohto typu sú vtipné, veľmi pestré a nabité informáciami, cielenými na mladého poslucháča. Gabriel hovorí ich jazykom, pozná mentalitu detí a mládeže a nudiť sa určite nebudú ani dospelí! Koncerty pripravuje veľmi starostlivo, keďže je ich dramaturgom, dirigentom aj moderátorom. Mám z toho nesmiernu radosť.

Približne pred mesiacom sa chlapci vrátili z úspešného amerického turné, kde absolvovali šnúru amerických koncertov. Predstavili diela slovenských skladateľov, aj piesne v anglickom jazyku. Ako ich prijalo publikum v USA?

Magdaléna Rovňáková: Všeobecne je to tak, že ak do ktorejkoľvek krajiny prídeme dobre pripravení, spievame kvalitne a s nadšením a vážime si publikum (preto napr. vo Švédsku spievame aj po švédsky, v Dánsku dánsky a pod.), publikum nás bezvýhradne prijme a teší sa z pekných koncertov. V Amerike to nebolo inak. Spievali sme veľa slovenskej hudby, to je naša priorita, ale ako druhý jazyk znela najčastejšie angličtina. A mnohí naši chlapci tento jazyk ovládajú skutočne veľmi dobre. Dokonca aj mladší boli schopní odpovedať novinárom na otázky či dávať celé rozhovory.
Gabriel Rovňák: Občas sa po koncerte zvykneme s úsmevom pýtať publika, či nám rozumelo, keď sme spievali po anglicky. Na našu veľkú radosť vždy odpovedajú pozitívne. Skutočne podčiarkujem, že úroveň anglického jazyka u detí sa za posledné roky významne zlepšila, je to skvelé!

Aké mestá v Amerike ste navštívili, kto zbor prijal a čo bolo vlastne cieľom tejto cesty?

Magdaléna Rovňáková: Cieľom cesty bolo uviesť 8 koncertov a svojím spevom sprevádzať dve slávnostné omše. Koncertovali sme vo Washingtone, New Yorku, Scrantone, Cumberlande, Anapolis a ďalších mestách. Prijatia boli významné, jeden z koncertov sme spievali na Slovenskej ambasáde a prijal nás náš pán veľvyslanec (vo Washingtone), spievali sme v rezidencii veľvyslanca pri OSN (v New Yorku), v ostatných mestách nás prijali primátori či iní významní predstavitelia mesta. Je to pre zbor veľké vyznamenanie a svedčí to o dôležitosti tejto koncertnej cesty.
Gabriel Rovňák: Cieľom tejto koncertnej cesty bola prezentácia slovenského vokálneho umenia a tvorby. Mali sme skutočne veľkú radosť, keď publikum tlieskalo dielam E.Suchoňa, Ľ. Bernátha, V. Gräffingera, M.Nováka, či M.Kroupu. Keď sa následne po koncertoch ľudia pýtali na jednotlivých skladateľov a ich diela, nadobudli sme pocit, že misia našej koncertnej cesty je úspešná.

Čaká Vás aj slávnostný koncert k 40. výročiu založenia Bratislavského chlapčenského zboru, ktorý sa uskutoční v júli v rámci festivalu Viva Musica! Vystúpite s pripraveným repertoárom alebo ste na tento koncert nacvičili pre publikum aj niečo špeciálne?

Magdaléna Rovňáková: Veľmi sa tešíme, že náš narodeninový koncert vzal pod krídla Viva musica! festival. Program bude pestrý, vystúpia na ňom aj hostia a prekvapenie neprezradím. Všetkých pozývame na nábrežie Eurovea 6.júla o 20h, verím, že prinesieme dobrú náladu aj pobavenie.
Gabriel Rovňák: Máme veľkú radosť, že na koncerte v úlohe hostí vystúpi naša hlasová pedagogička a hosťujúca sólistka Slovenského národného divadla, Miriam Garajová a absolvent BChZ, nominovaný na cenu Thálie, Csaba Kotlár. Našou pýchou je aj spolupráca s koncertnou klaviristkou Danou Hajóssy, ktorá je súčasťou zvuku nášho zboru už viac ako dvadsať rokov.

Bratislavský chlapčenský zbor vznikol v roku 1982 – pôvodne fungoval pod záštitou Slovenskej filharmónie, no v roku 1988 sa osamostatnil. Založili ste ho Vy, pani Rovňáková a dodnes ste jeho dušou. Neľutujete, že ste sa vydali touto cestou? Bola náročná?

Magdaléna Rovňáková: Pravdaže neľutujem. Zborom prešlo vyše tisíc chlapcov, spievali sme a spievame nádherné kompozície, chlapci sa stretnú s interpretáciou symfonickej hudby (naposledy sme mali úžasnú príležitosť navštíviť spolu so Slovenskou filharmóniou exotický Omán a interpretovať tam 3.symfóniu Gustava Mahlera), zoznámia sa s operou (účinkujeme v mnohých tituloch opery SND) a precestovali sme (s malým zveličením) celý svet. Som v tejto spevavej práci šťastná a verím, že rozdávame radosť a hlboký zážitok. Je to veľké požehnanie. A keďže sme umelecká škola, zameraná na zborový spev, máme vo vienku vzdelávanie našich detí – či už sú to naši speváci alebo publikum v Príbehoch hudby.

Koľko chlapcov dnes tvorí zbor a s akými telesami pravidelne spolupracuje?

Magdaléna Rovňáková: Je nás 72, ale náš počet je „kolísavý“. Každý rok nám z dôvodu mutácie (zmena chlapčenského hlasu na mužský) odchádza okolo 10 – 12 chlapcov a každoročne prijímame nováčikov. Je to veľmi intenzívny, nekončiaci edukačný proces. Pravidelne spolupracujeme s operou SND, cez Vianoce aj s baletom (Luskáčik) a so Slovenskou filharmóniou, ktorá nás pravidelne pozýva interpretovať detské party v oratóriách a kantátach. Veľmi si tiež vážime možnosť spievať s orchestrom Slovenskej filharmónie Vianočné koncerty.
Gabriel Rovňák: Tešíme sa, že v posledných rokoch, vďaka projektu Príbeh hudby, spolupracujeme pravidelne aj so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Štátnym komorným orchestrom Žilina a už v septembri nás čaká opätovná spolupráca so Štátnou filharmóniou Košice.

V repertoári má náročné diela – Bacha, Orffa, Brittena, Pendereckého, Stravinského, Mahlera, Suchoňa… Je to obrovský záber. Ako sa repertoár formoval? Kto navrhuje diela, ktoré budete nacvičovať?

Magdaléna Rovňáková: Súvisí to s dramaturgickými plánmi našich partnerov, opery SND a Slovenskej filharmónie, ale skladby na naše vlastné koncerty si vyberáme sami a som veľmi rada, že sa chlapcom páčia a vedia do nich vložiť svoju energiu a talent.

Gabriel Rovňák: Zdroje nášho repertoáru sú ale rôzne. Často si nové diela do repertoáru prinesieme od našich priateľov zo speváckych zborov zo zahraničia, inokedy nás osloví dielo, ktoré zachytíme v médiách, či objavíme na Internete. Kľúčom ale je, aby daná skladba deťom sedela, aby bola pre ne vhodná. Zároveň je skvelé, ak dá priestor na vyniknutie predností zboru. Výber repertoáru je pomerne náročná disciplína.

Tak, ako každá umelecká profesia, nepochybne aj spev v zbore si vyžaduje disciplínu. Ako dosahujete dobré výsledky?

Magdaléna Rovňáková: Je to súčinnosť mnohých atribútov. Skvelý tým pedagógov, bezvýhradná podpora zo strany rodičov chlapcov, výborná spolupráca s inštitúciami, nadšenie pre prácu a veľké porozumenie pre dušu speváčika. Ale popri náročnosti a prísnosti tiež humor, zmysel pre proporciu a moderné myslenie (úsmev).
Gabriel Rovňák: V zbore sa nám podarilo vybudovať atmosféru spolupatričnosti a zodpovednosti „jeden za druhého“. Starší chlapci pomáhajú mladším so spoznávaním hudobného sveta. Každý jeden člen zastáva v zbore dôležité miesto, ktoré si musel obhájiť svojou prácou. Aj to je jedno z tajomstiev nášho úspechu.

Zuzana Vachová

Zdroj foto: Anton Sládek, Vladimír Škuta