„Dirigentku Alenu Hron sledujem už niekoľko rokov. Som veľmi rada, že prijala naše pozvanie a my po rokoch privítame za dirigentským pultom dirigentku,“ hovorí pre náš portál riaditeľka Štátnej filharmónie Košice Lucia Potokárová, s ktorou sme sa zhovárali aj o novej sezóne.
Poďme hneď na prvý koncert orchestra Štátnej filharmónie Košice v novej koncertnej sezóne, ktorý bude nepochybne vypredaný. Rusalka – koncertné uvedenie z vybraných scén. Toto podujatie má hviezdne mená, dokonca ho bude viesť šéfdirigent Jindra. Takže prečo Rusalka? Ide o srdcovku pána Jindru? A tiež srdcovku publika?
Takmer každú koncertnú sezónu radíme do programovej ponuky aj koncertné uvedenie opery. Operu Rusalka vybral náš pán šéfdirigent, myslím, že patrí medzi jeho obľúbene opery. Či ide o srdcovku košického publika, to neviem, avšak predaj vstupeniek naznačuje, že je to divácky atraktívny titul. Sme veľmi radi, že sa nám podarilo spojiť na tento projekt kvarteto skvelých spevákov s bohatým zastúpením slovenských interpretov.
Šéfdirigent Štátnej filharmónie Košice sa teší vo východnej metropole ohromnej obľube u publika. Nepochybne, je to aj čaro osobnosti, jeho muzikalita, ale i spôsob, ako pristupuje k repertoáru. Vy si s ním určite rozumiete, vzájomne sa dopĺňate. V čom je podľa Vás Robert Jindra zaujímavý pre publikum – ako umelecká osobnosť, ale i ako človek? A v čom si sadnete s ním Vy?
So šéfdirigentom, Robertom Jindrom sa vzácne dopĺňame, tak v umeleckom vedení inštitúcie, ako aj príprave programov jednotlivých koncertov. Roberta zaujíma inštitúcia ako celok, nevynímajúc koncerty pod vedením iných dirigentov. Myslím, že dobrým základom nášho vzťahu je dôvera a spoločný cieľ. Mimoriadna osobnosť Roberta Jindru dokáže strhnúť publikum i orchester svojou bezprostrednou muzikalitou, hlbokým emočným a osobnostným vkladom do každého diela, ktorého sa ujme. Je to však v prvom rade skvelý, inšpiratívny a pozitívny človek, čo ešte viac umocňuje všetky jeho výnimočné umelecké atribúty.
A teraz už poďme k MOFIS-u. už otvárací koncert vyzerá progresívne. Organová hudba v spojení s tanečným umením je novinkou na festivale?
Áno, je to jedna z noviniek. Festival otvorí 14. septembra inovatívny projekt s názvom „Ad Malleorum Ictus Allusio” vo výnimočnom priestore Synagógy na Zvonárskej ulici. Štefan Iľaš, dramaturg festivalu, spolu s americkou tanečníčkou Hope Dougherty, spoja organovú hudbu so súčasným tancom. Na dvoch organových pozitívoch zaznejú skladby z rôznych štýlových období, od najstaršej zachovanej skladby pre organ vôbec (cca. 1360) až po tvorbu súčasných autorov.
Festival z roka na rok púta novinkami, nielen dramaturgickými, ale i sprievodnými podujatiami. Tak napríklad tohtoročný bude mať okrem workshopu aj maratón. Nie, že by som túžila zapojiť sa čo i len pasívne, lebo už to samotné slovo vo mne vyvoláva des a hrôzu, no o čo pôjde? Čo si pod týmto slovným spojením „organový maratón“ má verejnosť predstaviť? Vraj to nebudú len koncerty, ale aj reálny, nefalšovaný beh…
Záver festivalu bude patriť symbolickému „organovému maratónu”, ktorý je našou poctou stému ročníku Medzinárodného maratónu mieru. Na štyroch koncertoch v chrámoch v centre Košíc sa predstavia traja organisti, ktorí sú úzko spätí s Košicami a celým východoslovenským regiónom – František Beer, Juraj Křemen a Tomáš Mihalik. Posledný koncert maratónu v Dóme sv. Alžbety ukončia symbolicky spoločnou improvizáciou.
A bude aj reálny, nefalšovaný beh. Členovia orchestra Štátnej filharmónie Košice zabehnú jeden polmaratón a dve štafety. Zapojí sa teda deväť členov nášho orchestra. Ja ich budem čakať v cieli (úsmev).
Za tie roky už vidíte, ako ľudia reagujú na organový festival. Snažíte sa hudbu sprostredkovať aj v regiónoch. Je to dôležitý aspekt jeho organizácie? A máte z pohľadu návštevnosti výsledky, ktorý Vás tešia?
Veľmi dôležitým faktorom je, že Medzinárodný organový festival Ivana Sokola má nielen lokálny, ale aj významný regionálny rozmer. Od jeho začiatku sa dodnes konajú koncerty aj v regiónoch mimo mesta Košice. Hneď prvý ročník festivalu sa konal s mestách Prešov, Rožňava, Štítnik, Spišská Nová Ves, Levoča a Bardejov. Je to možné vďaka rokmi vybudovanej spolupráci s pracovníkmi mestských a farských úradov. Na MOFISe sa krásne ukazuje systematická práca nielen čo sa týka kvality pozývaných interpretov či programových koncepcií jednotlivých koncertov, ale aj z pohľadu návštevnosti. Celková návštevnosť koncertov festivalu v roku 2022 v porovnaní z rokom 2019 stúpla o 107%. Mám z toho obrovskú radosť a som hrdá na svoj tím.
Poďme už teda k 55. sezóne. Priznám sa, už otvárací koncert sezóny, ktorý bude viesť pán šéfdirigent Jindra, mi vyrazil dych, v dobrom. Zrejme ste uvedenie Mahlerovho diela dlho diskutovali. Aké sú okolnosti uvádzania symfonického repertoáru tohto skladateľa v košickej filharmónii? Musíte starostlivo vyberať, ktoré jeho dielo uvediete? Viete si trebárs predstaviť, že by ste uviedli Symfóniu tisícov? Čo všetko by to obnášalo?
Úprimne, naštudovanie tohto diela sme nediskutovali dlho. Diela Gustava Mahlera určite patria do vyváženého dramaturgického plánu a pre nás je vždy sviatkom, keď zaznejú v podaní nášho orchestra. Symfónia č. 8 Gustava Mahlera by pre nás obnášala angažovanie viac než 20 výpomocí do orchestra, osem sólistov, dva veľké miešané zbory a chlapčenský zbor, nehovoriac o nutnom navýšení počtu hráčov na sláčikové hudobné nástroje adekvátne k obsadeniu dychov. Len samotné obsadenie orchestra podľa požiadaviek partitúry by sa na naše pódium, žiaľ, nevošlo, nehovoriac o priestore pre osem sólistov a tri zbory. Limitom uvádzania diel Gustava Mahlera pre Štátnu filharmóniu Košice je teda samotná partitúra, ako aj veľkosť našej koncertnej sály a pódia. Tieto limity nám, žiaľ, neumožňujú uviesť viacero jeho gigantických diela, avšak som rada, že podľa historických záznamov ŠFK dielo Pieseň o Zemi bude hrať orchester ŠFK vôbec prvýkrát.
A napokon, ako košické publikum vníma Mahlera? Je otvorené tejto krásnej, no nepochybne náročnej hudbe?
Moja osobná skúsenosť je veľmi pozitívna. Mahler veľmi sedí nášmu orchestru. Doslova toto sme si povedali s naším bývalým šéfdirigentom Zbyňkom Müllerom po koncerte v roku 2019, na ktorom zaznela jeho Symfónia č. 4, ktorá vyvolala veľmi pozitívne ohlasy publika.
Druhý októbrový koncert bude opäť výnimočný. Okrem toho, že zaznie štvrtá symfónia Brahmsa, hosťovať bude na ňom sláčikové kvarteto. Toto teleso je slávne tým, že sa zameriava na uvádzanie hudby 20. storočia. Je toto cesta, ako sprístupniť publiku aj na počúvanie náročnejšej hudby – novej, súčasnej, experimentálnej či hudby 20. storočia spoločne s romantickým repertoárom?
Áno, je to spôsob, akým môžeme predstaviť publiku nové, nepoznané diela a formy. Lákadiel na tento koncert je hneď niekoľko, napríklad Brahmsova Symfónia č. 4, či kompletné sláčikové kvarteto v netradičnej úlohe sólistu v strhujúcom energickom diele Bohuslava Martinů.
A posledným októbrovým koncertom bude hosťovanie čoraz žiadanejšej dirigentky Aleny Hron. Ako k tejto spolupráci prišlo? Dnes je trendom, aby aj veľké, svetovo uznávané orchestre dávali priestor ženám – dirigentkám. Ako to vnímate Vy? Prečo myslíte, že profesia dirigenta sa vždy akosi automaticky spájala s mužmi a dnes ju vykonáva čoraz viac žien?
Dirigentku Alenu Hron sledujem už niekoľko rokov. Som veľmi rada, že prijala naše pozvanie a my po rokoch privítame za dirigentským pultom dirigentku. Verím, že v spolupráci s naším orchestrom pre nás pripraví inšpiratívny večer.
Myslím, že je to stále v našich končinách trochu nezvyk vidieť za dirigentským pultom ženu, ale som rada, že predsudky a dogmy sa postupne odbúravajú. Je pravdepodobné, že časom budeme vídať stále viac dirigentských osobností aj medzi ženami.
V rámci festivalu Nová slovenská hudba uvediete v Kunsthalle špeciálny koncert, na ktorom zaznejú diela súčasných slovenských autorov. Prečo je dôležité uvádzať ich? A ako presvedčiť aj strednú a staršiu generáciu, že Novej hudby sa netreba báť?
Uvádzať a podporovať vznik nových slovenských diel je našou povinnosťou. Hudobný vývoj sa nezastavil po období romantizmu, je preto nevyhnutné poznať jeho ďalší vývoj a smerovanie až po dnešok. Máme všetky nástroje na to, aby sme prispeli k poznaniu novej, nielen slovenskej hudby napríklad častejším zaradením diel do našich programov. Je dôležité týmto spôsobom podporovať rozvoj slovenskej skladateľskej činnosti.
Nová sezóna sa javí byť kombináciou nových, nepoznaných diel, súčasnej hudby, duchovnej, ale samozrejme, nesmie chýbať klasicko-romantický repertoár. Keď sa v Bratislave ohlási, že na koncerte zaznie Chopin, lístky sa predajú ako „teplé rožky“. Funguje to aj v Košiciach? Mierim tým samozrejme na uvedenie Chopinovho klavírneho koncertu v novembri…
Samozrejme je dôležité, aby sme v rámci progresívnej dramaturgie neopomenuli najznámejšie a najvýznamnejšie diela klasicko-romantického repertoáru, ktoré by mali byť akýmsi základom repertoáru symfonického telesa akým sme my. Do tejto kategórie možno zaradiť aj slávny Chopinov klavírny koncert. Verím, že aj toto dielo priláka naše publikum do hľadiska Domu umenia.
A na tomto koncerte zaznejú aj dve diela Sibelia. Minulú sezónu ste uviedli tiež hudbu tohto severského autora, dirigoval mladý umelec Christian Øland. Má košické publikum severskú hudbu rado? Alebo ju len postupne objavuje?
Myslím, že diela severských autorov taktiež nášmu orchestru „svedčia“ a okrem najznámejších diel Edvarda Griega či Jeana Sibelia je v tomto repertoári ešte mnoho kvalitnej hudby, ktorá stojí za pozornosť. Osobitná atmosféra severskej hudby dokáže zaujať a strhnúť naše publikum. Preto myslím, že v jej objavovaní nás bude stále baviť pokračovať.
V dramaturgii sezóny myslíte aj na koncerty pre deti a mládež, akým bude aj program Z rozprávky do rozprávky začiatkom decembra. Podľa diel to bude krásny koncert, no predsa, prečo vokálne umenie? Nie je náročnejšie na počúvanie ako napríklad symfonická hudba?
Len nedávno sme pre mladého diváka realizovali s obrovským úspechom projekt s názvom „Opera letí“, nemyslím si preto, že vokálne umenie je náročnejšie pre vzdelávacie projekty. Na plánovanom koncerte v decembri koncerte z Perníkovej chalúpky od Engelberta Humperdincka, Milostnú scénu z opery Příhody lišky Bystroušky od Leoša Janáčka a výber z opery Čert a Káča od Antonína Dvořáka. Obzvlášť ma teší, že sa tohto projektu ujal náš šéfdirigent Robert Jindra a verím, že bude u detského diváka opäť úspešný.
Na Vianoce ste pre divákov pripravili už tradične dva koncerty. Je to obdobie, kedy aj tí, ktorí v sezóne nie sú pravidelnými návštevníkmi, prídu do koncertných sál? A aký repertoár nesmie v predvianočnom období ľuďom chýbať?
Štátna filharmónia Košice ako prvá štátna inštitúcia uviedla v socialistickom režime Vianočný koncert (1981 – J. J. Ryba: Česká mše vánoční). Odvtedy, s výnimkou pandémie, toto dielo zaznieva na každom Vianočnom koncerte ŠFK. Čiže na Vianočných koncertoch nesmie chýbať práve toto dielo, ktoré sa stalo akýmsi nevyhnutným vianočným symbolom pre naše publikum, ako aj pre samotných účinkujúcich. Návštevníkom však ponúkame aj inú programovú alternatívu a veríme, že ich v predvianočnom čase dokážeme príjemne naladiť.
Už štart nového roka 2024 bude výnimočný. Zaznie v premiére dielo Ľubice Čekovskej. Osobne mám túto autorku veľmi rada, jej invencia, práca s farbami orchestra je nesmierne zaujímavá, inšpiratívna. Je už známe, aké to bude dielo?
Ľubica Čekovská je rešpektovanou skladateľkou nielen vážnej hudby, ale aj filmovej či scénickej, a to v medzinárodnom meradle. Je taktiež domovskou skladateľkou nakladateľstva Bärenreiter. Dielo písané pre ŠFK je v procese, preto by som v tejto chvíli ešte nerada prezrádzala viac. Skladby Ľubice Čekovskej s obľubou radíme do našich programov a aj preto sa obzvlášť tešíme z tejto spolupráce.
Na koncerte zaznie spoločne s Mozartom – hosťom večera bude Anna Paulová. Predstavíte našim čitateľom túto mladú českú klarinetistku?
Anna Paulová patrí k najvýraznejším osobnostiam interpretačnej scény v česko-slovenskom prostredí. Koncertuje po celej Európe a na svojom konte má už niekoľko ocenení, je laureátkou Medzinárodnej hudobnej súťaže Pražské jaro, kde získala aj 2. cenu (2015). Je vyhľadávanou komornou hráčkou a taktiež interpretkou súčasných diel, ktoré aj premiérovo uvádza.
Všimla som si, že symfonické orchestre u nás uvádzajú čoraz častejšie koncertné uvedenia opier, v aktuálnej sezóne u vás napríklad zaznie Onegin, ktorý bude na koncerte uvedený s Janáčkovou rapsódiou Taras Bulba, čo mňa osobne nesmierne teší. Aký je zámer týchto koncertov? Ide o rozširovanie repertoáru či dopyt zo strany publika?
Je to zhoda okolností, že počas aktuálnej koncertnej sezóny zaznejú až tri uvedenia opier, výber z opery – Rusalka, Eugen Onegin a Puccini Gala. Nielen pre publikum, ale aj pre hráčov orchestra je tento repertoár obohatením. Osobne mám veľkú radosť zo všetkých troch projektov. Dirigenti jednotlivých koncertov, Finnegan Downie Dear, Robert Jindra a Martin Leginus, sú na slovo vzatí odborníci v tej danej opere, takže spolupráce s nimi budú nepochybne veľmi produktívne.
V každej dramaturgii orchestra by zrejme nemali chýbať diela, vďaka ktorým orchester rastie, vyvíja sa a zdokonaľuje. Je Vaša dramaturgia takto cielená?
Áno, je to jeden z kľúčových aspektov pri tvorbe dramaturgických plánov. Je dôležité, aby orchester neustále pracoval so zákonitosťami interpretácie rôznych štýlových období (od baroka až po súčasnú hudbu) a cibril sa v prekonávaní množstva najrôznejších problematík, ktoré diela prinášajú. Preto spolu so šéfdirigentom v tomto kontexte veľmi dbáme aj na výber hosťujúcich dirigentov a sólistov.
No a samozrejme, nesmú chýbať nové diela. Zárukou uvádzania raritných diel v Košiciach je pán šéfdirigent Jindra. Aké sú Večery francúzskej hudby a čo publiku prinesú v nasledujúcej sezóne? Máme my Slováci radi francúzskych autorov? (bez ohľadu na to, či sú to známe mená ako v prípade februárového koncertu alebo menej známe)
Robert Jindra je skutočne špecialistom na objavné dramaturgické koncepcie. Veľmi ma baví ho sledovať, ako s nadšením rozpráva o neznámych skladateľoch a ich tvorbe, i o tom, aké by to bolo úžasné, keby sme to zahrali v Košiciach. Som presvedčená, že večer s francúzskou hudbou Julesa Masseneta, Camilleho Saint-Saënsa a Georgesa Bizeta, ktorý bude pod jeho taktovkou, bude hrať krásnymi zvukovými farbami a najjemnejšími odtieňmi dynamiky. Francúzska hudba sa teší obľube u nášho publika.
Hosťujúcim dirigentom novej sezóny bude opäť bývalý, dlhoročný šéfdirigent Zbyněk Müller. Aká je kompatibilita medzi ním a hráčmi orchestra? A čo sa skrýva za koncertom Enigma variácie, ktorý vo februári budúceho roka uvedie?
Zbyněk Müller zastáva aj v aktuálnej koncertnej sezóne post hlavného hosťujúceho dirigenta ŠFK. Vzťah medzi orchestrom a dirigentom Zbyňkom Müllerom je stále veľmi dobrý. Koncert s názvom Enigma variácie spája v sebe troch predstaviteľov anglickej kompozičnej školy obdobia romantizmu. Na koncerte zaznie iskrivá Simple Symphony od Benjamina Brittena. V technicky náročnom koncerte Ralpha Vaughana Williamsa sa predstaví vynikajúca hobojistka Anna Štrbová, držiteľka viacerých medzinárodných ocenení, ktorá hosťuje v orchestroch ako Teatro alla Scala, Opernhaus Zürich a mnohých ďalších. V súčasnosti zastáva post sólo hobojistky v švajčiarskom Musikkollegium Winterthur, v jednom z najstarších európskych orchestrov. Vrcholom večera budú Enigma variácie Edvarda Elgara ‒ azda najznámejšie a najvýznamnejšie dielo spomedzi predstaviteľov anglickej kompozičnej školy.
Možno tradičná otázka, ale predsa. Ste spokojná s tým, ako sa podarilo naplánovať novú sezónu? Nielen z hľadiska diel, ale i hosťujúcich zahraničných dirigentov…
55. koncertná sezóna Štátnej filharmónie Košice vznikala vo veľmi náročnom období, kedy sme v inštitúcii prechádzali viacerými internými zmenami riadenia. S programovou ponukou som veľmi spokojná. V priebehu koncertnej sezóny zaznejú na pódiu Štátnej filharmónie Košice diela svetového symfonického repertoáru ako Beethovenova Pastorálna Symfónia č. 6, Bruckenorova Romantická Symfónia č. 4, Rachmaninove Symfonické tance, Brahmsova Symfónia č. 4, cyklus Symfonický básní Má vlast Bedřicha Smetanu, ale aj diela, ktoré v podaní nášho orchestra zaznejú po prvýkrát, a to Mahlerova Pieseň o Zemi, Symfónia č. 2 „Rímska“ Georga Bizeta či Koncert pre sláčikové kvarteto a orchester Bohuslava Martinů. Osobne som veľmi zvedavá na Klavírny koncert česko-rakúskeho skladateľa Viktora Ullmana, ktorý zaznie v podaní skvelého klaviristu Jana Bartoša v slovenskej premiére.
Okrem koncertov so šéfdirigentom Robertom Jindrom sa mimoriadne teším na koncert s názvom SLOBODA A ÚTLAK – SMRŤ A VYKÚPENIE. Program koncertu má silné posolstvo a orchester ŠFK povedie vyhľadávaný srbský dirigent Aleksandar Marković. Veľmi sa teším aj na opätovnú spoluprácu s dirigentami Christianom Ølandom, Tomášom Braunerom, Finneganom D. Dearom a po rokoch privítame v Košiciach aj dirigentskú osobnosť Petra Altrichtera.
Ak hovoríme o Štátnej filharmónii Košice, na záver musím položiť jednu otázku. Vaše PR a komunikačné oddelenie úžasným, hravým a vtipným spôsobom edukuje publikum. Komunikácia na sociálnych sieťach, ale i počas koncertov je priateľská, cielene upozorňujete na niektoré zaužívané „neduhy“ ľudí, no úplne inak ako mentorským spôsobom. Na základe čoho ste dospeli k tomuto komunikačnému módu? (Veľmi rada sa aj ja začítam do dobre mienených rád – napríklad, kedy včas prísť na koncert, aby ste ho stihli… a podobne)
Naše PR oddelenie, to sú naše skvelé kolegyne, Lusi a Nika, ktoré pútavým a hravým spôsobom komunikujú náš program, našu činnosť a budujú značku Štátnej filharmónie Košice. V minulej koncertnej sezóne sme prostredníctvom kampane „Vedeli ste, že….“ komunikovali popularizačnou formou jednotlivé diela či skladateľov a taktiež sme spustili kampaň k tzv. „neduhom“ návštevníkov, čo vzniklo prirodzene, z podnetov prostredia koncertnej sály. Hravou formou sme komunikovali napríklad to, kedy sa počas koncertu tlieska alebo o v akom čase je dobré prísť na koncert či ako si nenápadne rozbaliť cukrík proti kašľaniu. Nielen na tieto kampane sme mali veľmi pozitívnu spätnú väzbu. Mám okolo seba vynikajúci tím ľudí, a zdá sa, že je to vidieť aj navonok. Som za to veľmi vďačná a som na nich patrične hrdá (úsmev).
Zhovárala sa: Zuzana Vachová
Titulná foto: Jaroslav Ľaš
