„Do novej koncertnej sezóny vstúpila košická filharmónia bez šéfdirigenta. Spôsobilo nám to, samozrejme, aj komplikácie, pretože veľkú časť aktuálnej sezóny sme po obsahovej stránke plánovali spoločne s Robertom Jindrom. Pre mňa bolo veľmi dôležité, že sme obaja v tomto smere „súzneli“ a mali rovnaký názor na to, kde chceme mať program, resp. dramaturgiu našej filharmónie nielen teraz, ale aj povedzme o päť rokov neskôr. Myslím, že naša dramaturgia bola pokroková a pre ľudí atraktívna,“ hovorí pre náš portál generálna riaditeľka Štátnej filharmónie Košice Lucia Potokárová.
Ešte predtým, ako sa začneme zhovárať o aktuálnej sezóne, žiada sa krátka bilancia o festivale MOFIS. Snažíte sa ho každý rok inovovať – čo priniesol tento rok?
53.ročník Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola (MOFIS) sme hneď odštartovali novinkou – Organovou akadémiou v Kežmarku. Študenti začali v Kežmarku štvordňový kurz venovaný nemeckej romantickej tvorbe pod vedením Balázsa Szabóa. Festival sa začal 15. septembra v Dóme sv. Alžbety v Košiciach projektom Dávny – počúvanie času, ktorý priblížil príbehy opustených organov. Dramaturgia festivalu ponúkla aj Bachovu organovú tvorbu, symfonický koncert s dielami Samuela Barbera, Jozefa Podprockého a Camille Saint-Saënsa či organové diela Giaccoma Pucciniho. Program festivalu prebiehal na trase Kežmarok – Košice – Rimavská Sobota – Gelnica – Sabinov – Prešov a Spišská Nová Ves až do 27. septembra.
Je o organovú hudbu v súčasnosti záujem? Máte už čísla návštevnosti festivalových koncertov?
O koncerty aj sprievodne podujatia v rámci organového festivalu je čoraz väčší záujem a návštevnosť koncertov má stúpajúcu tendenciu. Aktuálny ročník festivalu MOFIS navštívilo takmer 1 300 návštevníkov.
Možno tak trošku paradoxom je, že v čase vzniku festivalu sa koncerty konali v celom východoslovenskom regióne, až neskôr nastal trend centralizácie kultúry do veľkých miest. Prečo sa koncerty konali isté obdobie len v Košiciach a prečo je potrebné, podľa Vás, hudbu uvádzať aj v regiónoch?
Východoslovenský kraj ponúka množstvo vzácnych historických nástrojov, ktoré si vyžadovali a stále vyžadujú odbornú starostlivosť. Prvý ročník festivalu v roku 1970 poukázal na toto naše bohatstvo usporiadaním koncertov v celom regióne. Konal sa mestách: Prešov, Rožňava, Štítnik, Spišská Nová Ves, Levoča a Bardejov. Festival sa stretol s rozporuplnými reakciami. Na jednej strane bolo nadšené publikum, na strane druhej komunisti, pričom druhý ročník festivalu v roku 1971 vtedajší režim a jeho predstavitelia z ideologických dôvodov nepovolili. Po tlaku ŠFK a umeleckých osobností sa festival podarilo v roku 1972 obnoviť, avšak konal sa už len na novom organe v Dóme sv. Alžbety z roku 1969, neskôr sa k festivalovým nástrojom pridal nový organ v Dome umenia z roku 1976. Otázka, či za pokračovaním festivalu iba na nástrojoch Dómu sv. Alžbety a Domu umenia bol iba nevyhovujúci stav historických nástrojov v regióne, nemožnosť ich odbornej opravy a obnovy alebo aj určité politické tlaky, by si zaslúžila dôkladnejšie skúmanie. Faktom ale ostáva, že drvivá väčšina našich historických organov je aj v súčasnosti v žalostnom stave.
Uvádzať kvalitné interpretačné umenie aj v regiónoch je ale našou povinnosťou. Som veľmi rada, že sa nám to v rámci festivalu MOFIS darí a že prispievame k popularizácii organovej hudby a podporujeme svojou činnosťou aj k aktívnemu prístupu zriaďovateľov k starostlivosti o hudobné nástroje, ich opravu, obnovu či stavbu nového hudobného nástroja.
Začína sa MOFIS, prinesie inovácie aj klasiku
Do 56. sezóny vstúpila Štátna filharmónia s novou vizuálnou identitou. Aký je jeho hlavný komunikačný cieľ?
Štátna filharmónia Košice predstavila na začiatku novej koncertnej sezóny čerstvé dizajnérske prírastky, vrátane loga inštitúcie. V jeho vynovenej verzii môžete vidieť dirigenta a hráčov či vibráciu zvuku s vtáčikom ako nositeľom melódie. Z loga vychádzajú aj svieže vizuály sociálnych sietí, propagačné materiály či tlačoviny vo farebnej kombinácii terakotová – béžová – tmavomodrá. Pod nový imidž ŠFK sa podpísali dizajnérky Annamária Digoňová a Mária Bujňáková. Hlavný komunikačný cieľ je rozpoznateľnosť našej inštitúcie aj všetkých našich aktivít.
Nové vizuály budú môcť diváci vidieť aj na bulletinoch, ktoré dostanú na koncertoch, na plagátoch, banneroch a ostatných propagačných materiáloch. Meníte aj vizuály všetkých festivalov. Je to zásadná zmena pre každú inštitúciu. Čo Vás viedlo k tomuto kroku?
Cieľom bolo vytvoriť nadčasové logo v elegantnom a funkčnom dizajne. Myslím si, že sa to podarilo. Súčasťou novej vizuálnej identity sú okrem loga ŠFK aj logá festivalov. Logo je akýmsi zdrojom celej našej novej vizuálnej identity – línia loga ŠFK vytvorila teda základ pre logá festivalov, ktoré košická filharmónia zastrešuje. V symbole Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola línia prechádza do píšťal organa. Logo Košickej hudobnej jari predstavujú lístky ako symbol jari – ide o zduplikovaný tvar vtáčika a k festivalu Ars Nova naše dizajnérky zapracovali tiež typografiu, máme v logu iniciály „áčko“ a „n-ko“, opäť jedným ťahom.
Zároveň však vstupujete do novej sezóny bez šéfdirigenta. Neprospieva to žiadnemu orchestru – či už celkovou náladou alebo v pracovnom procese. Aké budú Vaše ďalšie kroky v obsadení pozície šéfdirigenta?
Situácia ohľadom šéfdirigenta Štátnej filharmónie Košice, ktorú sme museli nedávno riešiť, nás stále mimoriadne mrzí, prišli sme o skvelého umeleckého lídra. Robert Jindra u nás odviedol množstvo cennej práce, zažili sme s ním mnoho nezabudnuteľných koncertných večerov. Faktom ale je, že do novej koncertnej sezóny vstupuje košická filharmónia bez šéfdirigenta. Spôsobilo nám to, samozrejme, aj komplikácie, pretože veľkú časť aktuálnej sezóny sme po obsahovej stránke plánovali spolu. Pre mňa bolo veľmi dôležité, že sme obaja v tomto smere „súzneli“ a mali rovnaký názor na to, kde chceme mať program, resp. dramaturgiu našej filharmónie nielen teraz, ale aj povedzme o päť rokov neskôr. Myslím, že naša dramaturgia bola pokroková a pre ľudí atraktívna.
Otázka nového šéfdirigenta mala prísť na pretras o čosi neskôr. Mnohí dirigenti si plánujú svoje pracovné záväzky aj na niekoľko rokov dopredu. S Robertom sme chceli hľadať jeho nástupcu postupne a prirodzeným spôsobom. Toto dôležité rozhodovanie teraz musíme urýchliť.
Sme v štádiu, keď máme na stole úzky výber mien, tie ale, samozrejme, nemôžem v tejto chvíli zverejniť.
Bude náročné po pánovi Jindrovi obsadiť túto pozíciu? Ja sama som si veľmi cenila jeho prácu, som toho názoru, že mimoriadne orchester posunul po každej stránke – repertoárovej, interpretačnej, vo významnej miere sa podieľal na formovaní zvuku orchestra. Keď už hovoríme o týchto parametroch, je zjavné, že to bude náročné – ako pre inštitúciu, tak pre publikum, ktoré ho malo v mimoriadnej obľube…
Určite áno. Situácia, v ktorej sme sa spoločne ocitli, nie je jednoduchá ani pre jedného z nás. Aj orchester, aj celý tím filharmónie prežíval toto náročne obdobie veľmi intenzívne. Filharmónia sa postupne aj vďaka jeho vedeniu stala konkurencieschopnou, hosťujú u nás významní sólisti a dirigenti, zlepšili sa výkony orchestra, jednoducho nás posunul o veľký krok vpred. Robert si totiž na začiatku vytýčil ambiciózny cieľ – vytvoriť špecifický zvuk košickej filharmónie. Snažil sa, aby bol zvuk orchestra mäkký, čistý, farebný. Naše plány presahovali rámec tejto sezóny, mali sme naplánované projekty na niekoľko rokov dopredu.
Sezónu ste začali koncertom, ktorý by som nazvala „na pomedzí“. Vojtěch Dyk je pre mňa osobne interpretom, ktorého si spájam skôr s popovou scénou ako klasickou hudbou. Program však bol rozmanitý – bola v ňom zastúpená klasická hudba, tak aj ďalšie žánre, jazz či pop. Prečo takýto začiatok sezóny?
Oficiálne otvorenie koncertnej sezóny Štátnej filharmónie Košice začína spravidla prvým abonentným, tzv. otváracím koncertom. Ten sa konal 17. októbra pod taktovkou Aleksandara Markovića – na programe bola okrem Dvořákovho Violončelového koncertu Brucknerova Symfónia č. 7. Koncertný projekt s Vojtěchom Dykom sa nepokúša byť žánrovo klasickou hudbou. Preto sme ho v programovej ponuke označili ako mimoriadny koncert, podobne ako aj projekt Magdaleny Koženej a Melody Makers alebo koncerty filmovej hudby. Úplne prvým projektom pre orchester ŠFK po sezónnych prázdninách však mal byť rozsiahly projekt nahrávania CD opery R. Straussa Salome, ktoré sa na poslednú chvíľu, žiaľ, zrušilo z dôvodu zdravotnej indispozície hlavnej sólistky, predstaviteľky Salome, Barbary Krieger. Prvým zrealizovaným projektom bol potom symfonický koncert v rámci festivalu Medzinárodný organový festival Ivana Sokola (MOFIS), na ktorom odzneli diela Jozefa Podprockého, Samuela Barbera a Camille Saint-Saënsa.
V októbri ste uviedli aj Dvořákov violončelový koncert. Zrejme sú tituly, ktoré nesmú chýbať v žiadnej sezóne, však? Je to istota a zároveň príležitosť uviesť divákom kvalitného sólistu?
Veľkolepý a obľúbený koncert Antonína Dvořáka h mol pre violončelo a orchester bol svojou závažnosťou i rozsahom skvelou voľbou pre slávnostný večer otvorenia novej sezóny, navyše reflektoval stále trvajúci Rok českej hudby. V interpretácii violončelistu Jonathana Swensena tento koncert otváral aj 67. ročník Košickej hudobnej jari. V rámci abonentnej sezóny však zaznel naposledy v roku 2019, pre našich abonentov sme ho uviedli teda po päťročnom odstupe. Preto nemyslím, že sa dá hovoriť o nejakom recyklovaní a stavaní na istotu. Samozrejme, s každou jednou zaradenou skladbou pre sólový nástroj či hlas sa pokúšame divákom uviesť kvalitného sólistu. Otvárací koncert sezóny nebol výnimkou (úsmev).
Komorným koncertom vo Východoslovenskej galérii ste aj vy pripomenuli Rok českej hudby. Aký pre Vás bol? Čo výnimočné ste v rámci uvádzaných diel zažili?
Teším sa, že naším hosťom bol kvalitný komorný súbor Martinů Strings Prague a najmä z uvedenia Sukovej Serenády pre sláčiky Es dur op. 6, ktorej úspešné prevedenie od interpretov vyžaduje skutočne vysoké kvalitatívne parametre. Čo sa týka reflektovania Roku Českej hudby, okrem spomínanej dramaturgie Otváracieho koncertu 56. koncertnej sezóny, bolo naším azda najvýraznejším počinom koncertné uvedenie, zhotovenie live nahrávky a vydanie CD/LP slávneho cyklu symfonických básní Bedřicha Smetanu Má vlast pod taktovkou šéfdirigenta Roberta Jindru.
Má vlast v Košiciach: Robert Jindra vedie orchester k špecifickej zvukovosti
Spomeňme však napríklad aj uvedenie Dvořákovho Husľového koncertu skvelou sólistkou Kristine Balanas či Dvořákovu suitu A dur v naštudovaní Petra Altrichtera. Skladby českých autorov zazneli aj na viacerých komorných koncertoch (Belfiato Quintet, Slovenský komorný orchester, Petróczi 80) a do konca roka nás ešte čaká uvedenie Symfónie č. 8 Antonína Dvořáka, s ktorou bude orchester reprezentovať aj v lotyšskej Rige. Už tradične uvedieme aj obľúbenú Vianočnú omšu Jakuba Jana Rybu. Myslím, že český repertoár sa v tomto roku v našej inštitúcii tešil skvelým prevedeniam výnimočných interpretov a zoskupení, ale nemenej obľúbený a zaujímavý pre nás bude aj v ďalších sezónach.
Ars Nova: Posaďte sa s umelcami na pódium
V novembri čaká divákov festival Ars Nova. Aké podujatia prinesie?
Festival súčasného umenia Ars Nova, ktorý zastrešuje Štátna filharmónia Košice, prináša od 23. októbra do 12. novembra päticu koncertov. Prvý koncert tohtoročného festivalu Ars Nova sa konal na Konzervatóriu Petra Dvorského. Podujatie s názvom Laeta Dies – Jozef Podprocký 80 bol venovaný nedožitému jubileu skladateľa, pedagóga a riaditeľa ŠFK. Na košickom konzervatóriu pôsobil 44 rokov a výsledkom jeho dlhoročnej práce sú desiatky úspešných študentov, skladateľov, organistov, dirigentov. Vypočuli sme si Podprockého skladby v podaní Anety Hollej, Jána Fica, Petra Katinu, Petra Zwiebela, Mareka Štrbáka či Súboru Ensemble istruito, ktorý vznikol vďaka príprave tohto koncertu.
V Dome umenia sme 4. novembra pripravili koncert Slovak Composers in Slovak Cities. Tento koncert bol zážitkový, pretože návštevníci v limitovanom počte mali možnosť sedieť priamo na pódiu a zblízka vidieť špeciálne techniky hry jednotlivých diel v interpretácii jedného z najvýraznejších domácich súborov EnsembleSpectrum. Na koncerte boli zaradené diela Jany Kmiťovej a Ivana Buffu, ktoré EnsembleSpectrum doposiaľ verejne neuviedol, ako aj skladieb Five Songs after Sylvia Plath’s Poetry košického rodáka Juraja Vajóa v podaní sopranistky Ivany Chrapkovej a Flocke für Hans z pera Mateja Slobodu.
Nosným festivalovým projektom bude 7. novembra koncert ARS NOVA x MELOS-ÉTOS. V košickej Kunsthalle pod taktovkou Mariána Lejavu odohrá orchester ŠFK svetovú premiéru Koncertu pre gitaru, sláčikový orchester a bicie nástroje od Pavla Malovca. Sólovo sa predstaví gitarista Adam Svitač. Zaznejú aj dve slovenské premiéry – Unanimus od autorky Justė Janulytė a the stones in the river by our camp in the forest skladateľky Rufus Isabel Elliot. Na programe je aj dielo Cherlesa Ivesa The Unanswered Question z roku 1908.
V koncertnej sále Domu umenia odznie 10. novembra aj koncert Tempus gratiae v podaní vokálneho súboru Gregoriana, ktorý vznikol pred dvadsiatimi rokmi. Dirigovať bude Ján Mikušek, za organ sa posadí Márton Levente Horváth. Ten je zároveň autorom diela Missa Cassoviensis. Jej časti Kyrie, Gloria, Sanctus-Benedictus a Agnus Dei zaznejú v premiére.
Festival uzavrie 12. novembra koncert Koncert študentov konzervatória a ich hostí v spolupráci s Konzervatóriom Petra Dvorského.
ARS NOVA je najmladším členom festivalovej rodiny ŠFK, ktorej súčasťou sú aj Košická hudobná jar a Medzinárodný organový festival Ivana Sokola.
Festival Melos-Étos po prvýkrát na košickej pôde
Osobne som sa mimoriadne potešila, že sólistom jedného z koncertov bude Juraj Čižmarovič. Na základe čoho ste ho vybrali? Čím, myslíte, že dokáže osloviť publikum?
Juraj Čižmarovič je etablovaným slovenským umelcom, ktorý sa pravidelne vracia na Slovensko a spolupracuje so všetkými domácimi symfonickými orchestrami – aj na pódiu Štátnej filharmónie Košice ho mali naši priaznivci možnosť vidieť opakovane. Juraja Čižmaroviča, skúseného koncertného majstra prestížnych zahraničných orchestrov, vnímam ako komplexnú osobnosť. Jeho mimoriadna technická zručnosť v kombinácii s potrebnou hĺbkou emocionálneho prejavu, cit pre komunikáciu s dirigentom a orchestrom z neho robia nevšedne rozhľadeného sólistu. Jeho podanie slávneho Beethovenovho koncertu si rozhodne netreba nechať ujsť.
O dirigentovi Jiřím Rožeňovi hovoria muzikanti, že je prísny… a dá najavo aj nespokojnosť. Zato v interpretácii je mimoriadne pedantný. No nebudem Vás nútiť, aby ste reagovali na klebety, zrejme vždy boli aj budú. Skôr ma zaujala kombinácia Beethovenovho klavírneho koncertu s uvedením skladby chorvátskej skladateľky Dory Pejačević. Poviete viac k tejto dramaturgii?
Symfónia Dory Pejacevic je pre mňa skvelým objavom. Bol to návrh pána dirigenta Rožeňa, ktorý som sa po oboznámení s dielom rozhodla prijať. Beethovenov klavírny koncert č. 4 je intímny a lyrický, čo umožňuje predstaviť jeho introspektívnejšiu stránku. Pejačevićina symfónia má romantickú hĺbku a emocionálnu vášeň, čo tvorí kontrast k Beethovenovi, no zároveň ich spája expresivita a osobitý kompozičný prístup a hoci ide o rôzne časové obdobia, Beethoven a Pejačević čerpali z princípov romantizmu a túžby po sebavyjadrení. Verím, že táto symfónia bude príjemný prekvapením aj pre naše publikum a veľmi sa teším na tento koncert.
Mahlerove Piesne o mŕtvych deťoch, to je dielo, z ktorého mám vždy husiu kožu. Možno aj preto, že keď človek ovláda súvislosti vzniku piesní, dotkne sa ho to. V kombinácii so Šostakovičovou Symfóniou č. 10 je to poriadne trudný program plný ľudského zápasu a tragédie, nie? Netvrdím, že treba hrať vždy Lehára či Gershwina, napokon, obe tieto diela sú často uvádzané a radia sa medzi najlepšie. Sú to diela, na ktorých sa formuje orchester?
U tohto diela Gustava Mahlera je azda na prvý pohľad odstrašujúci názov cyklu, ale aj viacero ďalších jeho diel sa do hĺbky zaoberá práve otázkami života a smrti, či už je to Symfónia č. 2, 6, 9 alebo Pieseň o Zemi. Ide však o mimoriadne citlivé dielo, ktoré okrem hlbokej bolesti zo straty dieťaťa prináša katarziu a určité zmierenie. Aj keď cyklus vychádza z hlbokej bolesti a tragédie, obsahuje momenty pokoja a prijatia nevyhnutnosti straty. Mahler prostredníctvom hudobných kontrastov a jemných, introspektívnych melódií vytvára emocionálnu cestu, ktorá zahŕňa rôzne fázy smútku – od počiatočného šoku a bolesti až po akceptáciu a pokoru. V záverečnej piesni, „In diesem Wetter,“ je cítiť akýsi pokojný rezignovaný tón, keď lyrický subjekt akceptuje, že deti sú teraz „v pokoji“ a mimo dosahu búrky života. Tento moment uzmierenia je kľúčom k Mahlerovej schopnosti transformovať tragédiu na univerzálny pocit pokoja, čím dielo nadobúda katarzný rozmer. Mahlerova hudba teda nielen vyjadruje utrpenie, ale pomáha poslucháčovi dosiahnuť zmierenie s tým, čo nemôže zmeniť, a ponúka nádej na vnútorný mier.
Šostakovičova Symfónia č. 10 je dramatickým a emocionálne bohatým dielom, ktoré vyjadruje silnú kritiku, tyranie a zároveň predstavuje vnútornú silu jednotlivca, ktorý sa snaží zachovať si svoju identitu a integritu.
Ide o náročné dramaturgické spojenie. Obe diela umožňujú publiku prejsť hlbokým emocionálnym zážitkom. Po úvodnej katarzii a intímnom smútku Mahlera sa v Šostakovičovej symfónii publikum dostáva do výraznejšie dramatického, temného sveta, ktorý je však na konci symfónie akosi dvojzmyselne optimistický. Táto hudobná cesta tak pôsobí komplexne a umožňuje poslucháčom zažiť reflexiu nad osobným a spoločenským rozmerom ľudského zápasu. Čo sa týka Vašej otázky, samozrejme, sú to diela najvyššej umeleckej závažnosti, ktorých precízne naštudovanie by malo byť základom budovania a udržiavania vysokej umeleckej formy orchestra, o ktorú sa v Štátnej filharmónii Košice vytrvalo snažíme.
Napokon, v novembri, na vyváženie nálady budú hrať Melody Makers s Magdalenou Koženou. Ide o koncert, ktorý ste prekladali z minulosti?
Áno. Koncert v rámci festivalu Košická hudobná jar s názvom MAGDALENA KOŽENÁ, ONDŘEJ HAVELKA & MELODY MAKERS sme kvôli ochoreniu Magdaleny Koženej 18. mája 2022 neuskutočnili. Hľadali sme spolu náhradný termín a som rada, že sa nám tento výnimočný projekt podarilo zaradiť do aktuálnej koncertnej sezóny.
Dvojica koncertov s Daliborom Karvayom otvorí december. Sólista, ktorý je miláčikom bratislavského (neviem, či aj košického) publika, bude hrať koncert lotyšského skladateľa Pēterisa Vasksa „Distant Light“. Prekvapil ma ten výber, zároveň si hovorím, že v prípade Štátnej filharmónie to ani nie je také šokujúce. Odvaha Vám, čo sa týka, uvádzania iných skladieb ako hitoviek, ktoré možno oslovia skôr menšinové publikum, nechýba, že?
Som presvedčená, že Dalibor Karvay je mimoriadnou osobnosťou slovenského interpretačného umenia a jeho kvality už dobre pozná aj košické publikum, preto nepochybujem že zaradenie Husľového koncertu Distant Light Pēterisa Vasksa publikum neodradí, naopak v podaní Dalibora Karvaya pôjde určite o jedinečný zážitok. Toto dielo som zaradila zámerne, keďže s týmto programom následne Štátna filharmónia Košice cestuje reprezentovať do lotyšskej Rigy, kde by mal byť koncertu účastný aj samotný skladateľ, z čoho mám veľkú radosť.
Na Vianočných koncertoch nebude chýbať tradičná Rybovka, ale i ďalší koncert s dielami Mozarta, koledami a omšou Schneidera-Trnavského. Čo je pre ľudí hlavným impulzom, aby sa v tomto čase zastavili a išli na koncert?
Vnímam to tak, že naše vianočné koncerty sú akousi neoddeliteľnou súčasťou Vianoc Košičanov. Určite, hitom je Rybova Česká mše vánoční, ktorú si ani tento rok nemôžeme dovoliť našim priaznivcom odoprieť (úsmev), ale svoju rolu zohráva aj vianočne ladený barokovo-klasicistický program so zaujímavými sólistami. Tento rok okrem našich domácich filharmonikov vystúpi vynikajúci slovenský trumpetista Stanislav Masaryk. V spolupráci pokračujeme aj s lokálnymi košickými speváckymi zbormi – Collegium Technicum a s Košickým speváckym zborom učiteľov.
V januári publikum čaká trojica výnimočných sólistov: hornista Radek Baborák, klaviristka Zlata Chocieva a huslista Josef Špaček. Sú dnes práve známe mená zárukou toho, že naplníte sálu?
Spomínaní sólisti sú absolútnymi špičkami vo svojich profesiách a je vzácne, že sa nám podarilo získať ich do sezóny aj pre našich návštevníkov. Verím, že publikum to ocení a prejaví sa to aj na návštevnosti koncertov, i keď parametrov, ktoré ovplyvňujú naplnenosť sály, je viacero.
A samozrejme, nesmiem vynechať z programu Mahlerovu Symfóniu č. 5. V minulosti sme sa zhovárali, že určite máte v pláne uviesť Mahlerovu symfonickú tvorbu, aj keď s istými limitmi. Takže nie jedno dielo v aktuálnej sezóne, ale rovno dve? Postačí na Mahlerovu symfóniu niekoľko skúšok s hosťujúcim dirigentom?
Myslím, že orchester je v skvelej forme a túto monumentálnu symfóniu vnímajú ako krásnu výzvu, ktorá síce vzbudzuje rešpekt, ale určite i vzrušenie a odhodlanie úspešne ju zvládnuť. Samozrejme, skúšobný proces bude prispôsobený tak, aby bol na všetko komfortný čas. S dirigentom Christianom Ølandom sme už úspešne spolupracovali viackrát a som presvedčená, že náš orchester povedie s istotou, potrebnou emocionálnou hĺbkou i citom pre detail.
A keď už sme pri Mahlerovi, kedy plánujete uviesť jeho Symfóniu č. 2?
Zatiaľ nemôžem prezradiť nič konkrétne, ale verím, že milovníci Mahlerovej hudby nebudú musieť čakať pridlho.
V sezóne budete uvádzať aj koncert „Nordické diela“. Vo svete je trendom táto hudba – zvyklo si na ňu už aj naše publikum?
Myslím, že tzv. „severská hudba“ svedčí nášmu orchestru a publiku je tiež blízka. Je to obľúbený repertoár, ktorý akýmsi svojským spôsobom obohacuje tradičný stredoeurópsky a ruský romantický repertoár, preto myslím, nemôže chýbať v pestrosti dramaturgickej sezónnej ponuky.
Som rada, že v rámci sezóny v Košiciach nebude chýbať ani Ladislav Fančovič, ktorý uvedie druhý klavírny koncert Ernő Dohnányiho. Zariskovali ste už raz, vyšlo to? Objavilo publikum krásnu hudbu aj vďaka tomu, že sa na Slovensku nenašla iná inštitúcia, ktorá by tieto skladby uviedla?
Som rada, že sa nám s vynikajúcim klaviristom Ladislavom Fančovičom podarilo zrealizovať projekt nahratia CD oboch Dohnányiho klavírnych koncertov. Nahrávka získala minulý rok aj ocenenie RadioHead Awards a svedčí o vysokej kvalite diela, ako aj interpretov. V predchádzajúcej sezóne sme uviedli prvý z týchto klavírnych koncertov aj v rámci koncertu abonentného cyklu. Teším sa, že v aktuálnej sezóne si naši priaznivci budú môcť naživo vychutnať aj druhý z Dohnányiho klavírnych koncertov v interpretácii rovnakých protagonistov projektu Ladislava Fančoviča, Zbyňka Müllera a orchestra Štátnej filharmónie Košice.
Ladislav Fančovič: Dohnányiho klavírne koncerty v Košiciach nahral dream-team
Marec bude v ŠFK silný repertoárovo i pozvanými sólistami. Ak z podujatí máme vybrať, tak sa spýtam na Bartókovu jedinú operu, ktorú uvediete. V poslednej dobe mám pocit, že práve orchestre, ktoré uvádzajú symfonickú tvorbu, akosi suplujú naše operné domy polo-scénickým (alebo polo-koncertným) uvedením opier. Prečo myslíte, že tento jav nastal?
Koncertné uvedenie operného diela je samozrejme spestrením dramaturgickej ponuky symfonického orchestra. Navyše, oproti bežnej opernej produkcii umožňuje precíznejšie hudobné naštudovanie, keďže netreba brať ohľad na režijné, veľakrát náročné, herecké akcie sólistov a samotná hudobná stránka diela môže naplno vyniknúť. Odpadajú aj veľké produkčné náklady na kulisy, osvetlenie, réžiu a všetko, čo patrí k štandardnej opernej inscenácii. Pri uvedení náročnej partitúry Bartókovho Hradu kniežaťa Modrofúza pôjde teda v koncertnom prevedení nepochybne o mimoriadny umelecký zážitok. Navyše si pripomenieme 80. výročie od jeho úmrtia.
Predsa sa pri tomto mesiaci ešte pristavíme. Berliozova Fantastická symfónia, Gershwinova Rapsódia v modrom. Diela kladú na interpretov veľké nároky. Napríklad jazzové prvky u Gershwina len s veľkými obtiažami zvládnu len naše orchestre, čo je trochu aj pochopiteľné. Do akej miery vie ešte výsledný tvar ovplyvniť hosťujúci dirigent?
Zo skúsenosti môžem povedať, že miera, do akej dirigent môže ovplyvniť výsledný tvar, je obrovská. Nepodceňovala by som ani slovenských hráčov na plechové dychové nástroje, pretože veľakrát ich voľba nástroja je inšpirovaná najmä džezovým repertoárom a vedia si s ním poradiť podstatne ľahšie než napríklad hráči na sláčikové nástroje, pre ktorých je využitie ich nástroja v jazze oveľa zriedkavejšie. Na koncerte Beethoven a Gershwin – od Viedne po New York u nás po prvýkrát privítame dirigenta svetového formátu Američana Johna Fioreho, ktorý určite dokáže ono kúzlo vyčariť a postará sa o nezabudnuteľný večer.
Roman Patkoló je kontrabasista svetového mena, v apríli vystúpi aj v Košiciach. Je podľa Vás podstatné pozývať na Slovensko našich interpretov, ktorí pôsobia v zahraničí? A čím je to motivujúce pre orchester?
Vynikajúci kontrabasista a nesmierne milý človek Roman Patkoló sa k nášmu orchestru vracia opätovne po niekoľkých rokoch, z čoho mám veľkú radosť. Samozrejme, myslím si, že je dôležité, aby sa naši vynikajúci umelci, ktorí Slovensko reprezentujú v zahraničí na najvyššej úrovni, radi a často vracali na domáce pódiá a potešili nás svojim umením. Určite je pre nás inšpiratívne spolupracovať s krajanmi, ktorí sa uplatnili na významných svetových pódiách.
Dramaturgicky vyhranený a mimoriadne silný bude koncert s husľovým koncertom Šostakoviča a Weinbergovou symfóniou. Považujete tieto koncerty aj za edukatívne?
Oboch skladateľov spája osobné priateľstvo a ich dielo reflektuje ich reakcie na represívne podmienky a hľadanie osobnej slobody v umení. Obe diela nesú v tomto duchu silné posolstvá vzdoru proti neslobode a útlaku. Z edukatívneho hľadiska teda takáto dramaturgia umožňuje nielen počúvať výnimočné hudobné diela, ale aj hlbšie porozumieť dobovým kontextom a odolnosti ľudského ducha v náročných podmienkach.
Ani v tejto sezóne nebudú chýbať koncerty filmovej hudby. Za aký fenomén ju považujete?
Filmová hudba sa už etablovala na koncertných pódiách určite nielen u nás a stáva sa stále obľúbenejšou súčasťou symfonických programov. Ide o fenomén, ktorý prepája populárnu kultúru s klasickým hudobným svetom a umožňuje osloviť širšie publikum, vrátane tých, ktorí nemusia byť bežnými návštevníkmi klasických koncertov. Filmová hudba na koncertnom pódiu ponúka možnosť vypočuť si tieto skladby v plnom orchestrálnom prevedení, čím sa vyzdvihne ich umelecká hodnota a často aj pozoruhodná orchestrácia. Zároveň ide o edukatívny fenomén, pretože diváci majú možnosť lepšie pochopiť filmovú hudbu ako samostatnú umeleckú disciplínu, ktorá dokáže stáť na vlastných nohách aj mimo filmu. Koncerty filmovej hudby teda nielen prinášajú zážitok, ale aj rozširujú obzory o dôležitej súčasti súčasnej hudobnej tvorby.
Záver sezóny bude patriť Brahmsovi. Jeho hudba buď poslucháča osloví na prvú dobu a nájde v prísnej forme hĺbku alebo sa ho nedotkne vôbec. U Vás to bolo s Brahmsom ako?
Určite patrím medzi Brahmsovských priaznivcov, i keď myslím, že dnes už Brahms až tak explicitne publikum nerozdeľuje. Je však pravda, že na jeho interpretáciu treba mať akýsi špeciálny šiesty zmysel a nesedí každému umelcovi. Som presvedčená, že jeho veľkolepý 1. klavírny koncert v prevedení Dmitrija Shishkina, ktorého hra sa vyznačuje precíznou kontrolou nad dynamikou, virtuozitou a schopnosťou vyjadriť hĺbku aj v technicky exponovaných pasážach, bude prevedený excelentne a Brahmsovský fanklub, ktorého som hrdou členkou, si príde na svoje.
Máte nejaké želanie do novej sezóny?
Žijeme v neľahkej dobe, keď kultúra čelí mnohým výzvam, a preto je nesmierne dôležité, aby sme si pripomínali hodnotu umenia ako nástroja spojenia, porozumenia a krásy. Hudba je univerzálnym jazykom, ktorý nás všetkých spája a práve vďaka nej môžeme nachádzať vnútorný pokoj, nádej a silu. Som si istá, že naša činnosť k tomu môže prispieť. Zo srdca vám/nám želám, aby sme si 56. koncertnú sezónu naplno užili, aby nás hudba inšpirovala a obohatila a aby v nás každý koncert, ktorý navštívime, zanechal osobitý hlboký zážitok.
Zhovárala sa Zuzana Vachová
TItulná foto: Jaroslav Ľaš
