V tento deň, 15. apríla, v roku 1452, získal svet jedného z najväčších umeleckých a vedeckých géniov, ktorého diela dokážu i v dnešnom modernom svete prekvapiť. Navyše sa 15. apríl celosvetovo oslavuje ako Svetový deň umenia. A práve dnešok je oslavou nielen renesančného velikána, ale aj jeho odkazu, ktorý doteraz inšpiruje maliarov, sochárov, filozofov, spisovateľov, vynálezcov ako aj všetkých obdivovateľov umenia.
Leonardo da Vinci, celým menom Leonardo si ser Piero da Vinci sa narodil v Toskánsku 15. apríla 1452 ako nemanželský syn Piera da Vinci a Cateriny. Z tohto obdobia je len malé množstvo historických záznamov, preto sú mnohé z nich len dohady. Aj napriek tomu, že bol nemanželským dieťaťom, v detstve k nemu všetci pristupovali ako k legitímnemu synovi. Leonardove umelecké sklony sa prejavili už v pomerne mladom veku. Ako spomína jeden príbeh, mladého Leonarda raz poprosil miestny roľník o službu, v ktorej stálo – namaľovať drevený štít. Leonardo inšpirovaný príbehom Medúzy nakreslil na štít netvora, ktorý chrlí oheň, avšak maľba bola až natoľko desivá, že Leonardov otec daroval roľníkovi iný štít. Ten pôvodný skončil za 100 dukátov v rukách florentského obchodníka, ktorý štít predal ďalej milánskemu vojvodovi.
Vo veku 15. rokov sa da Vinci stáva učňom známeho renesančného maliara Andrea del Verrochia. Verrochio, ktorý bol popredným florentským maliarom a sochárom, bol zo svojho nového učňa unesený. Učí ho nielen základy kreslenia, chémie, metalurgie, spracovania kovov, odlievania sadry, kožiarstva, mechaniky a drevárstva, ale taktiež naberá aj informácie zo širokej škály technických zručností a umeleckých schopností ako kreslenie, maľovanie, sochárstvo a modelovanie. Spoločne s Leonardom sa vo Verrochiovej dielni týmto umeniam učí napríklad aj Botticelli, Ghirlandaio a Perugino. V roku 1472 je Leonardo prijatý do maliarskeho Cechu sv. Lukáša ako majster, avšak v dielni svojho pôvodného učiteľa zostáva ešte ďalších päť rokov. V tomto období taktiež vzniká aj najstaršia datovaná Leonardova práca. Ide o perokresbu z roku 1473, na ktorej je vyobrazené údolie Arno.
V januári 1478 získava Leonardo zákazku na maľbu oltárneho obrazu pre kaplnku sv. Bernarda v Palazzo Vechio, ktorá má byť zároveň aj znamením osamostatnenia sa od dielne Verrocchia. V rovnakom čase tvorí Leonardo aj množstvo technických náčrtov ako čerpadlá, mechanické prístroje či dokonca vojenské zbrane. Známe sú pokusy o zostrojenie lietajúceho stroja, ponorky, tanku či výbušniny.
V roku 1481 získava zákazku na maľbu Adorazione dei Magi (Poklona troch kráľov), dielo však zostáva nedokončené kvôli Leonardovmu odchodu do Milána v roku 1482. Ide o veľmi prekvapivý krok, nakoľko prvé významné zákazky získava Leonardo práve v rodnej Florencii, z ktorej odchádza. To, že toto miesto opúšťa a zároveň sa vzdáva i rozpracovanej maľby, naznačuje aj iný, hlbší dôvod na odchod. Jednou z príčin môže byť i otvorená myseľ nového zamestnávateľa, vojvodu Ludovica Sforzu. Da Vinci bol vždy známy svojou zvedavosťou a práve nové projekty boli jedným z jeho hnacích motorov.
Leonardo pracuje v Miláne od roku 1482 až do roku 1499. Počas celého tohto obdobia je vysoko váženým človekom. Okrem titulu pictor et ingeniarius – maliar a inžinier vojvodu, je mnohokrát prizvaný ako technický poradca v oblasti architektúry, vojenských opevnení, pôsobí však aj ako strojný inžinier.
Ako maliar dokončil Leonardo za 17 rokov svojho pôsobenia v Miláne celkovo šesť diel, i keď súčasné pramene spomínajú ďalšie tri, tie sa však buď nezachovali, zmizli alebo sa nikdy nevytvorili. Od roku 1483 do roku 1486 pracuje na oltárnom obraze Vergine delle rocce (Madona v skalách), ktorého objednávateľom je Bratstvo Nepoškvrneného počatia pre kostol San Francesco Grande. Z pôvodnej objednávky však vzniká takmer 10-ročný spor. Bratstvo malo námietky proti nedostatku kresťanských významových prvkov – napríklad tu úplne chýba sv. Jozef. Preto obraz darovali francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XII. A Leonardo vytvára v rozpätí rokov 1495 – 1508 druhú verziu tohto diela. Na tejto verzii sú postavy o niečo väčšie a dostávajú aj svätožiaru.
V priebehu prvého milánskeho obdobia taktiež vzniká aj jedna z jeho najznámejších malieb Ultima Cena (Posledná večera). Dielo je pre mnohých učencov a historikov najväčším výtvarným dielom na svete. Dokonca už za Leonardových čias bolo považované za jeho najslávnejší a najlepší výtvor. Leonardova Posledná večera je medzi obrazmi na túto tému unikátna a nenapodobiteľná, pretože apoštoli predstavujú neuveriteľnú hru emócií a reakcií na Kristovo oznámenie, že jeden z nich sa dopustí zrady. Žiadne iné spodobnenie tohto námetu sa ani neblíži takému zmyslu pre detail a kompozíciu, aký môžeme vidieť tu. Zaujímavosťou tohto diela je to, že pôvodná maľba vydržala v pôvodnom stave na stene iba krátko. Ako sa dozvedáme z dobových záznamov, ešte počas Leonardovho života začala praskať a opadávať. Po dvadsiatich rokoch bola natoľko poškodená, že sa stala takmer nezrozumiteľnou a jej obnovenie je niekoľkonásobnou rekonštrukčnou prácou.
Pravým dôvodom Leonardovho presunu do Milána bol pravdepodobne veľkolepý sochársky projekt, monumentálna bronzová jazdecká socha Gran Cavallo, postavená na počesť Francesca Sforzu, zakladateľa dynastie Sforza. Projekt však zastavila vojna s Francúzskom. Leonardov model koňa bol hotový, chýbal už len bronz na jeho odliatie. V dôsledku vojnového konfliktu sa však z koňa stáva delo a z azda najväčšieho plánovaného pamätníka zostáva len zničený hlinený model.
V roku 1500 po porážke Sforzu uteká Leonardo v spoločnosti matematika Luca Pacioliho a v spoločnosti svojho asistenta Salaiho do Benátok, kde pôsobí ako vojenský architekt a inžinier pri navrhovaní metód obrany mesta pred námorným útokom. Neskôr sa z Benátok presunul do Florencie, kde bol po dlhej neprítomnosti prijatý s veľkým uznaním. Tu sa však dlho nezdrží a v roku 1502 vstupuje do služieb Cesara Borgiu na post staršieho vojenského architekta a hlavného inžiniera. Borgia bol pre skoro dvojnásobne staršieho Leonarda fascinujúcou osobnosťou. Pod jeho patronátom da Vinci veľa cestoval, nakreslil plány niektorých miest a taktiež vytvoril základy modernej topografie. Na Borgiovom dvore sa taktiež stretáva s Niccolom Machiavellim.
Po ukončení služby u Borgiu sa da Vinci v roku 1503 opäť vracia do Florencie a opäť sa pripája k Cechu sv. Lukáša. V tomto roku taktiež začína pracovať na svojom najslávnejšom obraze, na portréte manželky florentského obchodníka Francesca di Bartolomeo di Zanobi del Giocondo Lisi Gherardini. Obrazom nie je samozrejme nič iné ako La Gioconda známa pod názvom Mona Lisa. Leonardo tu použil špeciálnu techniku maľby, ktorú označil názvom „sfumato“. Jej podstatou je nanášanie farieb vo viacerých veľmi jemných, priesvitných vrstvách tak, aby bol vytvorený dojem hĺbky, objemu a tvaru.
Druhé florentské obdobie bolo taktiež časom intenzívneho vedeckého štúdia. Leonardo v tomto čase nerobil len pitvy a komplexné štúdie anatómie ľudského tela, ale taktiež uskutočňoval systematické pozorovania letov vtákov či skúmal fyzikálne vlastnosti vody. Všetky poznatky následne zhrnul v zbierke známej pod názvom Leicester Codex, ktorá je aktuálne majetkom Billa Gatesa.
Od septembra 1513 do roku 1516 trávi Leonardo väčšinu času pobytom na nádvorí Belvedere v Apoštolskom paláci v Ríme, kde okrem neho pôsobí aj Michelangelo či Raphael. V 65. rokoch nadobro opúšťa Taliansko a odchádza do Francúzska na dvor kráľa Františka I. Posledné roky života Leonarda da Vinci prebiehajú v malom sídle Cloux, neďaleko kráľovského letného paláca v Amboise na Loire. Leonardo tvoril pre kráľa nielen plány paláca, ale i plány záhrad nového sídla.
Historické pramene hovoria, že Leonardo na smrteľnej posteli plnej pokánia plakal a prosil Boha o odpustenie. Príčinou tohto aktu bolo Leonardove presvedčenie o tom, že počas života urazil Boha a ľudí tým, že nevykonával svoje umenie tak, ako by mal. Svet nadobro opustil 2. mája 1519. Jeho pozostatky boli uložené v kostole sv. Florentína na zámku Château d’Amboise. Ten bol počas francúzskej revolúcie začiatkom 19. storočia spustošený a pozostatky jedného z najslávnejších umelcov sveta spolu s ním.
Zaujímavosti, ktoré ste o Leonardovi da Vincim možno nevedeli:
- V roku 1476 bol obvinený zo sodomie a spolu s troma ďalšími chlapcami, postavený pred súd, z ktorého nakoniec vyviazol beztrestne. Jeho homosexualita bola verejne známa, za svojho života mal da Vinci mnoho, zväčša mladších milencov.
- O Leonardovi sa vždy hovorilo ako o veľkom milovníkovi a bojovníkovi za práva zvierat. Zastával teóriu, že ľudia a zvieratá sú na rovnakej úrovni. Z tohto dôvodu bol taktiež vegetariánom.
- Da Vinci nakreslil vo svojich skiciach akéhosi predchodcu bicykla, a to 300 rokov predtým, než sa bicykel reálne skonštruoval.
- Dokázal jednou rukou kresliť a druhou písať. Samozrejme súčasne.
- Bol taktiež uznávaným hudobníkom. Hral na lýru, flautu, a dokonca i spieval. Hudbu považoval za významnú časť vizuálneho umenia.
- Bol chronickým prokrastinátorom. Množstvo svojich výtvarných diel nedokončil, pretože sa venoval pitvám, prírode či iným pokusom.
- Kreslená postavička Leonardo zo známeho animovaného seriálu Mladé ninja korytnačky je pomenovaná podľa Leonarda da Vinci.
- V prvej sérii seriálu Star Trek v epizóde „Requiem for Methuselah“ je meno Leonardo da Vinci spomenuté ako jeden z mnohých aliasov „Flinta“, nesmrteľného človeka narodeného v roku 3834 pred Kr.
- Dielo s názvom Salvator Mundi, ktoré mu niektorí pripisujú, je najdrahším predaným obrazom v histórii. Jeho cena v aukcii bola rekordných 450 mil. dolárov.
Spracovala: redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto: Wikipedia
