Ambivalentný hrdina s kamennou tvárou, banda gangstrov s ktorými sa netreba zahrávať, policajný tím, čo im dýcha na krk, pôvabná femme fatale, čo všetko skomplikuje a samozrejme, v hre je aj poriadny balík peňazí. Áno, na prvý pohľad by sa zdalo, že ide o klasickú premisu filmu noir či gangsteriek. Všetko je však úplne inak, než sa zdá.
A to je takmer vždy znak toho, že pôjde o zábavu, o niečo, na čo je radosť pozerať. Mali ste už niekedy po dopozeraní detektívok či kriminálok zo starej školy nezabudnuteľný široký úsmev od ucha k uchu? Ak áno, pravdepodobne vám ho vyčarovali napríklad takí velikáni ako Stanley Kubrick, Billy Wilder alebo Alfred Hitchcock. Práve tvorbu najmä posledných dvoch spomenutých režisérov má nepochybne veľmi rád štyridsaťštyri ročný Rumun Corneliu Porumboiu, ktorého môžete poznať najmä vďaka výborným, sugestívnym a tiež jemne satirickým drámam 12:08 na východ od Bukurešti (2006) či Policajný, adj. (2009).
Jeho najnovšiu a zároveň najdrahšiu snímku, súťažiacu mimochodom aj v hlavnej súťaži na minuloročnom festivale v Cannes, La Gomera, kde veľmi priehľadne vzdáva úctu (nielen vyššie spomenutým) majstrom filmového remesla, ste mohli vidieť na minulom ročníku Cinematiku v Piešťanoch, ale aj počas Projektu 100. Ak ste to však nestihli, práve beží v kinách a môžete to teda rýchlo napraviť. Porumboiu rozpráva viacvrstvový, dôkladne premyslený príbeh o skorumpovanom policajtovi Cristim (Vlad Ivanov) z Bukurešti, ktorý rozohráva mimoriadne nebezpečnú hru tým, že sa zapletie s mafiou a navyše mu pomotá hlavu nádherná Gilda (Catrinel Marlon), priateľka drogového priekupníka vo väzbe, Zsolta.
Aby to bolo zaujímavejšie, Cristi sa do nej zamiluje a spolu s ňou sa dokonca vydáva na jeden z Kanárskych ostrovov, s názvom La Gomera. Nejdú tam však na žiadnu dovolenku, ale splniť dôležitú misiu – naučiť sa šifrovaný jazyk gangstrov ,,el silbo“ založený na pískaní daných viet a dostať vďaka tomu na slobodu práve Zsolta, keďže on jediný vie, kde sa skrýva lákavých 30 miliónov. Cristi však ešte nevie, že to bude neľahký boj o holý život a dostane sa ešte do oveľa väčších problémov. Porumboiu zo začiatku zámerne, ako to už uňho býva zvykom, diváka irituje množstvom nevysvetlených indícii a hrá sa s jeho pozornosťou. Miestami možno dostanete pocit, že vám treba papier a pero na zapisovanie, aby vám niečo neušlo a vedeli ste následne všetko poskladať dokopy. Chladný, vyslovene artový štýl a nejasné či miestami dokonca klamlivé dávkovanie informácii divákovi príliš nepomáha a dodáva na nervozite a neistote.
Môže ho to tiež ľahko odradiť a znechutiť, keďže zrazu nebude vedieť odlíšiť, kto koho vlastne zradil a prečo. Respektíve nebude vedieť, či ten alebo tamten toho alebo tamtoho skutočne zradil a nie je to len ,,akože“. Mix španielčiny, rumunčiny a angličtiny to celé iba umocňuje. Prefíkaný Rumun však dobre vie, čo robí a tiež prečo. Jeho úlohou je ulahodiť najmä tým pozornejším a trpezlivejším, čo čakajú ako pes na kosť, kedy sa vyložia karty na stôl. Jednoducho tým, čo si to zaslúžia. Je totiž nesmierne vzrušujúce a fascinujúce zároveň, keď pri postupnom odhaľovaní mozaiky, je zrazu divák nútení prehodnotiť danú situáciu či charakter postavy a zostáva príjemne šokovaný. La Gomera je teda istým spôsobom sympatickou mystifikáciou a elegantnou, nápaditou hrou, kde do seba všetko krásne zapadne a funguje ako švajčiarske hodinky, ktorá pobaví síce najmä náročnejšieho diváka, no tomu neskúsenému môže zase radikálne rozšíriť obzor.
Ak ste fanúšikmi kultových ,,starín“ ako Poistka smrti (1944) Zabíjanie (1956), Na sever severozápadnou dráhou (1959) alebo neskorších, súčasných diel typu Volavka (2002) či jej skvelého remaku v podaní Martina Scorseseho, Skrytá identita (2006), máte väčšiu šancu, že vás La Gomera osloví a dostane. Dokonca by si mohli prísť na svoje aj fanúšikovia Jima Jarmuscha. V neposlednom rade film chytí za srdce a poteší aj romantikov či romantičky, nakoľko práve romantická línia je tu jedna z najzaujímavejších, ak nie tá najzaujímavejšia a najsilnejšia. Každopádne jadrom filmu je rafinované a nápadité porušovanie žánrových konvencií. To je presne to, čo Corneliu Porumboiu ovláda skutočne kráľovsky a aj vďaka tomu zaslúžene patrí medzi filmovú európsku špičku.
Martin Adam Pavlík
Zdroj foto: ASFK
