Verejné vypočutie piatich uchádzačov na post šéfa Slovenského národného divadla trvalo takmer deväť hodín. Išlo už o tretie kolo výberového konania, v ktorom niektorí kandidáti predstavili dobre premyslenú, racionálnu koncepciu, nezabúdajúc na umenie, s konkrétnym personálnym obsadením šéfov súborov, u iných prekvapili slabšie rétorické a argumentačné schopnosti. Nový šéf SND by mal byť známy už o pár dní.

Dňa 15. decembra 2020 sa konalo verejné vypočutie kandidátov na post generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla, ktorý je zároveň štatutárnym orgánom divadla. V treťom kole výberového konania na obsadenie miesta generálneho riaditeľa, ktoré si online mohla pozrieť aj verejnosť a klásť otázky kandidátom, sa postupne prezentovali nasledovní uchádzači: Martin Bendik, Matej Drlička, Peter Kováč, Mário Radačovský a Roman Takáč.

Každý z uchádzačov mal k dispozícii na prezentáciu maximálne 80 minút, pričom začal úvodným vstupom vlastnej prezentácie projektu riadenia a rozvoja SND, ktorá mohla trvať maximálne trvať 20 minút, nasledovali otázky komisie a otázky verejnosti. Komisia už bola detailne oboznámená so všetkými projektmi uchádzačov, nakoľko deň predtým ich kandidáti prezentovali členom komisie podrobne – išlo o neverejnú časť vypočutia uchádzačov.

Kandidátov posudzovala 7-členná komisia, pričom ministerka kultúry Natália Milanová menovala nasledujúcich troch členov: Jozef Švolík – generálny riaditeľ sekcie umenia a kreativity Ministerstva kultúry MK SR, zástupca ministerky z vecne príslušného organizačného útvaru MK SR, Monika Korenčiová, výkonná riaditeľka Divadla Malá scéna STU a riaditeľka kultúrnych zariadení Petržalka, ktorá je od roku 2020 členkou výkonného výboru Slovenskej únie televíznych tvorcov, Peter Blaškovitš – generálny riaditeľ Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA), bývalý generálny riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií. Za personálnu poradkyňu ako externú odborníčku, menovala ministerka Milanová na návrh Osobného úradu rezortu kultúry Petru Gondžurovú.

Ďalší štyria členovia výberovej komisie boli menovaní na základe návrhov z externého prostredia a všetci mali v komisii jeden spoločný hlas: kolektívny člen zo zástupcov zamestnancov SND: Tomáš Maštalír – herec, člen Činohry SND, Silvia Najdená – sólistka Baletu SND, Maroš Podhajský – tajomník a zástupca riaditeľa Opery SND, Viliam Švarda – vedúci technickej prevádzky Činohry SND. Ďalšími členmi komisie boli: Róbert Karul, ktorý pôsobil ako vedecký pracovník Ústavu divadelnej a filmovej vedy Slovenskej akadémie vied (SAV), v súčasnosti je členom Predsedníctva SAV a pedagógom Vysokej školy výtvarných umení a Marek Adamov – riaditeľ občianskeho združenia Truc sphérique a nezávislého kultúrneho centra Stanica Žilina – Záriečie, externý odborník s reputáciou a dlhodobou praxou v oblasti pôsobenia zriadenej organizácie z prostredia nezávislej kultúry navrhnutý riaditeľom Fondu na podporu umenia.

Prvý uchádzač Martin Bendik je známy v opernej sfére, preto sa od jeho projektu očakávala erudícia zameraná na tento žáner. Svoj projekt uchádzač hneď úvodom zhrnul do dvoch základných bodov: „Hodnota a realizmus“. Pri vyslovení podobných kritérií má človek akosi automaticky asociáciu všeobecných fráz, nie však konkrétnych, koncepčných krokov, ktoré v súčasnej dobe divadlo tak akútne potrebuje. Podľa jedného z potenciálnych šéfov našej prvej scény, SND stráca dôstojnosť, čo boli jeho slová hneď úvodom – a vyvolali rozpaky, pretože sa skôr očakávala prezentácia, argumentácia a vízia niečoho nového, rozhodne nie kritika zanedbaného okolia divadla či nevrlo sa správajúcich uvádzačiek. Martin Bendik nevyužil možnosť vizuálnej prezentácie svojho projektu pre verejnosť, preto sme sa museli sústrediť výlučne na jeho verbálny prejav. Dozvedeli sme sa o tom, že SND si kládlo nesplniteľné ciele, aby sa dosiahla „svetovosť“ a nič z toho sa nesplnilo, preto je potrebný realizmus. „Chcem hovoriť iba o tom, čo je reálne,“ prízvukoval. Navrhol konsolidačnú a organizačnú fázu a skonštatoval, že divadlo je vo vážnej kríze. Pri prerozdelení financií podľa súborov sa, podľa očakávaní, zameral predovšetkým na Operu. Okrajovo sa dotkol aj tzv. sponzorského zákona, pripomenul nevyhnutnosť auditov – personálnych, finančných aj zmluvných. Pomerne neisto pôsobila aj jeho predstava o zaplnených sálach, no zároveň však potrebe ísť proti komercionalizácii. Zrejme v roku 2021 sa všetky kultúrne inštitúcie spadajúce pod rezort kultúry budú musieť uskromniť so zníženým rozpočtom. Na otázku jedného z členov výberovej komisie, Maroša Podhajského, ako by zabezpečil platy zamestnancov, keď je už podpísaný kontrakt, reagoval humorne, že nepredpokladá, že by nosil v kufríku peniaze a zároveň nevie odpovedať na covidovú situáciu. Ukázať takúto ekonomickú negramotnosť v priamom prenose bolo pre tohto kandidáta určite mínusom, no na druhej strane, preukázal, že rozpočet na jednotlivé inscenácie (minimálne tie operné) by si určite vedel ustrážiť.

Matej Drlička už od prvých minút ukázal, že vie vystupovať s príjemne zdravým sebavedomím nielen skúseného manažéra, zdatného rétorika, ale zároveň človeka, ktorý dokáže o svojej vízii presvedčiť. Ako vyštudovaný hudobník, dlhoročný špičkový interpret so skúsenosťami v zahraničných orchestroch, má zmysel a cit pre umenie. Zároveň je riaditeľom hudobného festivalu, takže sa v ňom v spájajú nielen umelecké schopnosti, ale aj tie manažérske. V úvode predstavil svoj projekt s upozornením, že nie je možné celú koncepciu vtesnať do priestoru 20-tich strán. Ako kľúčový bod považuje stabilizovanie finančnej situácie v SND. Predstavil aj svoj tím. Za absurdné považuje, že takáto veľká inštitúcia nemá svojho finančného riaditeľa, aj keď v tomto prípade sa dá doplniť, že divadlo pozná ekvivalent – ekonomického riaditeľa, rovnako všetky súbory majú svojich ekonomických riaditeľov. Ako finančného riaditeľa predstavil Mateja Bošňáka. Drlička počas prezentácie zdôraznil, že na jeho koncepciu mali vplyv aj výsledky auditu MK SR, navrhol hĺbkový audit v SND, považuje za potrebné odstrániť nesúlady so Zákonníkom práce, čo sa týka niektorých zmlúv v SND. Navrhol fungovanie v rozpočtovom provizóriu, vykonanie previerok, finančnej kontroly a ozdravných procesov.

Ako novú riaditeľku v činohre by oslovil Miriam Kičiňovú, zároveň však v súvislosti s covidovou situáciou navrhol okresanie premiér. Myslí si, že prvé tri mesiace v roku 2021 by sa mohlo hrať s ťažkosťami. Medzi kľúčovými myšlienkami, ktoré komunikoval, možno považovať aj nasledovnú: „boli by sme radi, keby prestala byť súťaživosť medzi súbormi a medzi počtami premiér,“ povedal Matej Drlička, ktorého koncepcia, vystupovanie a argumentácia, patrili medzi suverénne najlepšie spomedzi všetkých kandidátov – vyjadrujúc tak subjektívny názor našej redakcie.

Čo sa týka personálneho obsadenia, predstavil model dvojzložkovosti v jednotlivých súboroch. Vo vedení by mala byť podľa Drličku nastavená rovnováha medzi administratívou a umeleckou zložkou, preto by v každom súbore mali byť dve osoby vo vedení. Umelecký šéf by sa mal venovať výlučne umeniu a ekonomický administratíve a financiám. Balet by viedli Nina Poláková, ktorá je podľa jeho slov pripravená skončiť vo Viedni a ekonómka Andrea Skočeková. Opere by šéfoval Dalibor Jenis a Lubor Cukr z Českého národního divadla, teda opäť dvojzložkovo.

V prezentácii predstavil konkrétny koncept opravy historickej budovy SND, ktorá je v súčasnosti v havarijnom stave, na jej obnovu plánuje čerpať prostriedky z eurofondov. Nevynechal ani tému úseku umelecko-dekoračných dielní, ktorej správa by podľa neho mala patriť pod Technicko-prevádzkový úsek. Podotkol, že budova dielní je tiež v havarijnom stave.

Na otázku Tomáša Maštalíra, že rovnaká ambícia ohľadom opravy havarijného stavu budov divadla, sa už objavila aj za bývalých vedení, no riaditelia neuspeli, čím chce zriaďovateľa presvedčiť, Drlička odpovedal: „musíme byť presvedčivejší, dotieravejší a vytvoriť tlak na zriaďovateľa.“

V projekte venoval osobitnú pozornosť aj osloveniu mladého diváka, považuje za nevyhnutné o mladého diváka zabojovať, koordinovať prácu so školami a pripravovať špeciálne projekty.

Súčasný generálny riaditeľ SND Peter Kováč predstavil mimoriadne triezvu, argumentačne vyváženú koncepciu, rovnako jeho prejav bol presvedčivý, plynulý a kultivovaný. Výhodou na jeho strane je fakt, že s prostredím divadla je oboznámený detailne, nevýhodou – a to je verejné tajomstvo, že ho menovala bývalá ministerka kultúry Ľubica Laššáková. Otázkou je, kedy sa už zbavíme týchto nekonečných tráum, že umenie bude prepojené s politickou pečiatkou, aj keď sa všetci tvárime, že nie je.

Peter Kováč v prezentovanom projekte nestaval vzdušné zámky, ale stanovil si krátkodobé a dlhodobé ciele. Za priority považuje hľadanie nových možností financovania divadla, ekonomickú stabilizáciu divadla, hľadanie zdrojov na nové inscenácie, sledovanie kvality predstavení a zvyšovanie miery sebestačnosti divadla.

V dlhodobých cieľoch menoval vyrovnaný rozpočet, kultiváciu publika, edukačné aktivity, vypracovanie komplexného plánu pre všetky súbory a sledovanie moderných trendov.

V prezentácii projektu sa ako jediný výrazne a konkrétne dotkol aj zmeny Zákona o SND, respektíve umeleckej rady. Hovoril o jej kontrolnej činnosti generálneho riaditeľa SND a o tom, ako by mala napĺňať svoju víziu a tiež hospodárení divadla.

Činohra SND je podľa neho na vysokej umeleckej úrovni, aj keď súbor je generačne nevyvážený, pretože neboli schopní dopĺňať ho mladou generáciou. Navrhol návrat k starému modelu: dvaja interní režiséri, ktorí by dokázali formovať podobu činohry na svoj obraz a zároveň by to zvýšilo pracovnú disciplínu.

Pomenoval aj problém stavu Opery, v ktorej sa za desať rokov sa menilo 16 riaditeľov, v súbore preto nebola kontinuita, s tým súvisel aj pokles návštevnosti. Balet má podľa jeho hodnotenia veľmi slušne postavený súbor a v budúcnosti musí formovať svoju tvár – zvláda stredný prúd, no potreboval by osobnosť v úlohe baletného majstra alebo choreografa.

Kritické slová zazneli na adresu odboru Marketingu, ktorý podľa Kováča nezachytil trendy 21. storočia – digitalizáciu a zaostáva v propagácii a PR. Na šéfa oddelenia navrhol Romana Martinca. Upozornil na zlý stav budovy UDD, ale jedným dychom dodal, že pýchou sú pracovníci, ktorí sú však vo vysokom veku. Čo sa týka havarijného stavu budovy, navrhol buď rekonštrukciu starej budovy alebo postavenie novej.

Pokračovať by chcel s existujúcim tímom, v Opere a Balete nepovažoval za vhodné meniť riaditeľov (riaditeľom Opery je Rastislav Štúr, Baletu Jozef Dolinský ml.), zato výrazne obmedziť sólistický súbor Opery a doplniť ho zahraničnými hosťami. Nie je to však otázka najbližších mesiacov. Činohra je v súčasnosti bez šéfa, poverenou riaditeľkou je Miriam Kičiňová, Kováč si vie predstaviť na tomto poste Eduarda Kudláča.

V blízkej budúcnosti, ak by sa stal šéfom prvej scény, bude musieť skôr šetriť financiami. Ako teda ušetriť prostriedky? Kováč predpokladá, že bude musieť zatvoriť Historickú budovu a časť zamestnancov prepustiť – vylúčil však úplné zatvorenie budovy, vedel si predstaviť občasné predstavenia, ktoré by sa dali odohrať. Budova by mohla zarobiť aj z prenájmov, kým by sa neopravila, pričom cieľom je znižovanie nákladov, pretože v súčasnosti je divadlo v krízovej situácii: „ľudovo poviem, neviem, za čo budeme svietiť, kúriť, nieto ešte tvoriť.“ Počas prezentácie poukázal aj na to, čo mu vyčítajú – porovnanie rozpočtov divadiel. Porovnal financovanie Pražského Národního divadla, ktoré má ročný rozpočet na úrovni približne 33 miliónov eur ročne a SND – 17 miliónov ročne.

Kováč neobišiel ani zverejnené výsledky auditu, ktoré v SND spravilo MK SR a zistilo viaceré závažné nedostatky: „privítal som výsledky auditu, prijali sme celý rad opatrení a budeme vedieť odstrániť príčiny nedostatkov.“

Medzi otázkami, na ktoré reagoval, bola aj zviditeľnenie SND vo svete: „SND má veľký rest, a to je jeho zviditeľnenie vo svete. Musíme ísť o krok ďalej, SND by sa malo dostať aj na európske divadelné festivaly. Martinské divadlo bolo na významných európskych festivaloch. Problém je, že opera sa nezapojila do štruktúry Opera Europe, myslím, že by sa mala stať súčasťou tejto štruktúry, vidím tam priestor, aby sa dostala von. Aj Balet má veľké možnosti ako spolupracovať zo zahraničnými divadlami, pražským či brnianskym.“

Všetci kandidáti dostali otázku ohľadom električky, ktorá rozdeľuje verejnosť, aj odborníkov. Súčasný generálny riaditeľ zareagoval: „v princípe som proti električke, z hľadiska akustickej kvality ohrozenia predstavení SND. Spojili sme sa s vynikajúcim akustikom, ktorý pripraví štúdiu a som presvedčený, že táto štúdia ukáže, že prechod električky naruší akustiku v sálach divadla.“

Mário Radačovský bol podľa hodnotenia našej redakcie sklamaním. Nepresvedčil ani koncepciou, ani prejavom a už vôbec nie pohotovými reakciami na otázky komisie či verejnosti. Začať svoj výstup tým, prečo sa na kultúru nenájdu v našej krajine peniaze, ak sa nájdu stámilióny na železničný uzol v Žiline, je absolútne neracionálne a necharizmatické. Ale postaviť na tomto argumente (a podobných – Tunel Višňové, diaľnica v úseku Turany – Hubová a nové trate…), je ekologicky nepriateľské plytvanie drahého kriedového papiera. Mimochodom, projekt, ktorý Mário Radačovský fyzicky držal v rukách nápadne pripomínal bulletin k predstaveniu Slovenského národného divadla (formátom, zalomením, fotografiami…) a po prezentácii sa na túto skutočnosť aj opýtal člen komisie Maroš Podhajský. Radačovský povedal, že projekt si dal pripraviť firmou, fotografie zakúpili od fotobanky a niektoré stiahli zo sociálnych sietí SND, nevediac, že budú ďalšej šírené – mal tým na mysli verejnú prezentáciu. Čestne priznal chybu. A to mu slúži ku cti.

Člen komisie Maroš Podhajský – tajomník a zástupca riaditeľa Opery SND

Vo svojej koncepcii predstavil upresnenie kompetencií generálneho riaditeľa, v prezentácii venoval viac času kapitole o kvalite, no napokon z toho ostali iba frázy vo všeobecnej rovine typu: „hlavným kritériom je kvalita, kvalita nepozná kompromis.“

Predstavil svoj tím, s ktorým by chcel v budúcnosti pracovať – pozornosť vzbudil Michal Ruttkay, zakladateľ reklamnej agentúry. Zareagovala členka komisie Silvia Najdená, či môže pracovať pre marketing a položenou otázkou upozornila na možný konflikt záujmov. Za riaditeľa Opery by Radačovský volil Mariána Turnera.

V prezentácii upozorňoval na stav kultúry a veci, ktoré sa v divadle diali v minulosti. S tým by boli spojené aj ďalšie jeho kroky: „potrebujete vedieť parametre aspoň na 5 rokov, lebo nedá sa pripraviť vízia ani nadchnúť zamestnancov.“ Chcel by vrátiť kvalitu a tým honor, ktorý inštitúcii, akou je SND, patrí. Mal by vzniknúť veľmi silný tandem medzi MK SR a GR SND. Je podľa neho samozrejmé, že niektoré veci budú bolieť, „je len otázkou, ako budú bolieť.“

Rovnako, ako aj ostatní kandidáti, naznačil, že v divadle bude musieť prísť k prijímaniu nepopulárnych opatrení: „Bude musieť prísť k nejakému zoštíhleniu, ktorému by som sa ja osobne rád vyhol.“ Jeho tím by prvé tri roky pôsobil ako krízový manažment, vykonával by krízové rozhodnutia, no tie podľa neho v konečnom dôsledku môžu priniesť pozitívny efekt.

Sezónach 2020/2021 je už podľa neho jasná a v tej ďalšej vidí pragmatický smer šetrenia financií a bez premiér. Zásadným momentom jeho projektu, ktorý obhajoval, bolo zvyšovanie cien vstupného. Vyjadril nespokojnosť s cenou vstupeniek, treba podľa neho správne nastaviť hladinu, lebo mnoho ľudí nerieši cenu. Vyjadril sa tiež, že by zrušil nulové vstupenky.

Jediným kandidátom na post generálneho riaditeľa SND, ktorý bol z pätice v treťom kole mimo umeleckej brandže, bol Roman Takáč. Očakávali sme vynikajúceho, schopného manažéra so sebavedomým prejavom a jasnými víziami. Napokon, aj do štruktúry divadla sa dá preniknúť určitou skúsenosťou, predprípravou – prečo by mal mať človek predsudky voči komukoľvek, ak predstaví dobrú koncepciu? Žiaľ, pán Takáč nás nepresvedčil ani charizmou, ani vystupovaním. Tvrdil, že si naštudoval výročné správy, stránku SND a výsledky auditu ho neprekvapili. Inštitúcia by podľa neho mala fungovať tak, aby sa umeleckej zložky nedotkli vonkajšie okolnosti, spory či kríza.

Počas jeho prezentácie prekvapil návrh, že pokiaľ Balet SND má v súčasnosti fyzioterapeuta, on by navrhol aj psychoterapeuta. Bližšie však nešpecifikoval, z akého dôvodu tak navrhuje.

Svoj tím nepredstavil, pretože chce spolupracovať s existujúcim tímom. Viackrát zdôraznil, že chce tímovú spoluprácu, poukázal na efektívne využívanie zdrojov. Podotkol, že riaditelia spravidla zlyhávajú preto, že si presadzujú svoje ego. Na margo financovania zdôraznil, že je jasné, že kultúra musí byť dotovaná, ale musia to byť aj dotácie z inej sféry, nielen štátne. Na mnohé otázky zo strany verejnosti neodpovedal, voči jednému z členov komisie dokonca pomerne rázne kontroval pri otázke, či pozná súčasných riaditeľov súborov SND, aby ho neskúšal ako v škole. Popri ostatných kandidátoch, toto bol nevydarený a nepresvedčivý záver inak precízne zorganizovaného verejného vypočutia kandidátov na post generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla. Ostáva už len dúfať, že komisia bude spravodlivá a racionálne zmýšľajúca, bez akýchkoľvek externých vplyvov…

Spracovala: Zuzana Vachová

Zdroj foto: SND, screen shots MK SR


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno