Hoci nové CD Kráska a zvířený prach, českého speváka Dana Bártu a skupiny Illustratosphere, vyšlo už na jar, pandémia kapele umožnila odohrať len minimum koncertov. Už túto sobotu, 28. novembra, prichádzajú spoločne zahrať výnimočný koncert do bratislavského Divadla Aréna. Jeho súčasťou bude aj krst nového CD, ktorý sa na Slovensku ešte nestihol.
Nalaďte sa s nami na sobotný večer spolu so spevákom Danom Bártom a členom skupiny Illustratosphere, českým kontrabasistom, Robertom Balzarom. Ako CD vznikalo? Ako hodnotia spoluprácu s Martinom Valihorom? A čo ten tajomný názov? Viac v rozhovore s hudobníkmi.
V čom je vaše nové CD jedinečné?
Dan: Prvý krát sme s Illustratosphere nahrali CD v československej zostave. Na poste bubeníka je Martin Valihora. No a najjedinečnejšie na tom CD je to, že sa nám strašne podarilo.
Ako prebiehal proces tvorby?
Dan: V zásade to vždy vzniká rovnako. Pomaly sa skladajú akordy, tóny, rytmy, vety, slová nás všetkých… Keď mi napadne taký názov, že s ním rátam tak, že viem, že ho nezmením, rozbehneme to a dáme všetko dokopy. A už to riešime ako kapela. Tak vzniknú piesne, ktoré je treba nejako uchopiť, dať im tvar. Potom sa dopisujú texty, dolaďuje. A obalí sa to. Titulná fotografia albumu je svadobná fotografia mojich rodičov. Som na nej prítomný asi ako polročný plod. Tým je to osobné… A ide sa realizovať.
Robert: Celé CD sa volá podľa titulnej skladby Kráska a zvířený prach. Kráska to bude maminka a zvířený prach tatinko. Túto skladbu hráme spoločne s Danom v duu. Je tam jeho melódia a moja harmónia a doprovod.
A čo texty?
Dan: Metóda ich písania je u mňa stále rovnaká. Rozmýšľam a rozmýšľam nad vecami, ktoré ma nútia rozmýšľať nad nimi. A potom, ich popisujem. Majú predovšetkým navodiť určitú náladu a vytvoriť nejaký obraz. Niekedy ľudia majú pocit, že je to len akoby hranie sa so slovami. Keď však také niečo píšem viem, že to nie sú len zaujímavo znejúce slová. Je to príbeh alebo pocit. Alebo popis pocitu. Alebo tak. Nech sa každý rozvibruje, ako chce. Veď je to celé aj hra.
Ako sa vám spolupracovalo na vzniku nového CD?
Robert: Svojím spôsobom to bolo na môj popud. Ja som vymenil v triu bubeníka a v tej chvíli bolo jasné, že je len otázkou času kedy sa zmení bubeník i v Illustratosphere. Som strašne rád, že hrám s Martinom. Myslím si, že mu táto muzika veľmi svedčí. CD sme nahrávali v Bratislave v štúdiu LVGNC u Mareka Rakoveckého. Dohodol nám to Martin a bolo nám tam veľmi dobre. Znelo to tam krásne. Aj akustické nástroje. Dobré štúdio dnes poznáš podľa toho, že si všetko môžeš nahrať doma, okrem kontrabasu a bicích. Na to naozaj potrebuješ akustiku. Bolo to naše prvé CD, ktoré sme nahrávali s Martinom a myslím, že Illustratosphera presne túto zmenu potrebovala.
Čomu sa momentálne venujete? Ako prežívate toto obdobie?
Dan: Sú dni kedy som z toho úplne rozbitý. Tá situácia ma uráža a úplne úprimne ju nenávidím. Trápi ma, že nemôžem hrať. Že to je celé v takom stave že to nefunguje. Normálne ma to otravuje a som ochotný byť sprostý a depresívny. Niekedy to naopak proste prijmem. Ráno sa zobudím a nemyslím na to. Idem upratovať kuchyňu alebo písať nové piesne. Alebo kreslím mapy, alebo píšem poviedky. Alebo čokoľvek, dokiaľ nepríde malý zo škôlky…
Čo by ste odkázali slovenským fanúšikom pred vaším koncertom v Divadle Aréna?
Dan: Myslím si, že my sme teraz ešte oveľa radšej, že si môžeme zahrať. Verím, že ľudia, ktorí prídu na náš koncert sú oveľa šťastnejší, že si to môžu vypočuť naživo. My budeme hrať, ako hovorí Martin, ako o dušu spasenú. Album aj pokrstíme. Má už pol roka, no zatiaľ sme to nestihli. Rýchlo povieme, že ho máme a rozpútame tam radosť z toho, že stále hráme. Že to neumiera. Všetci sa tešíme na tú chvíľu, až nad tou chorobou svet konečne vyhrá a my sa vrátime do starých koľají s novým pocitom zo života. Diváci bratislavského koncertu si budú môcť odniesť nové CD aj domov. Nami podpísané a pokvapkané našim hráčskym potom (úsmev).
Zdroj: Saša Pastorková
Zdroj foto: Rudolf Baranovič
