Počuť naživo hudbu k filmu Obchod na korze, znamenalo umocnenie emócií, silnej vnútornej drámy a najmä pripomenutie si odkazu, na ktorý nikdy nesmieme zabudnúť.
V rámci jedinečného festivalu Symfónia umenia, ktorým Ružinov v týchto dňoch (3. až 12. septembra) veľkolepo a najmä originálne oslavuje svoje 30. výročie vzniku, sme svedkami rozmanitých kultúrnych podujatí. Dramaturgicky sú pripravené mimoriadne príťažlivo, nájdete v nich žánrovú pestrosť, každý deň divákov a poslucháčov čakajú koncerty, výstavy, filmy, divadlo, no najmä pocítia symbiózu jednotlivých druhov umení v originálnej podobe a v rozmanitých formách. Už teraz možno skonštatovať, že práve vďaka atraktívne zvolenému repertoáru, kvalitným interpretom, lákavému prostrediu a zaujímavej dramaturgii sa podarilo dostať umenie bližšie k ľuďom. Open-air multižánrový festival je síce vždy akcia hop alebo trop – ak sa nevydarí počasie, je, takpovediac, po akcii, no zatiaľ organizátorom – MČ Bratislava-Ružinov a CULTUS Ružinov, všetko vychádza na výbornú. Mimoriadny zážitok sľubovalo aj koncertné premietania slávneho oscarového filmu Obchod na korze, v sprievode tridsať-členného orchestra a mužského speváckeho zboru na Amfiteátri pri Štrkoveckom jazere, ktoré sa na Slovensku uskutočnilo v premiére (8. septembra 2021 o 19:00).
Pravdou je, že so živou hudbou k filmovým projekciám starých filmov, či už sú to nemé alebo technologicky vyspelejšie, no vždy nesúce aktuálny odkaz, sa v poslednej dobe akoby vrece roztrhlo. Stačí spomenúť 100-ročného Jánošíka, ktorý sa u nás dočkal niekoľkých pozoruhodných hudobných spracovaní naživo, či už na košickom Art Filme, festivale Viva Musica! alebo pred pár dňami s jazzmanom Erikom Truffazom a gitaristom Davidom Kollarom. Táto špeciálna udalosť sa viazala k výročiu tohto filmu a bolo zaujímavé sledovať, ako k dielu pristúpili jednotlivé hudobné zoskupenia.
Voľnosť, akú poskytujú nemé filmy a možnosť improvizácie, je menej pravdepodobná pre kultovú, legendárnu, Oscarom ocenenú snímku Obchod na korze (1965) režisérskej dvojice – Ján Kádár a Elmar Klos. Hudbu k filmu skomponoval jeden z najlepších autorov filmovej hudby, akú československá éra vôbec zažila – Zdeněk Liška. Jeho tvorba nikdy nebola „štandardnou výplňou“ hluchých miest vo filmoch či nudnou, klišé scénickou podfarbovačkou, teda netvorila ilustráciu vo filmovom umení. Naopak, Liška bol majster v inštrumentácii, neobával sa ísť cestou experimentu, voliť moderné prostriedky – jeho kompozície boli často rytmicky originálne, no najmä harmonicky progresívne. Bol typ skladateľa, ktorý dokonca siahol po zborových pasážach snahe podčiarknuť dramatizmus vo filme – nie však tým lacným spôsobom, dokázal komponovať na vysokej úrovni aj s minimálnymi hudobnými prostriedkami. Vo filme Obchod na korze už na začiatku predostrel charakteristický motív, ktorý naliehavo, s jemnými variáciami opakuje, no stojí ako protipól voči deju. Je to presne ten moment, kedy filmová hudba nielen lapidárne ilustruje, no ako antagonizmus vopred predpovedá drámu. Rozprávanie tejto tragikomickej snímky sa totiž začína veľmi zľahka, cítiť v nej humor v manželskom spolužití Tóna Brtka a jeho ženy, no práve následný spád udalostí, rozpoltenosť, tlak na hlavného hrdinu, jeho vnútorný konflikt a tichá dráma, robia z tohto filmu mimoriadne silnú tragédiu. A práve tú predznačuje disonantne znejúci, expresívny hudobný motív, ktorý sme počuli v interpretácii vynikajúceho huslistu Jána Kružliaka mladšieho, cimbalistu MarcelaComendanta, pod taktovkou dirigenta Petra Vrábela.
Azda niet povolanejšieho dirigenta, ktorý by sa tejto náročnej úlohy zhostil, pretože táto projekcia bola v prípravnej i interpretačnej fáze zložitá. Ako vysvetľoval samotný dirigent, pri starých filmoch sa väčšinou nezachovali všetky materiály potrebné na premietanie so živou hudbou – predovšetkým oddelené zvukové stopy pre hudbu, ruchy a hovorené slovo. „Znamená to dohrať všetky noty presne podľa partitúry i tam, kde vo filme hudba ustupuje ruchom alebo je stlmená na pozadí,“ uviedol Peter Vrábel ešte pred predstavením.
Vďaka koncentrácii hudobníkov i dobrému vedeniu, pregnantným nástupom, sa podarila špičková synchronizácia živej hudby a filmového diela, napokon práve tento dirigent už má skúsenosti a Obchod na korze v Čechách (s iným obsadením) už naživo hral. Slovenský umelec, ktorý je zakladateľom orchestra Berg, patrí medzi neúnavného propagátora súčasnej hudby, aktívne spolupracuje so súčasnými tvorcami, dáva priestor mladej generácii, no rovnako tak dobre, ako je zorientovaný v aktuálnej tvorbe, je zanietený pre starú hudbu, jazz a filmovú hudbu, má skutočne široký záber. Nerobilo mu problém sústrediť sa na partitúru a paralelne s ňou na veľké plátno či na obrazovku vyhradenú pre hudobníkov.
K obsadeniu, ktoré sme menovali, sa neskôr pridala aj flauta – efektné bolo napríklad sólo, keď sa hlavný hrdina Brtko (excelentný Jozef Kroner) prebudil s bolehlavom po tom, čo spoločne so švagrom prepili celú noc. Liška opäť použil modernú hudobnú reč s ostrými staccatami, čím len umocnil pocity hrdinu, k čomu sa pridružila aj takmer dokumentárna kamera Vladimíra Novotného (k tej sa dostaneme ešte v záverečnej scéne).
Kým sólisti, ku ktorým sa neskôr pridal aj Hammond organ s dirigentom a mužským zborom mali vyhradené miesto na pódiu vpravo, kde mali svoju obrazovku, no zároveň paralelne dokázali sledovať aj veľké plátno, vľavo boli ešte ďalší hudobníci – 30-členný orchester. Vo filme totiž, okrem komponovanej hudby, znie aj živá hudba, ktorú bolo potrebné, logicky, interpretovať tiež. Spravidla išlo o živú kapelu, typickú, okamžite rozpoznateľnú dychovku, ktorá hrala „do taktu“ korzujúcim ľuďom v meste na prechádzke. Už úvodný valčík ukázal na korzujúcich meštiakov a atmosféra síce príjemná, nerušivá, dávala tušiť, že reč bude o kapitole dejín nášho štátu, na ktorú asi nie sme práve hrdí. V ďalšej scéne už tvorcovia zobrazujú tento čierny tieň na našich dejinách podstatne ostrejšie, pričom bez okolkov prízvukujú aj detaily spájajúce Slovensko s nacizmom.
Hudobníci prichádzali na pódium podľa potreby, pre diváka však tento moment nebol rušivý (technicky to bolo realizované v prítmí a pozornosť publika sa koncentrovala na veľké plátno). Vo filme ide práve o tie nekonfliktné situácie, kedy divák ešte ani nemá pocit, že by mohlo ísť o drámu, hoci vždy v komornej rovine, ktorá dokonca vyústi v takú veľkú, osobnú tragédiu. Novotného kamera tomu zodpovedá, rovnako aj hudba – keď si film rozoberieme na drobné, aj po desiatkach rokoch nás neustále fascinuje svojou genialitou, dokáže strhnúť výrazovými prostriedkami a formou, akou je nakrútený. Je v ňom ohromujúco vykreslená atmosféra strachu, ktorá postupne narastá, tlak, ktorý v jednotlivcovi silnie, no najmä posolstvo, ktoré je dnes také aktuálne. To, čo sa javí ako jednoduchý príbeh, možno na jedinom človeku v globále uplatniť a ukázať na ňom, aké krehké sú zrazu v spoločnosti princípy ľudskosti. Ako rýchlo sa dokáže ľudská povaha meniť pod určitými okolnosťami – z prostáčika v tragikomickej polohe sa stáva arizátor a človek, ktorý má rozhodovať o živote či smrti.
Záverečná scéna plná stiesnenosti, ktorá sa odohráva v obchode, je bojom so svedomím hlavného hrdinu. Kamera Vladimíra Novotného v detaile v úzkych priestoroch sníma tvár hlavného hrdinu a plne tak zachytáva jeho psychické rozpoloženie a tlak, ktorému čelí – a ten chtiac-nechtiac, prechádza aj na divákov. Sledovať tento vnútorný konflikt na veľkom plátne v sprievode živej hudby, ale i zboru, ktorý je v snímke predzvesťou tragédie – to bol (aspoň pre mňa osobne), jeden z najsilnejších zážitkov uplynulých mesiacov.
Ak ste si počas kinokoncertu kládli otázku, načo znie živá hudba k zreštaurovanému filmu Obchod na korze na bratislavskom Amfiteátri pri Štrkoveckom jazere, vedzte, že nešlo iba o estetický a zvukový zážitok. Z technického hľadiska nie je možné pri procese digitalizácie dosiahnuť rovnako kvalitný výsledok pri hudbe, ako pri obraze. A Liškova hudba je naozaj výnimočná – ako skladateľ bol vždy odvážny inštrumentátor, mal množstvo hudobných nápadov, bol mimoriadne invenčný. Dokázal byť obsažný s minimom prostriedkov – v Obchode na korze je hudba so sugestívnou výpoveďou, ktorá predpovedá obsah filmu, predznačuje osobnú tragédiu. Počuť ju naživo, znamenalo umocnenie týchto emócií, silnej vnútornej drámy a najmä pripomenutie si odkazu, na ktorý nikdy nesmieme zabudnúť. Aj vďaka hudobníkom a zboru ho bolo počuť intenzívnejšie.
Zuzana Vachová
Zdroj foto: Dominik Kurina
