Do slovenským kín vstúpila rakúska komédia od Bernharda Wengera s názvom Priateľ na prenájom. Satirická snímka oplýva humornou energiou v každom obraze, k čomu prispieva strnulosť kamery, práca s mizanscénou aj herectvo oceňovaného Albrechta Schucha. Priateľ na prenájom je tu, aby nás poriadne pobavil.
A darí sa mu to veľmi dobre. Komično, ktoré vytvára, možno nezapôsobí na každého rovnako, mňa si však film svojim humorom okamžite získal. Pobavenie dokáže vyvolať hneď niekoľkými spôsobmi, pričom hovorené slovo v tomto ohľade nestojí na prvom mieste.
Synopsa filmu Priateľ na prenájom: Matthias pracuje pre firmu My Companion, ktorá prenajíma priateľov, kolegov či partnerov, skrátka spoločníkov na rôzne príležitosti. Hlavný hrdina sa dokáže dokonalo pripraviť na každú rolu, pôjde s vami na firemný večierok, rodinnú oslavu, obhliadku bytu či do divadla. V každej svojej úlohe dokáže byť plne presvedčivý. Táto práca má však veľký dopad na jeho osobný život. Matthias už totiž nevie, kedy hrať a kedy byť sám sebou.
Pokiaľ vám premisa filmu znie ako zaujímavý spoločenský koncept z blízkej budúcnosti, nechajte sa prosím vyviesť z omylu, tak ako som sa musel nechať poučiť aj ja sám, pri vyhľadávaní informácií o filme. Spoločnosti poskytujúce profesionálnych partnerov, spoločníkov, komplicov skutočne existujú a v niektorých krajinách sa im darí už desaťročia.
Z filmu priateľ na prenájom jasne vyplýva, že potreba týchto služieb vznikla z trochu inej potreby… Doba a životný štýl si od nás stále nekompromisnejšie vyžaduje, aby sme svoje skutočné postoje zahmlievali, svoje životné situácie popierali, dokonca aj sami pred sebou. Hlavný hrdina pomáha svojim klientom vyzerať pred svetom tak, ako si to svet praje.
Zo smutnej skutočnosti však režisér Wenger vyťažil náramné množstvo situačného humoru. Nejde ani tak o vtipné repliky, ale o dômyselnú prácu s prostredím, rekvizitami, načasovaním, strihom, zvukovými ruchmi či mimikou hereckých predstaviteľov a predstaviteliek. Tvorcovia mysleli na všetko a každou zložkou filmového diela dokážu zabávať.
Vďaka formálnemu nastaveniu, v ktorom kamera zväčša nehybne stojí, pôsobí prostredie a postavy v ňom až groteskne. V mnohých obrazoch autori pracujú s naťahovaním ticha a trápnosti, čím dosahujú to, že aj malý pohyb, ruch či rekvizita dokážu toho napínanie uvoľniť a tým rozosmiať obecenstvo. Je to citlivý prístup k detailom, dobré poznanie okolitého priestoru, uvažovanie nad viacerými plánmi v obraze, v neposlednom rade aj skvelý odhad nálady aktuálneho momentu. Viaceré gagy nemajú v danej chvíli žiadny konkrétny význam pre dej alebo naše pochopenie situácie. Často ide len o udržiavanie filmu v jemne absurdnej rovine a funguje to veľmi dobre.
Z dramaturgického hľadiska sa snímka netradične rýchlo dostáva k prvému dejovému vrcholu. Hrdina si v ňom uvedomí svoju situáciu, kedy ho pracovná deformácia priveľmi ovplyvňuje aj v súkromnom živote. Jeden by čakal, že sa tak stane niekedy v polovici filmu, avšak tento konflikt je zrejmý už z anotácie, preto nemôže fungovať ako vo fáze hlavného dejového obratu. Tvorcovia správne odhadli, že pre obecenstvo bude omnoho zaujímavejšie sledovať pomalý proces premeny hrdinu späť na naozajstného človeka. Tomu je venovaná najväčšia časť filmu. Vývoj deja je tak dostatočne prehľadný a dokážeme sa vďaka času, ktorý nám autori dopriali, naviazať sa na hrdinu.
Albrecht Schuch v hlavnej úlohe je schválne nemastný-neslaný, pretože to je jeho najvýraznejšia charakterové črta. Emócie dokáže zahrať už len vtedy, keď ho o to požiada klient. Postupne sa musí naučiť znova prejaviť svoje city a reagovať na okolitý svet adekvátne a s citom. Je to preňho ťažšie, než by sa mohlo zdať. Nepochybne náročná rola.
Spoločnosť si jednoducho potrpí na pretvárku a vyberané spôsoby. Živelnosť a úprimnosť sa už nenosí, no takéto nastavenie raz každého otrávi. Film Priateľ na prenájom má v slovenskej distribúcii názov, ktorý má zrejme za úlohu nalákať do kina aj televízneho diváka, úplne však nevystihuje ďalšiu podstatu diela. V origináli je to Páv, ktorý vie byť nafúkaný a pyšný na svoju vznešenosť. Neuvedomuje si však, že krása prestáva dávať zmysel, keď sa na ňu díva niekto, kto ju v takejto forme nevie rozoznať, pretože za krásne a dôležité považuje niečo celkom iné. Po záverečnej scéne je však význam filmu viac ako jasný, zážitok z neho silný a dokonca aj celkom dojemný.
Matúš Trišč
Zdroj foto: ASFK
