Šostakovičova opera Lady Macbeth Mcenského okresu bude ďalšou príležitosťou pre českého barytonistu predviesť svoje spevácke umenie v La Scale. Titulnú rolu má spievať podľa prvých informácií Anna Netrebkko, predstavenie naštuduje a povedie slávny dirigent, hudobný riaditeľ prestížneho operného domu v Miláne, Riccardo Chailly.
V sezóne 2025/26 vystúpi český barytonista Jiří Rajniš v La Scale v titule Dmitrija Šostakoviča Lady Macbeth Mcenského okresu. Do slávneho milánskeho operného domu sa opäť po istej dobe vracia, účinkoval tam už v Dvořákovej Rusalke, ktorá mala v tomto divadle svetovú premiéru. Z pohľadu kvality castu, interpretácie i režijného, je Scala považovaná za prvotriedne divadlo. Šostakovičova opera bude už tretia Rajnišova produkcia v poradí, ešte pred Rusalkou spieval v Straussovej opere Salome, ktorá mala byť prevedená pôvodne pod taktovkou Zubina Mehtu. „Táto inscenácia s režijnou koncepciou Damiana Michielettiho a dirigenta Alexa Kobera zožala veľký úspech. Žiaľ, legendárny Zubin Mehta nakoniec odriekol spoluprácu pre zdravotnú indispozíciu. Po Salome nasledovala Rusalka a bola to inscenácia, ktorá so sebou priniesla veľké očakávania. No a čuduj sa svete, v budúcnosti ma čaká už tretia operná produkcia v La Scale…“, hovorí pre náš portál Jiří Rajniš.
Debut Jiřího Rajniša v La Scale: Rusalku poznám od útleho detstva
Publikum v slávnej talianskej opere je podľa speváka zmiešané. V hľadisku sú odborníci, kritici, manažéri, šéfovia divadiel, umelci z celého sveta a taktiež kozmopolitnejší mix turistov. Takýto zmiešaný komplex vraj vytvára pomerne slušné prostredie pre rôznorodosť diváckej spätnej väzby. „V kontexte talianskej opery, ktorá sa na javiskách ako La Scala, ale trebárs i Parma, uvádza, je veľmi náročné uspieť v požiadavkách na kvalitu, ktorá sa očakáva. V prípade Rusalky to všetko vyšlo na výbornú a tým, že ju videli diváci vôbec po prvý raz v Miláne, všetko sa bralo s veľkým rešpektom k autorovi, hudobnému naštudovaniu či k vydarenej originálnej koncepcii pani režisérky“.
Nie je to však jeho prvá skúsenosť v Taliansku – účinkovali napríklad aj v Pise v Mozartovej opere Cosi fan tutte. Ako hovorí, vždy, keď túto inscenáciu hrajú, je to akoby nová premiéra v inom divadle a pre iné publikum. Koncentrácia kritiky, odbornej verejnosti, divákov či turistov tvorí určitý zdravý tlak, aby umelci podali maximálne výkony. Najväčším potvrdením pre českého barytonistu však je, keď renomované svetové periodikum napíše o českom spevákovi v úlohe Guglielma, že je „majstrom v talianskom jazyku, hudobnej i speváckej interpretácii a v zrozumiteľnosti textu je lepší než jeho kolegovia Taliani. „To už skutočne dodá odvahu, že to asi človek robí naozaj dobre. Pre mňa sú tieto odborné chvály kritík v Taliansku podstatné, pretože talianska odborná verejnosť cudzincom neodpúšťa a kritika v takých superlatívoch nevznikne len tak. Veľmi ma to teší a verím, že latku budeme stále držať aj naďalej takto vysoko! Predsa len, ak nebudem dobrý, nebudem sa dostatočne páčiť, nebude ďalšia práca. A nebude živobytie,“ podotýka s nadhľadom Rajniš.
Úspešný český barytonista Jiří Rajniš bude debutovať v Teatro Verdi v Pise
V Taliansku je dnes trendom pripravovať pre publikum moderné inscenácie, ktoré tvoria asi 70 až 80 percent z repertoáru, no často im podľa neho uniká podstata a zmysel. Hovorí, že ten zvyšok tvorí dobré divadlo, ktoré má rád a vyrástol na ňom. Celý operný svet ide v modernom trende režijných koncepcií a je jedno, či ide o Španielsko, Nemecko, Česko či Taliansko a Japonsko. Výnimku tvorí Severná Amerika, ktorá sa drží klasických produkcií. „MET či Scala dokážu často vytvoriť aj taký prepadák, že to nemá obdoby. No je potrebné jedným dychom dodať, že inscenácie sa delia buď na dobré, vydarené a kvalitne spracované alebo na zlé, nevydarené“.
Vrátiac sa však k dielu, ktoré ho v nasledujúcej sezóne čaká. Lady Macbeth Mcenského okresu napísal Šostakovič na libreto Alexandra Preisa podľa rovnomennej novely Nikolaja Leskova. Je to jedno z najvýznamnejších hudobnodramatických diel dvadsiateho storočia, tragédia a zároveň satira, obraz skazenej spoločnosti stojacej na nezriadenej moci sexuality. Čím môže byť toto dielo aktuálne v súčasnosti? Akými témami prehovára k dnešnému divákovi? Operu spevák videl len raz v Štátnej opere v Prahe. Dielo a príbeh je podľa neho fascinujúci, hudba často pochádza z iných štýlov ako z doby, v ktorej Šostakovič tvoril. „Hudba je však originálna a celková kompozícia bezkonkurenčná. Zatiaľ som sa dielom detailne nezaoberal, no v zásade je to suchá, vulgárna, reálna ukážka toho, čo sa v Rusku dialo ako dôsledok diktatúr a zrejme i stále deje. Aké zvrátenosti, brutalita a všetko okolo toho ovplyvňujú medziľudské vzťahy, ktoré má v sebe Rusko zakorenené. Je to popis celkového opovrhovania ľuďmi a podľa mňa má táto opera obrovskú váhu. Aktívne demonštruje aj súčasnú situáciu v globálnej kríze kvôli konfliktu Ruska s Ukrajinou“.
Okrem zmieneného zhliadnutia Lady Macbeth v pražskej opere Rajniš zisťoval, kde a v akom spracovaní dielo hrali. Nedávno napríklad rezonovala inscenácia v Metropolitnej opere. Existuje veľa videonahrávok, takisto z ústredných európskych divadiel, ktoré operu uviedli. V dnešnej situácii spomínaného konfliktu je predpoklad, že Lady Macbeth bude na repertoároch operných domov častejšie. „Práve preto, aby sme si uvedomili, čo sa v Rusku dialo, deje a aké hrôzy sa v náture ruského velikášstva, úpadku vo veľkej časti spoločnosti dejú. Tvrdé rozdelenie z hľadiska hierarchie na chudobných a bohatých ľudí a to, ako to vlastne po stáročia v Rusku funguje a nemení sa“.
Opera mala po premiére veľký úspech v rámci takmer 180 repríz, no v časoch Stalinovho teroru skladateľa odsúdili v politicky tendenčnom článku Chaos namiesto hudby – a ďalšieho uvedenia sa dočkala až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Odvtedy má svoje miesto vo svetových operných domoch. V La Scale bude premiéra opery pod taktovkou hudobného riaditeľa, slávneho dirigenta Riccarda Chaillyho. Počas rozbehnutej kariéry mal Rajniš možnosť spolupracovať s mnohými slávnymi dirigentmi. Ako obrovskú prestíž si spomína na spoluprácu s Christianom Thielemannom, ktorý bol šéfdirigentom Staatskapelle Dresden. Spoločne robili na inscenácii opery Ariadna na Naxe v Semperoper Dresden. Taktiež si váži spoluprácu pod taktovkou Allana Gilberta (šéfa Newyorskej Filharmónie) a považuje to za úžasnú skúsenosť. Veľkým obohatením preňho bola aj práca s Tomášom Hanusom – boli v La Scale ako jediní dvaja Česi v produkcii Rusalky. Vždy je však podľa jeho slov obrovskou cťou a zážitkom pracovať pod taktovkou legendy: „So Zubinom Mehtom mi to zatiaľ ušlo, ale maestro Chailly je neskutočný pojem. Mnoho ľudí ma upozornilo, že si svedomito vyberá do svojich produkcií len tých najlepších. No a bol jedným z tých, ktorí odsúhlasili moje účinkovanie na mojom prvom konkurze do Rusalky v Scale. Takže teraz už klope na dvere ďalšia produkcia v tomto svätostánku a budem do nej začlenený práve pod jeho taktovkou v produkcii Lady Macbeth“.
Ak už spomíname dirigentské osobnosti, s ktorými spolupracoval, spieval aj pod vedením Riccarda Mutiho v Teatro Regio di Torino v titulnej roli Don Giovanniho. „Maestro Muti je môj favorit medzi svetovými dirigentskými osobnosťami, hlavne na Verdiho opery.“ V predstavení bol vtedy ako rýchly záskok, no i tak mal dirigent podmienku, že účinkovať môže iba spevák, s ktorým už na Giovannim spolupracoval. Verí, že sa mu aj v budúcnosti s týmto umelcom svetového formátu podarí spolupracovať.
Čo sa ďalšieho obsadenia Lady Macbeth týka, titulnú rolu v La Scale by mala podľa všetkého spievať Anna Netrebko. Bude to prestížna udalosť, o ktorú je už teraz veľký záujem. Vysielať ju budú nielen talianske médiá, ale i rádiá a televízie po celom svete, výnimkou nebude ani česká stanica ČT ARTE.
Zuzana Vachová
Foto: Jiří Rajniš archív
