„V Miláne si ľudia užívajú predstavenia naplno a koncentrácia ľudí je tu ohromná: sú tu turisti, ale aj fajnšmekri z celého sveta. Ľudia sa možno boja, nevedia, čo bude, či príde ďalšia kríza, tak si teraz užívajú to, čo môžu dnes,“ hovorí pre náš portál český barytonista Jiří Rajniš, ktorého čaká v milánskom opernom dome debut.
Už v piatok 14. januára bude mať debut český barytonista Jiří Rajniš v slávnej milánskej La Scale. Pôvodne plánovaná Rusalka, o ktorej sme sa s ním zhovárali v septembri minulého roka, dostala napokon odklad a uskutoční sa tohto roku v júni. Pôjde o vôbec prvé uvedenie Rusalky v tomto svetovo známom opernom dome a Rajniš bude jediným českým spevákom, ktorý bude v inscenácii účinkovať. Po Adamovi Plachetkovi sa tak stáva tento mladý spevák prvým českým barytonistom, ktorému sa podarilo dostať do prestížneho operného domu v Miláne.
Viac o jeho úlohe, konkurze i o ďalších postavách, sa môžete dočítať v nasledujúcom rozhovore.
Debut Jiřího Rajniša v La Scale: Rusalku poznám od útleho detstva
Ešte pred júnovou Rusalkou sa však Jiří Rajniš predstaví svetovému publiku v titule Salomé, opere Richarda Straussa, kde stvárni postavu Prvého Nazaretského: „Ešte pred Rusalkou mi ponúkli v Miláne v Teatro alla Scala v slávnej inscenácii Salome basovú úlohu. Táto produkcia má obnovenú premiéru, keďže už bola uvedená počas covidu, ale len bez publika, takže teraz sa všetci tešia na to, že konečne si ju vychutnajú ľudia v hľadisku, milovníci opery, fajnšmekri zo všetkých kútov sveta naživo,“ hovorí pre náš portál český barytonista.
Ide o novú produkciu opery v réžii Damiana Michielettiho, ktorú mal pôvodne dirigovať legendárny Zubin Mehta, no pre jeho nepriaznivý zdravotný stav sa hudobného naštudovania ujal Alex Kober. Nemecký dirigent zvučného mena je od roku 2009 hudobným riaditeľom Deutsche Oper am Rhein v Düsseldorfe. Celkovo uvedú šesť predstavení: „Ide o modernú produkciu v štylizácii mŕtvych anjelov, poloduchov a poloupírov. Pre mňa je to expresívne spracovaná inscenácia a ak by mali ľudia záujem je stále dostupná aj na YouTube, kde si možno pozrieť stream celej opery z covidového obdobia. Podľa môjho názoru je to zmysluplná štylizácia, v ktorej sú aj prvky minimalizmu, v civilnom prostredí sa objavujú rôzny postavy, respektíve náznaky objavenia sa mŕtvych postáv. Nechcem však prezrádzať všetko, aby si divák mohol spraviť svoj vlastný názor. Salomé je druhá produkcia sezóny v opernom dome La Scala po Borisovi Godunovovi,“ spresňuje Rajniš.
Pýtali sme sa na kolegov českého speváka a na to, ako prebieha skúšobný proces. Milánske divadlo je známe svojou absolútnou profesionalitou a výberom prvotriednych umelcov, ktorí vždy prídu na pľac stopercentne pripravení, čo na Slovensku či v Čechách nie je tak celkom pravidlom. „Už v Prahe som stretával umelcov, ktorí chodili na skúšky pripravení, samozrejme, aj v Miláne je to absolútna topka. V Salomé hosťujú spravidla nemeckí speváci, niekoľkokrát tento titul spievali vo Viedni, na Salzburskom festivale či v Paríži, takže sú to speváci, ktorí tie úlohy majú úplne naučené. To isté platí o hlavných protagonistkách. Linda Watson je americká sopranistka, ktorá spieva Wagnera a Straussa, sú to presné typy vybrané na tento obor. V procese tvorby a skúšok neexistuje, aby niekto povedal, že by povedal, že rolu len študuje,“ hovorí na margo skúšobného procesu a atmosféry medzi kolegami Jiří Rajniš, ktorý v Straussovej opere stvárni vedľajšiu postavu, dokonca napísanú v basovej polohe. Skladateľ však aj tieto úlohy písal veľmi náročne – spevák má síce neveľký priestor, no musí sa na scéne vysporiadať s veľkým tlakom, ktorý je naň kladený: „Musím ten tlak zvládať. Na konkurze ma počuli ako barytónového speváka a ponúkli mi basový part. A hoci je tento part kratší, pred jeho nástupom máme fyzicky náročný výstup. Spievam o tom, že sa asi zjavil Mesiáš. Text teda hovorí o zjavení Mesiáša, začína sa v nízkych, basových polohách a končí vo veľmi vysokých polohách. Možno aj preto zvolili mňa. Teda hĺbky, nižšia poloha a potom prechodové barytónové tóny a celkom mám na odspievanie partu iba dve minúty.“ Na úlohu sa pripravuje tak, že hodinu pred skúškou musí byť v absolútnom hlasovom kľude – dokonca najlepšie nízke polohy dosahuje, ako so smiechom poznamenáva samotný spevák, tesne po zobudení. Tvrdí, že pred predstavením bude v kľude a musí mlčať, aby zvládol práve tie nízke polohy.
Tým, že stvárňuje v opere Salome basovú rolu, medzinárodný operný portál ho uvádza vo všetkých hlasových oboroch: ako basového speváka, štandardne ako barytónového a keďže v Rusalke je úloha Hajného, ktorého stvárni, písaná pre tenor, ocitol sa zrazu v kurióznej situácii – ako bas, barytón aj tenor. Ako však samotný Rajniš poznamenáva, určite nebude pokračovať v tom, že sa bude prezentovať v pozícii nižších polôh, rád by naďalej spieval barytónové úlohy.
Český barytonista si prípravu na premiéru a atmosféru v Miláne užíva. Hovorí, že situácia dnes, po covide je veľmi optimistická. Divadlá podľa jeho slov fungujú normálne: „Je to najslávnejšie divadlo sveta, všetko je beznádejne vypredané. Ľudia by si aspoň chceli pozrieť generálky, lebo nie je možnosť zohnať lístky. Určite, pár starších ľudí sa chráni rúškami, inak je situácia pokojná, čo sa covidu týka. V Miláne si ľudia užívajú predstavenia naplno a koncentrácia ľudí je tu ohromná: sú tu turisti, ale aj fajnšmekri. Ľudia sa možno boja, nevedia, čo bude, či príde ďalšia kríza, tak si teraz užívajú to, čo môžu dnes. Je to podľa mňa ešte viac umocnené. Radujú sa z toho, že si môžu kultúru užívať. Aj v Taliansku sa musia potýkať s krízou, je to cítiť, ale ľudia kultúrou žijú. Životaschopnosť kultúry je závislá od ľudí, ktorí žijú v regiónoch, a preto aj my doma máme tie vážne problémy, ktoré máme.“
Mladý operný spevák je spokojný so zahraničnými ponukami, no občas zvažuje aj to, že by sa za lepších podmienok častejšie a rád vracal do Čiech alebo na Slovensko. Podotýka však, že to by sa situácia musela radikálne zmeniť – pozastavuje sa nad tým, prečo si doma začneme vážiť umelcov, až keď majú v životopise napísané, že spievali vo svetových operných domoch, prečo robia šéfovia kultúrnych inštitúcií také rozdiely v honorovaní umelcov, ktorí sú domáci a medzi tými, ktorí prídu hosťovať zo zahraničia. „Vďaka divadelnému prostrediu a skúsenostiam som spoznal aj demotiváciu, bolo to v čase, keď som študoval. Odišiel som do USA a vedel som, že ma doma nikto nebude čakať. V Amerike je tvrdý život, ktorý vás naučí, že všetko je len na vás. Ani som neuvažoval, že sa vrátim domov, ale život to tak zariadil, že som neskôr prišiel z Nemecka a začal hosťovať v našich divadlách,“ rozpráva Rajniš.
Po rokoch opäť nastala situácia, že účinkuje v Taliansku, Švajčiarku, Nemecku a ďalších zahraničných krajinách: „Mrzí ma, že si doma nedokážu oceniť, že aj českí umelci dokážu ponúknuť kvalitu. Často prichádzajú zo zahraničných, prestížnych divadiel na domáce scény, no stále ich podhodnocujú a ponúkajú nízke honoráre. No paradoxne, príde umelec zo zahraničia do Prahy a dostane desaťnásobne vyšší honorár, len preto, že má exoticky znejúce meno a je napojený na konkrétne agentúry vedenia divadla. Som nezávislý umelec a zatiaľ si môžem dovoliť vybrať si, za akých podmienok budem účinkovať a kde. Nič iné predsa nežiadam, len dôstojné podmienky. A nevidím dôvod, aby niekto, kto príde zo zahraničia a neponúka lepšiu kvalitu, naopak, dokonca niekedy je tá kvalita horšia, dostával viac pocty a podstatne vyšší honorár len preto, že sa naňho dívajú inak ako na domáceho umelca. Je to smutné, a myslím si, že hovorím za mnohých ďalších českých umelcov, že si nevieme vážiť českých a slovenských interpretov a nerozumiem tomu, prečo sa šéfovia našich kultúrnych stánkov takto farizejsky správajú voči nám. Jediný odlišný prístup a ochotu som zažil v košickom divadle a tiež za minulého vedenia v Národnom divadle v Prahe, kde mali snahu a pristupovali ku mne ako k európskemu umelcovi a nerobili rozdiely. Verím tomu, že sa to raz zmení, no kým je situácia takáto, domov ma to až tak neťahá.“
Spracovala: Zuzana Vachová
Zdroj foto: archív Jiřího Rajniša
