Je Rok českej hudby 2024 a svetové operné domy si pripomínajú diela Antonína Dvořáka či Leoša Janáčka. V jednom z troch najslávnejších operných domov v Belgicku bude účinkovať aj český barytonista Jiří Rajniš.
Po menšej prestávke od úlohy Hájnika, ktorú mal mladý barytonista možnosť predstaviť na historicky prvom uvedení Dvořákovej Rusalky v slávnej La Scale v Miláne ako jediný Čech v speváckom obsadení, sa Rajniš ukáže na ďalšej svetovo známej scéne. Je súčasťou produkcie v belgickom meste Lutych (Liège) v Opere de Wallonie v tej istej úlohe Dvořákovho slávneho diela.
Opéra royal de Wallonie je operný dom nachádzajúci sa na námestí Place de l’Opéra v Liège v Belgicku. Spolu s La Monnaie a Vlaamse Opera je Opéra royal, ako je hovorovo známa, jedným z troch hlavných operných domov v Belgicku. Toto divadlo je hodnotené na prvých priečkach vo svetovom meradle, čomu zodpovedá aj výber dirigentov, inscenačných tímov a spevákov z celého sveta. Nová produkcia Rusalky bude mať päť predstavení, premiéra bude 25. januára 2024, derniéra 4. februára.
Hudobné naštudovanie má na starosti šéfdirigent tamojšieho súboru. Je ním uznávaný taliansky umelec Giampaolo Bisanti, s ktorým sa Jiří Rajniš niekoľkokrát pracovne stretol pri produkciách Rigoletta, Traviaty alebo Bohémy, keď pôsobil v Semperoper v Drážďanoch. Bisanti sa narodil v Miláne, kde študoval dirigovanie, klarinet, klavír a kompozíciu na Verdiho konzervatóriu. Od začiatku svojej činnosti hosťuje vo významných operných domoch v Taliansku (vrátane Teatro La Fenice v Benátkach, Maggio Musicale vo Florencii, Teatro Lirico v Cagliari, Teatro Regio v Turíne, Teatro Petruzzelli v Bari, Teatro Carlo Felice v Janove). Na medzinárodnej scéne ho mohli diváci vidieť v Soule, Vilniuse, Štokholme, Tel Avive, Štrasburgu, Zürichu, Berlíne, Lisabone, Barcelone, Drážďanoch, Berlíne a ďalších mestách.
Medzi jeho významné dirigentské počiny patrí napríklad Turandot v Tokiu, Verdiho Requiem na festivale Peralada, Barbier zo Sevilly na festivale Chorégies d’Orange, Lucia di Lammermoor v Bazileji, La traviatu a Toscu hral v spomínanej Semperoper v Drážďanoch, kde sa pracovne spoznal aj s Rajnišom. Na konte má aj ďalšie operné diela – Madam Butterfly v Gran Teatre del Liceu v Barcelone, Annu Bolenu v Opéra Royal de Wallonie, Bohému a Traviatu v Bavorskej štátnej opere. V zozname naštudovaných diel nechýba Rigoletto na opernom festivale Macerata, Norma v Toulouse a ďalšie diela uvedené na javiskách operných domov či na festivaloch. Giampaolo Bisanti debutoval vo Viedenskej štátnej opere v roku 2018.
Ako sa spevákom spolupracuje s Giampaolo Bisantim? Hovor pre náš portál Jiří Rajniš:
„S úlohou ako takou nemám problém, keďže ju mám odspievanú, som s ňou detailne oboznámený. Pán dirigent hneď na prvej skúške nemal so mnou a s predstaviteľom Kuchtíka žiadny problém. Bolo cítiť, že z jeho strany aj z našej, je súhra, takže s našimi výstupmi bol od začiatku spokojný.“
Spýtali sme sa českého speváka, aký bol proces výberu postáv, kto ho s ponukou spievať v belgickej kráľovskej opere, oslovi: „ Čo sa týka výberu, dostávam ponuky od môjho umeleckého manažmentu, ktorý reaguje na komunikáciu s vedením operných domov. Túto ponuku som mile rád prijal, lebo Rusalka je moja srdcová záležitosť.“
Réžie sa ujala pôvodom grécka režisérka Rodula Gaitanou. Je rodáčka z Atén, študovala v Paríži, dnes patrí medzi známe režisérky s medzinárodnou pôsobnosťou, žije v Londýne. Je držiteľkou ceny ARGO 2022 za umenie a kultúru. V roku 2019 bola nominovaná na cenu International Opera Awards ako Režisérku roka. Jej inscenácia diela Lucia di Lammermoor bola nominovaná na Najlepšiu opernú produkciu v rámci cien CPH (Dánsko 2019). Jej inscenácie Massenetovho Dona Quichotta a Barberovej Vanessy pre Wexford Festival Opera boli obe nominované na Irish Times Theatre Awards v kategórii Najlepšia opera (Írsko 2020 a 2017). Bola nominovaná na dve ceny Helpmann Awards (Austrália 2013) v kategóriách Najlepší operný režisér a Najlepšia operná inscenácia za inscenáciu L’isola disabitata (Haydnova opera Opustený ostrov) predstavenú na Barokovom festivale v Hobarte. Režírovala nové inscenácie už hraných diel v slávnych operných scénach – Royal Opera House – Covent Garden v Londýne, Sydney, Göteborgu a Valencii.
Na koncepciu režisérky a to, či siahla po modernom spracovaní alebo sa priklonila k tradícii a či ponechala Rusalke rozprávkového, historického ducha alebo akcentuje mystický rozmer opery, Rajniš odpovedá:
„Nie je to ani moderné ani klasické spracovanie. Režisérka akcentuje mystický rozmer opery, ktorý je naviazaný na suchý a ponurý náznak jednotlivých prvkov. Opera sa odohráva akoby v uzavretom akváriu – vodný svet je uzavretý v kruhu, je to kulisa, ktorá sa spúšťa dole na javisko a Rusalku z neho vyníma do ľudského sveta. Zámok je tiež na ponurom mieste, je to zvláštne prostredie, v ktorom režisérka využíva aj naturalistické prvky. Sú to demonštratívne gestá, ktorými protagonisti predstavujú náš nechutný ľudský svet spracovávaním morských živočíchov na javisku. Hlavná postava teda vchádza do preexponovaného sveta – sú to naše ľudské činy, ktoré sú pre ňu neznáme a nové a je z nich šokovaná. Ľudia majú veľké, prehnané gestá, ktoré pôsobia na hlavnú hrdinku odstrašujúco. Je to podtext a zámer ukázať na nevinnosť Rusalky a kontrast sveta ľudského, kde tečie krv.“
Sú aj ďalšie postavy, prípadne kulisy, poznamenané naturalistickými prvkami? Ako režisérka zobrazuje motív lásky Rusalky?
„To isté platí aj pre svet Ježibaby v snahe ukázať Rusalke negatíva ľudského sveta. Náš svet je narušený, nechutný, no napriek tomu ho chce Rusalka skúsiť, lebo jej láska jej silnejšia. Miestami sú teda v diele minimalistické a naturalistické prvky, ale pre diváka budú jasné a pochopiteľné. Je to teda rozprávka, kde je akcent na kontrast sveta ľudského a rozprávkového, vytvoreného aj pomocou pochmúrnych prvkov, no nie je to niečo, čo by bolo cez čiaru, myslím si, že divák takéto spracovanie unesie. Sú tam tiež prvky typické pre toto dielo v náznakoch, vo svetelnom dizajne a kulisy sú umocňované, aby bola atmosféra príbehu zachovaná. Zaujímavosťou je, že z akvária vedú točité schody až niekde nahor, čo môže symbolizovať to, že postavy z vodného sveta majú možnosť opustiť tento svet a prejsť do ľudského.“
V hlavnej úlohe Rusalky vystúpi americká sopranistka Corinne Winters, ktorá dostala nedávno cenu International Classical Music Awards za videozáznam Káťe Kabanovej zo Salzburského festivalu pod taktovkou Jakuba Hrůšiu. Táto sopranistka má pred sebou ďalšiu Rusalku vo Viedenskej štátnej opere a v súčasnosti je považovaná za najlepšiu interpretku českých úloh. Preto aj plynulo rozpráva s kolegami po česky. Úlohu Princa bude spievať ruský tenor Anton Rositskiy, Vodníka ruský bas Evgeny Stravinsky a Ježibabu gruzínska operná diva, mezzosopranistka Nino Surguladze.
Český spevák sa v belgickom meste cíti dobre a pre náš portál povedal: „Liège je mesto plné klasickej architektúry, nie je to extrémne moderné mesto, no sú tu veľmi príjemné scenérie na nábreží. V meste sa vynímajú krásne katedrály v gotickom štýle, takže na prechádzky je to veľmi príjemné mesto. Je to kombinácia nedávnej modernejšej výstavby s klasickými historickými budovami. Mesto je situované tak, že je blízko nemeckým mestám. Keďže je to koloniálna krajina, nemá vyhranený štýl, je to kombinácia rôznych vplyvov. A hudobná kultúra má v tomto mieste významné miesto, s čím som doteraz nebol tak podrobne oboznámený a priznám sa, že ma to prekvapilo.“
Čo sa týka divadla, práve kráľovská opera patrí v Belgicku medzi najslávnejšie. Zaujímalo nás preto, aká je v ňom akustika a či v ňom ešte uvedú nejaké české operné dielo: „Divadlo má talianske vedenie, ktoré i dramaturgicky podporuje zlatú klasiku belcanta a angažuje spevákov svetového formátu. Akustika v divadle je výborná – ako pre divákov, tak i pre interpretov. Kapacita sály je vyše tisíc miest, takže celkovo ide o dominantnú, veľkú scénu. Keďže je Rok českej hudby, uvidíme, aké české diela ešte prinesie budúcnosti. Môžem prezradiť, že na budúci rok nadväzuje na uvádzanie českej tvorby aj kráľovská opera uvedením Janáčkovej Káti Kabanovej,“ uzavrel pre náš portál Jiří Rajniš.
Spracovala: Zuzana Vachová
Zdroj foto: Jonathan Berger
