Už počas štúdia na Vysokej škole pedagogickej písal príbehy pre amatérske súbory. Je spätý s Divadlom Járy Cimrmana, ktoré založil po pôsobení v Československom rozhlase. Postavy, ktoré stvárňuje, musia byť blízke jeho naturelu. Keď Američania videli film Kolja, plietli si ho so Seanom Connerym. Charizmatický Zdeněk Svěrák dnes slávi 85 rokov.
Český dramatik, scenárista, režisér, herec, textár, spevák a komik, Zdeněk Svěrák, sa dnes dožíva krásnych 85 rokov. Český film, literatúra a hudba a niekoľko generácií divákov, čitateľov a poslucháčov, by bolo bez jeho osobitej tvorby podstatne chudobnejších. Jeho večné múdrosti, humor a posolstvá sa prelínajú v jeho scenároch, sú zakorenené v jeho postavách i hudobných textoch. Je to humor, ktorý dnes všetci familiárne nazývame „svěrákovský“.
Narodil sa 28. marca 1936 v Prahe, po štúdiu na gymnáziu a Vysokej škole pedagogickej, kde vyštudoval odbor český jazyk a literatúra a ukončil ju v roku 1958, odišiel so svojou budúcou manželkou učiť do západných Čiech. Už počas štúdií však písal rôzne príbehy a spolupracoval s amatérskymi súbormi. Po štyroch rokoch však pedagogickú dráhu opustil a začal pracovať v Československom rozhlase, kde sa stal jedným z autorov rozhlasového programu Nealkoholická vinárna U Pavouka. Práve v tomto programe vznikla postava českého velikána Járy Cimrmana. V rozhlase spoznal aj hudobníka Jaroslava Uhlířa.
V roku 1967 vzniklo Divadlo Járy Cimrmana, ktoré skúmalo odkaz Cimrmana a v tomto období sa začína významná spolupráca s Ladislavom Smoljakom, s ktorým spoločne vytvoril trinásť divadelných hier pre toto divadlo. „Když jsme psali s Ladislavem Smoljakem, byli jsme jeden druhému také publikem. Pro komediální autory je práce v tandemu požehnáním,” povedal Svěrák v rozhovore publicistovi Pavlovi Sršňovi pre Český rozhlas.
Neskôr začali spoločne písať aj filmové scenáre, niektoré písal Svěrák sám (Vrchní prchni!, Tři veteráni) a objavovali sa v nich aj ako herci. Svěrák však ako herec debutoval v Menzlovom filme Zločin a šantán v roku 1968, takže to bolo v podstate ešte skôr, ako videl svoj scenár na plátne.
V 80-tych rokoch spolupracoval s režisérmi Vítom Olmerom, Jiřím Menzelom, Oldřichom Lipským či Zdeňkom Podskalským a v niektorých filmoch aj hral. Medzi jeho najoceňovanejšie komédie predrevolučného obdobia patria: Marečku, podejte mi pero! (1976), Kulový blesk (1978) a Vrchní, prchni! (1980). Jeho Vesničko má středisková (1985) v réžii Menzla získala nomináciu na Oscara za najlepší cudzojazyčný film.
V 90-tych rokoch začína písať scenáre pre filmy, ktoré nakrúca jeho syn Jan Svěrák. Vznikli tak filmy ako Obecná škola, Kolja (v roku 1996 ocenený Oscarom), Vratné lahve a ďalšie. Sám sa však do réžie nikdy „neplietol“, rovnako stvárňoval iba postavy, ktoré mu boli blízke – vždy si bol vedomý svojej presne vymedzenej hereckej polohy.
Oscarový film Kolja, nakrútený synom Janom, podľa predlohy Pavla Taussiga a scenára svojho otca, je dráma s typicky láskavým „sverákovským“ humorom. Je to snímka, ktorá patrila medzi najlepšie, divácky najúspšenejšie porevolučné filmy a Američania si Zdeňka Svěráka začali pliesť so Seanom Connerym.
Okrem filmových scenárov píše aj texty piesní, rozprávky a poviedky. Je autorom poviedkových kníh Povídky, Nové povídky a Po strništi bos. Za svoje dielo získal mnoho ocenení nielen v Česku, ale aj v zahraničí. Napriek svojmu veku ho neopúšťa humor, no najmä je preňho typické, že má neustále mladú dušu: „Přistihuji se, že zapomínám na svůj věk, zapomínám na to, že bych měl být moudřejší, protože jsem toho už hodně zažil. Tělo stárne, ale zůstaly mi dětské oči a pomáhají mi psát o světě jako o něčem překvapujícím a nevídaném. Jako kdyby mně bylo osm, deset let, kdy jsem už trochu rozumu pobral, ale přesto se stále setkávám s novými věcmi a zkoumám, jestli jsou dobré či nikoli,” vyznal sa českému publicistovi Pavlovi Sršňovi Svěrák.
Spracovala redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto: ČT, Bontonfilm
