V celej ríši romantických komédií sa len ojedinele vyskytujú dvojice (či trojice) zaľúbených, ktorých milostný vzťah priniesol viac než len rýchle emocionálne napojenie sa na divákov a diváčky a trochu toho neškodného humoru. Nový film Čo s tým má láska? o výhodách a nevýhodách asistovaného manželstva mal veľký potenciál byť práve onou romantickou komédiou, ktorá mohla z mora vyplaviť niečo cenné, nevídané. Výsledok je oveľa menej vzrušujúci.
Iste mnohým dobre padne sledovať svojský vzťah pri tom, ako nepasuje do klasickej šablóny tak silno vrastenej do žánru romantickej komédie – muž a žena, osudovo prepojení, stačí ak prestanú sami seba od lásky odhovárať a vlastné problémy či spoločenské prekážky sú zrazu fuč. Moje sklamanie neplynie z toho, že sa to tvorcom tentoraz nepodarilo prekonať, ale z toho, že sa o to v skutočnosti ani nesnažili. Aj keď to sľúbili.
Dostupné informácie o snímke hovoria o prehodnotení pojmu lásky a jeho chápanie z pozície človeka, ktorý dnes dovršuje vek, vhodný na zakladanie si rodiny. Vedeli ste, že film pochádza od producentov Lásky nebeskej a Denníka Bridget Jonesovej? Že majú mladí problém nájsť si vhodného partnera či partnerku nie je nová vec. Dôvodov môže byť viacero a pohodlným riešením sa zdá byť hľadanie spriaznenej duše prostredníctvom rôznych aplikácií. Takéto pátranie po vzťahu však môže človeka uvrhnúť do letargie a celkovej nespokojnosti. Pozor! Nezabudnime, že film je od producentov Lásky nebeskej a Denníka Bridget Jonesovej. Aj hlavná hrdinka Zoe si prechádza neľahkým hľadaním partnera a cíti potrebu niečo zmeniť. Šancou pre ňu môže byť preskúmanie opovrhovaných „dohodnutých“ manželstiev, voči ktorým si časť sveta vybudovala silnú averziu. Mladých však znova lákajú. Mimochodom, už som spomínal, kto je producentom?
Áno, na produkciu nového filmu dohliadali ľudia, zodpovední aj za Lásku nebeskú či Denník Bridget Jonesovej. Kde sa teda stala chyba? Film predsa rástol v zodpovednom a dôveryhodnom náručí. To nemohlo dopadnúť zle. A veruže dopadlo. Nejednu loď súcu na potopenie podržalo iba neustále odvolávanie sa na známeho producenta, lebo my diváci a diváčky počujeme na slávne mená a názvy. Dobrým príkladom je producent hororov James Wan, ktorý ani zďaleka nie je tou istou osobou, ako režisér hororov James Wan. Ale jeho meno má cveng, a tak rok čo rok svieti na plagátoch priemerných strašidelných filmov, ktoré ani nie sú jeho. Nadužívaným fígľom už málokto uverí, no aj tak som v tomto prípade skočil na lep a dúfal, že ma film obohatí.
Pred premiérou sa zvestujúco ohlasovala silná reflexia súčasného stavu medzi mladými a znela veľmi sľubne a lákavo. Ľahko sa dá predstaviť si, že skupina mladých, osamelých ľudí sa príde do kina pozrieť na svoj vlastný život a pokúsiť sa zmeniť uhol pohľadu naň. Namiesto toho dostanú zo zaujímavej premisy iba slabý vývar. Pokus objaviť istoty v asistovaným vzťahoch, o ktorých sa vie, že netrpia takou rozvodovosťou, skončil zas a znova v tom istom neuspokojivom cieli. Prísľub nahliadnutia bez predsudkov do inej kultúry a možnosti vziať si z nej niečo pre seba sa nenaplnil. Ak by ste sa chceli na film pozrieť v nádeji, že uvidíte, ako rieši praveký problém odlišnými spôsobmi, budete sklamaní. Snímka znova raz opakuje starú mustru, podľa ktorej ľudská bytosť nemá inú možnosť, ako sa bezmocne oddať vrtochom tej nestálej – niekedy prajnej, inokedy krutej – lásky. Darmo, že máte dosť rozumu na vedenie usporiadaného života.
A keď už sa toľko ukazovalo prstom na Lásku nebeskú a Bridget Jonesovú, film nedisponuje ani zaujímavými variáciami romantických vzťahov, ani tak sympaticky nemožnou hlavnou postavou, žeby to oslnilo ďalších hrdinov aj obecenstvo v kinosále. Prelomiť ľady mohlo iba hĺbkové zobrazenie nastolenej témy. No originalita v tomto prípade zostáva iba na papieri a do filmu sa nedostala.
Ani exotický náter a ďalšia záchranárska rola Emmy Thompson v pozadí príliš nepomohli, aj keď herečka svoju jasne danú úlohu – vniesť do príbehu trochu vtipu – zvládla dobre. S tým, čo nám tvorcovia sľubovali nekorešponduje ani záujem hlavnej hrdinky menom Zoe, ktorá sa cudziu dohodnutú svadbu ako dokumentaristka nerozhodla nakrútiť z vlastnej vôle, ale dostala to ako zadanie zhora. Preto majú jej osobné ciele a angažovanosť od začiatku podrezané šľachy a neobstoja.
Skutočne sympatický je vo filme len proaktívny mužský hrdina Kazim, ktorý aj dosiahne svoj vopred určený cieľ. Problém je, že za to nebude patrične odmenený. Je mojou vlastnou vinou, že som držal palce postave, ktorá vie, čo od života chce a ide si za tým, než tej vychýrenej dokumentaristke, ktorej proces nakrúcania ani len nevyzerá vierohodne a neprofesionálne narúša dianie okolo seba, pričom hodnú chvíľu nie je známa jej motivácia? Láska medzi Zoe a Kazimom sa akoby zrodí v momente, keď žena zistí, že jej celoživotný kamarát sa chystá žiť šťastný život v manželstve s inou. Vo výsledku tak hlavná postava vyjde z príbehu ako sebecká sabotérka, ničiaca cudzie šťastie, lebo sama ho nevie dosiahnuť. Možno je to chyba scenára, ktorý chcel byť netradičný a prekvapivý, ale to sa už v žánri romantickej komédie len tak ľahko nedá. Podobné pokusy väčšinou iba rozbijú dobre nastavený systém očakávaní a kauzality.
Film Čo s tým má láska? by fungoval oveľa lepšie ako skutočný dokument. Možno by život samotný dokončil tento príbeh inak a zaujímavejšie, než ako to po stý krát a stále rovnako dokážeme urobiť my ľudia. Znelo to, že príbeh od producentov… chcel pomôcť súčasnému človeku v hľadaní riešenia na svoju bezvýchodiskovú a bezláskovú situáciu, no miesto toho mu zase motivačným hlasom povedal, že všetko je o láske a rozum, nech ho aj máte veľa, s tým nič nemá. Nemáš lásku, tak hľadaj. Lepšiu radu nedostaneš.
Matúš Trišč
Zdroj foto: Bontonfilm
