Prezidentka Zuzana Čaputová ocenila v nedeľu 27. júna 24 osobností spoločenského, kultúrneho a športového života. Medzi tými, ktorí získali štátne vyznamenia, nechýbala ani oceňovaná režisérka Agniezska Holland, hudobný skladateľ Vladimír Godár, režisér Sándor Beke, ale napríklad ani hudobník, skladateľ, spevák, textár Dežo Ursiny a mnohí iní.
V budove Slovenskej filharmónie sa počas nedeľného večera uskutočnil slávnostný ceremoniál, na ktorom sa okrem prezidentky Zuzany Čaputovej zúčastnil aj predseda Národnej rady SR Boris Kollár, predseda vlády Eduard Heger, viacerí ministri a predstavitelia verejného života. Podujatie sa malo pôvodne uskutočniť začiatkom roka, avšak vzhľadom na pandemickú situáciu bolo nutné termín presunúť až na jún.
Ôsmim ženám a 16 mužom udelila prezidentka vyznamenania Kríž Milana Rastislava Štefánika, Medailu prezidenta Slovenskej republiky, Rád Ľudovíta Štúra a Pribinov kríž. Viaceré ocenenie boli udelené in memoriam.
„Stretli sme sa tu, aby sme spoločne oslávili ľudskú tvorivosť, vytrvalosť, intelekt a nezlomného ducha. Osobnosti, ktoré budú dnes vyznamenané, bojovali za slobodu, pričinili sa o zrod dôležitých demokratických inštitúcií a starajú sa, aby tieto inštitúcie napĺňali svoj zmysel,“ povedala Čaputová.
Zoznam ocenených:
ANNA ŠESTÁKOVÁ – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu
Narodila sa 2. júla 1918 na Myjave. Jej životný príbeh obsahuje viacero pohnutých udalostí, ale tie najhoršie súvisia s prenasledovaním manžela a otca jej troch detí. V roku 1951 bol manžel z vykonštruovaných dôvodov obvinený z velezrady a odsúdený najskôr na dvadsať rokov a potom aj na doživotie. Neskôr súd skonštatoval, že jeho priznanie bolo vynútené psychickým a fyzickým nátlakom. V čase, keď bol manžel vo väzení, vtedajšia Štátna bezpečnosť chcela pani Šestákovú získať na spoluprácu. Pretože spoluprácu s ŠtB odmietla, musela prijať prácu ako robotníčka v ťažkom priemysle a jej rodina bola v rámci Akcie B donútená odísť z Bratislavy. Trvalo takmer desaťročie, kým sa jej rodina mohla vrátiť a opäť žiť spolu. K svojmu životnému príbehu pani Šestáková dodáva, aby sme si vážili slobodu, lebo z neslobody je ťažká cesta späť.
HILDA MÚDRA – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy v oblasti športu a za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí
Trénerka krasokorčuľovania rakúskeho pôvodu. V roku 1947 sa vydala za Jozefa Múdreho, odvtedy žije v Bratislave. Pätnásť rokov bol jej zverencom najúspešnejší slovenský krasokorčuliar, olympijský víťaz z roku 1972 v Sappore a trojnásobný majster sveta Ondrej Nepela. Ten ju považoval za svoju druhú matku. Viedla aj Miroslava Šošku, Jozefa Sabovčíka, Mariana Filca, Agnesu Búřilovú a ďalších vynikajúcich športovcov. Tajomstvo svojho úspechu ako trénerky slovenských krasokorčuliarov prezradila sama: „Naučila som sa, že tréner nemusí byť až taký veľký odborník, ale musí byť najmä poctivec a mať zapálené veľké srdce pre šport“. Vďaka veľkému zapálenému srdcu pre šport boli zverenci pani Hildy úspešní v medzinárodnej konkurencii a vďaka nemu je tiež vážená a rešpektovaná v celom športovom svete. Medzinárodný olympijský výbor jej zásluhy ocenil udelením Medaily Pierra de Coubertina.
RUDOLF CHMEL – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, občiansky, za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu
Literárny vedec – historik, hungarológ, diplomat a politik. V každej oblastí svojho záujmu dosiahol vynikajúce výsledky. Ako literárny vedec vynikol dielami, ktoré zásadným spôsobom prehĺbili naše poznanie tvorcov slovenskej literatúry v 19. a v 20. storočí. Ako hungarológ je autorom základných textov tohto vedného odboru , ktoré sú vysoko hodnotené aj v maďarskom prostredí. Ako veľvyslanec v Budapešti, ale tiež ako minister kultúry a podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny, neúnavne presadzoval hodnoty, ktoré Slovenskú republiku zaraďujú do európskeho kultúrneho a civilizačného rámca. Aj vďaka tomu, že hovorí jazykmi všetkých našich susedov, mohol veľkú časť svojej energie venovať nielen skúmaniu, ale predovšetkým tvorbe stredoeurópskej identity. Okrem vedeckých ocenení je aj nositeľom štátnych vyznamenaní Maďarska a Poľskej republiky.
PAVEL RYCHETSKÝ – Rad Bieleho dvojkríža III. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, najmä v oblasti práva a ústavného súdnictva
Český právnik, ktorý vždy dával najavo svoj nesúhlas, ak sa politická moc dopúšťala nezákonností. Pred novembrom 1989 mohol preto pôsobiť len ako podnikový právnik. Stal sa signatárom Charty 77, publikoval v samizdate a exilových časopisoch. Ako podpredseda ponovembrovej vlády predložil Federálnemu zhromaždeniu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky návrhy viacerých zákonov, ktorými sa dovŕšil prechod k ústavnému, demokratickému a právnemu štátu. Od roku 2003 pôsobí ako predseda Ústavného súdu Českej republiky. Má veľké zásluhy na tom, že český orgán ochrany ústavnosti prijal rozhodnutia, ktoré sú veľmi podnetné a inšpiratívne aj pre Slovenskú republiku. Ako predseda ústavného súdu nám blízkej krajiny udržiava priamy a srdečný kontakt s predstaviteľmi právnickej obce na Slovenska a nezištne pomáha skvalitňovať aj náš právny poriadok.
CHAVIVA REIKOVÁ – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam, za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu
Hrdinka Slovenského národného povstania. Vlastným menom Marta Reicková sa narodila v roku 1914 v obci Nadabula, ktorá je dnes časťou Rožňavy. Počas 2. svetovej vojny úzko spolupracovala s britskou spravodajskou službou Special Operacions Executive. Jej skupina pomáhala spojeneckým letcom, ktorí boli zostrelení nad Slovenskom, organizovala transporty židovských detí a starších občanov cez Maďarsko do Palestíny. Koncom októbra 1944 sa so svojou skupinou presunula do hôr nad Pohronským Bukovcom, kde plánovali vybudovať lesný tábor pre prenasledovaných židov. Nacisiti ju zajali, brutálne mučili a napokon spolu s ďalšími 250 židmi zavraždili v Kremničke. Mesto Banská Bystrica jej v roku 1990 udelilo čestné občianstvo. V Izraeli je považovaná za národnú hrdinku – v roku 1952 boli jej telesné pozostatky prevezené do Jeruzalema, kde ju pochovali s vojenskými poctami.
HELENA JURASOVOVÁ – Pribinov kríž II. triedy, za celoživotné mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, osobitne v umelecko-vzdelávacej činnosti v oblasti detského scénického folklorizmu
Folkloristka, choreografka, tanečná pedagogička. Patrí k najvýraznejším osobnostiam a tvorcom detského ľudového tanca na Slovensku. V roku 1968 založila folklórny súbor Vienok, ktorý priviedla medzi naše špičkové detské súbory. Vďaka jej osobitému prístupu deti v súbore prechádzajú komplexnou múzickou výchovou, ktorá je založená na prepojení tanečného, speváckeho a hereckého prejavu. Za viac ako polstoročie vychovala celé generácie talentovaných mladých ľudí, ktorí našli svoje uplatnenie v umeleckých školách, na konzervatóriu, ale aj v činohrách, balete či opere našich divadiel. Pod jej vedením súbor Vienok reprezentoval Slovensko na medzinárodných folklórnych festivaloch, kde získal mnohé ocenenia. Aj vďaka jej celoživotnému vkladu si súbor Vienok neustále udržiava vysokú umeleckú úroveň a každoročne vytvára nové a pôsobivé choreografické celky.
SANDOR BEKE – Medaila prezidenta Slovenskej republiky, za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia
Rodák z Čiližskej Radvane, absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr študoval a promoval ako režisér v Budapešti. Stal sa jedným z najvýznamnejších maďarských divadelných režisérov na Slovensku. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bol pri zrode hnutia maďarských malých scén vo vtedajšom Československu. V roku 1969 založil v Košiciach divadlo Thália, kde až do roku 1976 pôsobil nielen ako režisér, ale aj ako riaditeľ. Keď z politických dôvodov nemohol pokračovať v práci vo svojej vlasti, pôsobil v Maďarsku. Hneď po nežnej revolúcii sa opätovne zapojil do divadelného života na Slovensku ako režisér mnohých vynikajúcich divadelných predstavení v Košiciach a tiež ako riaditeľ Jókaiho divadla v Komárne.
VLADIMÍR GODÁR – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia, ako aj za významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí
Hudobný skladateľ, muzikológ a vysokoškolský pedagóg. Kompozíciu študoval už na konzervatóriu, potom u Dezidera Kardoša na Vysokej škole múzických umení. V 70.rokoch navštevoval legendárne domáce muzicírovanie u Jána Albrechta. Pôsobil aj ako predseda Spolku slovenských skladateľov. Je autorom vyše stovky skladieb pre sólové nástroje, komorné zoskupenia i orchestrálne telesá a je známy aj ako skladateľ filmovej hudby. Okrem toho je aj uznávaným znalcom slovenských hudobných dejín, pričom práve vďaka nemu sa na koncertné pódiá vrátili viaceré zabudnuté kompozície. Na hudbe je podľa neho najzávažnejšie, že len veľmi ťažko sa dá odpovedať na otázku, na čo vlastne ľuďom je. Hovorí, že pre hudobníkov sú životne dôležité rozmery, ktoré si iní ľudia možno tak neuvedomujú. Matéria, s ktorou pracujeme, je zvuk a čas.
JAROSLAV BUDZ – Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy in memoriam, za zásluhy o záchranu ľudského života s nasadením vlastného života
Bol stredoškolský pedagóg vyučujúci na Spojenej škole vo Vrútkach. Jeho špecializáciou bola výučba matematiky, fyziky a chémie. 11. júna minulého roku došlo v škole k tragickej udalosti. Jaroslav Budz preukázal obdivuhodnú statočnosť, keď sa spolu so svojimi kolegami snažil zabrániť tomu, aby ozbrojený útočník vnikol do budovy školy. Žiaľ, utrpel pri tom zranenia, ktorým podľahol. O jeho obľúbenosti ako človeka a učiteľa svedčí skutočnosť, že už večer v deň tragédie sa žiaci, ich rodičia a učitelia školy zišli, aby si uctili jeho pamiatku. Spoločne vtedy zapálili Sviečku za pána učiteľa Jarka Budza. Táto sviečka smbolicky horí dodnes, pretože každý, kto obetuje svoj život, aby chránil životy zverených detí, si zaslúži, aby zostal v našej pamäti ako príklad hodný nasledovania.
AGNESA HORVÁTHOVÁ – Pribinov kríž III. triedy, za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky a za prínos v literárnej tvorbe v rómskom jazyku
Rodáčka z Bratislavy, vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského. Vo svojej novinárskej tvorbe sa ako dopisovateľka rómskych novín a časopisov venovala predovšetkým rómskej téme. Neskôr v rámci Nadácie pre podporu občianskych aktivít viedla aktívne Rómky a Rómov k tomu, aby sa angažovali pri pomoci rómskym komunitám. Vďaka svojej pokojnej osobnostnej sile významne prispela k založeniu Fondu sociálneho rozvoja, ktorý vytvoril priestor pre realizáciu kľúčových nástrojov podpory ľudí v núdzi – terénnych sociálnych pracovníkov, asistentov na školách a komunitných centier, ktoré fungujú doteraz. Odkaz jej prístupu, ktorý je založený na vzájomnom porozumení a ľudskosti, charakterizuje aj prácu občianskeho združenia Romano kher – Rómsky dom, ktorý založila v roku 2007 a ktoré sa snaží prepájať deti zo slovenského, rómskeho a maďarského prostredia.
PAVOL ČEKAN – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, za mimoriadne zásluhy v oblasti vedy, najmä v oblasti vývoja a výroby testov na vírus SARS-CoV-2
Vedec, pôsobiaci v oblasti molekulárnej biológie, biochémie a onkológie. Študoval na University of Iceland a pôsobil na americkom Národnom onkologickom inštitúte na Rockefellerovej univerzite v New Yorku. Ako odborný asistent sa na univerzite venoval RNA biológii a molekulárnej patológii. Neskôr pôsobil ako výskumný pracovník v americkom Národnom onkologickom inštitúte v odbore bunkovej a rakovinovej biológie. Keď sa stal spoluzakladateľom vedeckej spoločnosti vyvíjajúcej diagnostické testy, vrátil sa späť na Slovensko. Spoločnosť pod jeho vedením vyvinula testy na diagnostiku ochorenia COVID-19, ktoré sa využívajú na celom svete. Počas pandémie tiež pôsobil ako člen iniciatívy Veda pomáha. Spolu s ďalšími kolegami výrazne napomohol k presnejšiemu trasovaniu infikovaných osôb nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Veľkou mierou tak prispel k spoločenskému uznaniu skutočnosti, že moderná veda má nezastupiteľné miesto pri prekonávaní pandémie.
PAVOL DEMITRA – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam, za mimoriadne zásluhy v oblasti športu a za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí
„Nikomu neublížiť na ľade ani v živote“ – toto bola jedna zo zásad Pavla Demitru, ktorou sa v živote riadil. Ako hokejista bol preslávený tým, že hoci na hracej ploche vynikal, vždy sa správal ako džentlmen a hral poctivú hru. Rovnako sa snažil správať aj v živote. Slovensko reprezentoval na majstrovstvách sveta, na olympijských hrách či Svetovom pohári. Na viacerých reprezentačných podujatiach bol kapitánom slovenského mužstva. Jeho legendárny víťazný gól v samostatných nájazdoch v zápase proti Rusku sa dostal aj na slovenskú poštovú známku. Výpočet jeho športových úspechov je dlhý a úctyhodný a vďaka nemu ho zvolili do Siene slávy Slovenského zväzu ľadového hokeja. Jeho tragická smrť v septembri 2011 zasiahla celú krajinu nielen preto, že sme stratili vynikajúceho športovca, ale najmä z toho dôvodu, že sme prišli o skvelú ľudskú osobnosť, ktorú si vážila a rešpektovala celá republika. Vďaka tomu čím bol ako športovec, občan a človek, je a zostáva nasledovaniahodným vzorom.
AGNIESZKA HOLLAND – Medaila prezidenta Slovenskej republiky, za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia
Poľská filmová režisérka a scenáristka vyštudovala na pražskej FAMU. Už jej prvý samostatný film získal Medzinárodnú cenu poroty na filmovom festivale v Cannes. Krátko pred vyhlásením výnimočného stavu v jej rodnej krajine emigrovala do Francúzska, kde pokračovala v úspešnej filmovej kariére. Celkovo získala tri nominácie na Oscara v kategórii Najlepší zahraničný fim. Prvú za film Bittere Ernte, ktorého námetom je osud židovských žien počas druhej svetovej vojny. Filmoví znalci vysoko hodnotia aj film Európa, Európa, ocenený Zlatý Glóbusom. Počas svojej dlhej a mimoriadne úspešnej kariéry nakrútila dve desiatky filmov. Často spolupracovala aj so slovenskými tvorcami, ktorí sa vďaka tomu dostali aj do európskeho a svetového povedomia. K viacerým z nich má veľmi blízky osobný vzťah. V rozhovoroch, ktoré poskytuje, sa netají tým, že Slovensko jej prirástlo k srdcu.
VLADIMÍR MICHAL – Pribinov kríž III. triedy, za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky
Zakladateľ kníhkupectva a vydavateľstva Artfórum. Začiatky tohto úspešného a spoločensky mimoriadne prospešného projektu najlepšie opísal práve jeho zakladateľ: „Naše prvé kníhkupectvo a galéria boli v pavlačovom byte rozpadajúceho sa domu na ulici Červenej armády a mohlo sa prihodiť, že pri prezeraní Hrabala, Klímu či Kierkegaarda sa vám na pleci usadil voľne poletujúci papagáj perfektne imitujúci zvonenie telefónu“. Po viac ako troch desaťročiach sa príbeh kníhkupectva z jeho happaningovýcvh začiatkov zmenil na projekt, ktorý významne prispel k premene krajiny. Okrem Bratislavy sa rozšíril do ďalších miest Slovenska a v jeho portfóliu je aj internetový obchod, či literárne noviny. Artfórum prestalo byť už len kultovým miestom vyznávačov kvalitnej literatúry a nekomerčnej kultúry, ale stalo sa dôležitou kultúrnou ustanovizňou. Vďaka nej vznikla početná a rozširujúca sa komunita ľudí, ktorí sa stretávajú už nielen s knihami, ale aj medzi sebou.
IVAN ŠTRPKA – Pribinov kríž II. triedy, za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky
Básnik, textár a prekladateľ. Patrí k legendárnej básnickej skupine Osamelí bežci. V období normalizácie sa prostredníctvom svojich textov postavil proti oficiálnej propagande režimu a odmietol zasahovanie ideológie do literatúry. Aj keď jeho básnický debut Krátke detstvo kopijníkov i zbierka Tristan tára boli vysoko oceňované, z politických dôvodov nesmel publikovať. Básnické texty Ivana Štrpku sa stali legendárnymi aj vďaka spolupráci s hudobníkom Dežom Ursinym. Ich spoločné dielo zaznamenané na jedenástich albumoch tak ovplyvnilo niekoľko generácií. Bol to práve Dežo Ursiny, kto veľmi hlboko vystihol podstatu jeho tvorby: „Štrpkove texty a práca s nimi sa stali pre mňa osudovou potrebou, pretože sú uzdravujúce, a ja som okrem neho samého prvý, komu je umožnené ich liečivú moc zakúšať.“ Jeho tvorbu ocenili Cenou Ivana Krasku, Cenou asociácie spisovateľských organizácií Slovenska i Cenou Dominika Tatarku.
DEZIDER „DEŽO“ URSINY – Pribinov kríž II. triedy in memoriam, za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky
Vyštudoval filmovú a divadelnú dramaturgiu. Vďaka láske k hudbe a vďaka svojmu novátorskému a invenčnému prístupu k nej, stal sa jedným zo zakladateľov modernej slovenskej rockovej tvorby. Bol bigbítovým a artrockovým hudobníkom, skladateľom a spevákom, ale aj dokumentaristom, režisérom, dramaturgom, scenáristom, autorom filmovej hudby. Dával slovenskému bigbítu intelektuálny rozmer a nadhľad. Jeho hudba presahuje domácu scénu, lebo je unikátna vo všetkých svojich podobách. Kým v začiatkoch svojej tvorby spieval v angličtine, neskôr pochopil, že pre naplnenie svojho umeleckého zámeru musí prejsť do rodného jazyka. Preto vytvoril originálnu autorskú dvojicu s básnikom Ivanom Štrpkom. V jeho Zápisníku sa zachovala veta, ktorá bola jeho vyznaním a zároveň aj odkazom: Život je vlastne jedna súvislá šanca, ktorú môžeme zhodnotiť alebo premrhať, šanca stať sa sebou. Je to vlastne naša jediná povinnosť, lebo všetko v tomto prejavenom svete sa chce a musí nakoniec stať tým, čím sa stať má.“
MAGDALÉNA ŠPOTÁKOVÁ – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v sociálnej oblasti, najmä v oblasti psychologickej starostlivosti o rodiny s deťmi s postihnutím a zo sociálne znevýhodneného prostredia
Detská psychologička. Od roku 1988 pracuje ako výskumníčka vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie. Stála pri zrode jeho Detského centra pre vzdelávanie a výskum, ktoré takmer štvrť storočia aj viedla. Svojou praxou a vedeckou činnosťou rozvinula na Slovensku poskytovanie moderných foriem pomoci pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Na najvyššej odbornej úrovni skúma závažné témy integrácie a inklúzie, zaoberá sa postojmi k minoritám, ale aj otázkami psychodiagnostiky. Dlhodobo presadzuje inkluzívny prístup v odbornej starostlivosti a vo vzdelávaní detí so zdravotným postihnutím a detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Svojou prácou zásadne prispela k ochrane práv osôb so zdravotným znevýhodnením, ale aj k ochrane ich ľudských práv.
MILAN ŠÚTOVEC – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu
Literárny vedec, spisovateľ, scenárista, politik a publicista. Po Novembri 1989 sa ako kooptovaný a neskôr zvolený poslanec Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky stal predsedom jeho Snemovne národov. Významne prispel k prijatiu zákonov, ktoré dali republike podobu právneho a demokratického štátu. Svoj talent využil nielen pri tvorbe oceňovaných literárnych a literárnovedných diel, ale aj pri intelektuálnom spracovaní hlavných politických tém v období prechodu od totality k demokracii. Jeho knihy o pomlčkovej vojne či demokratickom ovzduší a politickom smogu patria k najprenikavejším dielam z dejín súčasnosti. Svoj celoživotný záujem o veci verejné korunoval encyklopedickým dielom Politické Slovensko, za ktoré dostal v roku 2020 Cenu Dominika Tatarku a tiež aj Prémiu Literárneho fondu.
KÁROLY TÓTH – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam, za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu, ako aj za podporu interetnického a interkultúrneho porozumenia
K hnutiu proti komunistickému režimu sa pridal ešte ako študent maďarského jazyka a literatúry na Univerzite Komenského v Bratislave. Pred novembrom 1989 pracoval ako pomocný robotník, neskôr ako redaktor vydavateľstva Madách. Zapojil sa do režimom prenasledovaných občianskych aktivít a tiež do maďarského disentu na Slovensku. V roku 1988 bol jedným z inciátorov „Memoranda Maďarov na Slovensku”, ktoré poukázalo nielen na najzávažnejšie problémy maďarskej komunity, ale prihlásilo sa aj k európskym demokratickým hodnotám. V jeho byte vzniklo prvé ponovembrové politické hnutie na Slovensku – Maďarská nezávislá iniciatíva. Ako jej prvý predseda zohral nezastupiteľnú úlohu pri demokratickej premene maďarského spoločenstva na Slovensku i celej slovenskej spoločnosti. Bol zakladateľom a riaditeľom Fórum inštitútu pre výskum menšín. Až do svojej smrti v septembri 2016 patril medzi najvýznamnejších maďarských intelektuálov a verejných činiteľov na Slovensku.
JÁN ZAVARSKÝ – Pribinov kríž III. triedy, za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky
Je absolventom štúdia scénografie na Vysokej škole muzických umení v Bratislave. Tvorí ako scénograf, kostýmový výtvarník a grafický dizajnér. Už počas štúdia pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre, neskôr v Štátnom bábkovom divadle v Bratislave a tiež aj ako umelecký šéf v Divadle Jána Palárika v Trnave. Osudovým sa pre Jána Zavarského stalo partnerstvo s brnianskym Divadlom na provázku a intenzívna spolupráca s režisérom Blahom Uhlárom v trnavskom divadle. Na svojom umeleckom účte má dnes viac ako tristo scénografií pre činoherné, bábkové, ale aj operné inscenácie, a to nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Maďarsku, Poľsku, Nemecku, či v Spojených štátoch. Ján Zavarský sa s rovnakým úspechom venuje aj grafickému dizajnu a architektúre. Jeho diela vystavovali na viac ako tridsiatich výstavách a jeho tvorba si získala aj veľké medzinárodné uznanie.
VASIĽ JABUR – Pribinov kríž III. triedy, za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky a za zásluhy pri kodifikácii rusínskeho jazyka
Rodák zo Stakčína, lingvista, vysokoškolský pedagóg, zakladateľ modernej rusinistiky na Slovensku. Vyštudoval odbor ruština-ukrajinčina na Karlovej univerzite v Prahe. Je autorom prvých učebníc rusínskeho jazyka pre stredné a vysoké školy. Okrem toho sa dlhodobo venoval aj skúmaniu úlohy materinského jazyka pri zachovaní a pestovaní národnostnej identity. Vypracoval základy pre koncepciu výchovy v rusínskom jazyku pre deti na materských a základných školách. Ako prvý vysokoškolský učiteľ rusínskeho jazyka bol autorom či spoluautorom normatívnych kodifikačných príručiek rusínskeho jazyka a vypracoval aj celostnú koncepciu vzdelávania občanov Slovenskej republiky rusínskej národnosti. Svojou celoživotnou prácou na Slovensku aj v zahraničí prispel k posilneniu národnostnej identity Rusínov a posilneniu prestíže ich materinského jazyka po novembri 1989.
IVAN LEITMAN – Pribinov kríž III. Triedy, za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky
Zasvätil svoj život práci s ohrozenými deťmi. Po ukončení štúdia psychológie na Univerzite Komenského dlhé roky pôsobil v Diagnostickom centre pre dievčatá v Lietavskej lúčke. Keď postrehol, že deti, ktoré boli týrané, zneužívané a zanedbávané, systém trestá, namiesto toho, aby im pomohol, usiloval sa to zmeniť. Preto v roku 1997 založil a až do roku 2021 viedol Centrum Náruč ako alternatívu, ktorá poskytuje deťom komplexnú pomoc. Detské krízové centrum, Detské advokačné centrum a poradne pre obete domáceho násilia, ktoré v rámci Náruče vybudoval, pomohli už tisíckam detí a rodín ohrozených násilím. Podieľal sa tiež na vzdelávaní učiteľov a detských lekárov, aby rozpoznali signály, ktorými ohrozené deti dávajú najavo svoju ťažko zvládnuteľnú situáciu. Aj vďaka tomu sme rozšírili siete pomoci . Tak ako celý svoj život aj teraz sa zasadzuje nielen o zmeny v systéme sociálno-právnej ochrany detí, ale aj o zmenu nazerania na fenomén násilia. Usiluje sa tiež o to, aby spoločnosť nebola voči násiliu ľahostajná.
ZDENO CHÁRA – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, za mimoriadne zásluhy v oblasti športu a za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí
Máloktorý hráč ľadového hokeja musel na začiatku svojej kariéry prekonávať toľko nedôvery a spochybňovania ako on. Aj keď ho mnohí chceli odpísať iba pre jeho telesnú výšku, napokon museli uznať, že sa v ňom mýlili. Jeho hokejová kariéra je príkladom, aké neuveriteľné veci môže hráč dokázať, ak je hokeju oddaný tak ako Zdeno Chára. Stal sa elitným obrancom v elitnej svetovej súťaži a vynikol aj medzi najlepšími. Jeho vôľu zdokonaľovať sa najlepšie dokumentuje fakt, že iba on pravidelne a opakovane prekonával svoje vlastné rekordy v tvrdosti strely. Pre svoje charakterové a morálne vlastnosti bol lídrom v každom tíme, v ktorom hral a ako kapitán priviedol svoje mužstvo k zisku Stanley cupu. Vzorne a úspešne reprezentoval aj Slovensko na majstrovstvách sveta. Big Z, ako mu v zámorí hovoria, nie je len nesmrteľnou hokejovou legendou, ale predovšetkým veľkou osobnosťou, vzdelaným a angažovaným človekom, na ktorého môžeme byť hrdí.
KRISTÍNA KRIŽANOVÁ – Pribinov kríž III. triedy, za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky
Nestorka a priekopníčka paliatívnej starostlivosti na Slovensku. Zakladateľka a prvá primárka oddelenia paliatívnej starostlivosti Národného onkologického ústavu v Bratislave. Je hlavnou odborníčkou pre paliatívnu medicínu na ministerstve zdravotníctva. Slovo „paliatívny“ pochádza z latinského „palium“ – „plášť, prikrývka“ a naznačuje, že keď sa už rana nedá vyliečiť, je možné ju aspoň zmierniť a prikryť. Doktorka Križanová svoj etický kódex postavila na zásade „pomáhať, neškodiť, neopustiť a neklamať“. S vytrvalosťou sebe vlastnou presadzovala zásadu, že neoddeliteľnou súčasťou dobrej medicínskej praxe je aj dobrá paliatívna starostlivosť. Je aktívna v slovenských aj medzinárodných organizáciách v oblasti paliatívnej medicíny, prednáša pre študentov aj laickú verejnosť, spolupracuje s dobrovoľníkmi a podieľa sa na množstve osvetových aktivít.
Spracovala: redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto: social media Zuzana Čaputová
