Úvod Hudba František Báleš má ďalší album, ktorý oslavuje velikánov slovenskej poézie

František Báleš má ďalší album, ktorý oslavuje velikánov slovenskej poézie

25. januára 2023

„Básne Múzické sú hudobným odrazom mojej fantázie, ktorá sa zľahka uberá po ceste poetických príbehov. Dokonalé tvary melódií, harmónií a rytmov už predo mnou vytvorili Hviezdoslav, Dilong, Smrek, Kostra, Kráľ a Rúfus. Mojou túžbou bolo ich iba citlivo preniesť do podoby piesní. S pocitom neutíchajúcej fascinácie a nesmiernej vďaky sa preto skláňam pred majstrovstvom týchto velikánov,“ hovorí František Báleš, ktorý vydal po albume Sonety novinku Básne Múzické.

Po vydaní Rádiohlavami oceneného albumu Sonety, prichádza zoskupenie jazzových hudobníkov a literárnych nadšencov sústredených okolo Františka Báleša so svojím druhým autorským počinom spájajúcim krásu slovenskej poézie a hudby. Leader ansámblu je v umeleckých kruhoch známy nielen ako jazzový hudobník, ale aj ako obdivovateľ a propagátor klasickej poézie. Inšpirovaný dielami, ktoré sú širšej verejnosti známe najmä zo školských lavíc, sa rozhodol popularizovať tento druh literatúry vlastnou hudobnou tvorbou na pomedzí žánrových oblastí jazzu a vážnej hudby.

**Krst albumu Sonety, ktorý získal ocenenie Rádiohlavy.**

Úvodnou skladbou albumu Básne Múzické je óda na Hviezdoslava s názvom Tisíc atmosfér, ktorú autor hudby vytvoril aj textovo, ako poetické vyznanie svojho vzťahu k najväčšiemu slovenskému básnikovi. Pieseň je zároveň introdukciou k Hviezdoslavovým Krvavým Sonetom z roku 1914, ktoré dominujú dramaturgii albumu. Na rozdiel od tzv. Hviezdnych sonetov z roku 1886, ktoré ansámbel predstavil na svojom prvom albume, je „krvavý“ odkaz neskoršej tvorby nášho najväčšieho básnika, v dnešných – vojnovým konfliktom poznačených časoch, silne aktuálny.

„Nuž človeče tys´ pánom prírody?

Ty že máš právo rozhodovať nad ňou?…“

(úryvok z desiateho Krvavého sonetu P. O. Hviezdoslava)

Autor hudby, inšpirovaný dramatickým, vojnové udalosti odsudzujúcim dielom, siahol po jeho vynikajúcich prekladoch z pera britského literáta Johna Minahanea (The Bloody Sonnets, LIC, 2018) a po hudobnej stránke sa rozhodol pre súznenie svojho jazzového ansámblu so saxofónovým kvartetom.

„Je mi cťou a veľkým potešením spolupracovať so skvelými umelcami zo zoskupenia Pressburg Saxophone Quartet pod vedením Ladislava Fančoviča. Ich klasický spôsob hry na saxofónoch je blízky mojej súčasnej estetike a výsledkom spolupráce našich dvoch zostáv je hudba, ktorá splnila moje predstavy o Hviezdoslavových Krvavých sonetoch v preklade Johna Minahanea.“

Rudolf Dilong je ďalším z plejády veľkých slovenských básnikov, ktorí svojou poéziou inšpirovali hudobnú tvorbu Františka Báleša. Dve diela autora tzv. katolíckej moderny Dráma na počiatku (zo zbierky Hviezdy a smútok, 1934) a Lodičky a lode (zo zbierky Honolulu, pieseň labute, 1939) sú poetickým obrazom túžby po večnej kráse, ktorý na albume hudobne dokresľuje aj krídlovka Ondreja Jurašiho.

Báseň Janka Kráľa s názvom Moja pieseň (zbierka Ponášky, 1874) bola zhudobnená pri príležitosti 200. výročia narodenia známeho štúrovského básnika – rebela. Skomponovaná pre violončelo (Katarína Baarová), kontrabas (Vladimír Máčaj) a vokálne sexteto WAF band pod vedením Matúša Uhliarika, má blízko k vážnej hudbe 19. storočia a vytvára tak kontrast voči väčšine jazzovo znejúcich skladieb na albume.

Inšpiráciu z komornej tvorby Erika Satieho, či Francisa Poulenca, čerpal autor pri zhudobnení básne Milana Rúfusa s názvom Báseň o básni (zbierka Ako stopy v snehu, 2008).

Snáď najväčší kontrast voči Krvavým sonetom vytvára lyrická báseň Jána Kostru Vzdych (zo zbierky Presila smútku, 1946) „Tak málo stačí k šťastiu, dúšok vína…“ a najmä radostná, vitalistická poézia Jána Smreka v básni Dnes milujem svoj deň (zbierka Odsúdený k večitej žízni, 1922).

Album uzatvára posledný zo zbierky Krvavých sonetov „Nuž iďte zbohom, piesne krvavé!…“, znejúci na pozadí hudby v štýle novodobej passacaglie. Spev v angličtine (Matúš Uhliarik) za sprievodu saxofónov, v kombinácii s umeleckým prednesom Vladimíra Jedľovského v pôvodnom slovenskom jazyku, vytvára dramatický a zároveň slávnostný záver albumu.

Nielen samotné hudobné naštudovanie, ale aj dôkladná textová analýza básní boli súčasťou prípravy albumu. Pri odhaľovaní množstva básnickým obrazov, dešifrovania metafor a skúmania historických udalostí stojacich na pozadí vzniku literárnych diel, boli protagonistom CD albumu nápomocní aj odborní poradcovia. Album je odrazom vzájomnej symbiózy členov ansámblu a odráža ich spoločnú estetiku, myslenie a názory na umeleckú oblasť hudby a literatúry. Podľa slov autora je existencia ansámblu postavená najmä na podpore a vzájomnom porozumení jeho členov, ktorými sú spevák Matúš Uhliarik, kontrabasista Vladimír Máčaj a bubeník Juraj Šušaník. Ich umelecký a najmä ľudský vklad považuje za neodmysliteľnú súčasť spoločného diela s názvom Básne Múzické.

„Mnohokrát ďakujem mojim najbližším kolegom z ansámblu, všetkým hosťujúcim umelcom ako aj blízkym priateľom a známym, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom spolupodieľali na vytvorení tohto diela (Igor Baar, Braňo Gotthardt, Kristína Majorošová, Peter Beňo, Beáta Uhliariková, Anna Očkajová, Joe Tarantino, Ján Sudzina a mnohí ďalší.) Špeciálna vďaka patrí nášmu priateľovi Gabrielovi,“ uzatvára autor František Báleš.

účinkujú:

František Báleš ansámbel v zložení Matúš Uhliarik – spev, František Báleš – klavír a fender piano, Vladimír Máčaj – kontrabas, Juraj Šušaník – bicie nástroje

Pressburg Saxophone Quartet v zložení Andrei Simančuk – sopránsaxofón, Silvia Macejová – altsaxofón, Ján Gašpárek – tenorsaxofón, Ladislav Fančovič – barytónsaxofón

WAF band v zložení Kristína Gotthardt soprán, Jana Jakubíková soprán, Adriana Čatlošová alt, Ján Pallo tenor, Matúš Uhliarik barytón, Jakub Kováč bas

Katarína Baarová – violončelo

Ondrej Juraši – krídlovka

Vladimír Jedľovský – umelecký prednes