Vokálnu skupinu For You spoznáte podľa toho, že dávajú piesňam novú, unikátnu tvár bez hudobných nástrojov. Nášmu portálu poskytli rozhovor členovia: Katalin Lantos Borbély, Milan Masiarik, Nika Barláková, Emil Esso Smoliga a Andrej Mann: „A capella nie je a nesmie byť One man show,“ hovoria.
Médiá vás častujú prirovnaniami ako „balzam pre uši“ alebo „lepšie ako originál“. Čo je vlastne cieľom a capella skupiny? Priniesť vlastný pohľad a emócie na pieseň, ktorú sa rozhodnete spievať alebo tromfnúť originál?
Esso: Je to asi podobné ako u akejkoľvek inej kapely, ktorá sa rozhodne hrať už známe skladby a tak isto tvorí vlastné. Dôležitý je pocit a emócia zo skladby. Pri cover verziách skladieb nás bavia tie neobmedzené možnosti práce s hlasom, ktoré a capella ponúka a tým pádom výsledok je vždy unikátny. Nikdy sa neporovnávame s originálom, je to zbytočné. Chceme znieť ako my, chceme, aby sa ľudia stotožnili s našim cítením a podaním hudby. A to je myslím si cieľom.
Váš repertoár je veľmi pestrý žánrovo a treba povedať, že aranžmány sú veľmi kvalitne spracované. Z toho vyplývajú dve otázky: na základe akého kľúča si vyberáte songy, ktoré budete spievať a budú súčasťou vášho repertoáru a druhá – kto sa v najväčšej miere podieľa na aranžmánoch?
Katalin: Piesne v našom repertoári si vyberáme také, ktoré sa v prvom rade páčia nám samým. Tiež sa snažíme vyberať skladby, ktoré sú aktuálne hrané v rádiách. Samozrejme nie každá skladba sa hodí na prerobenie do štýlu a capella. Keď sa nám skladba páči a počujeme, že by sa upraviť dala – ideme to skúsiť. Čo sa týka aranžu – do toho hovoríme všetci. Každý z nás je muzikant a stane sa, že máme aj rozdielny názor a predstavu o tom ako by to malo vyzerať. Zatiaľ sme sa však vždy dohodli a výsledok si môžete vypočuť.
Prerobiť skladbu – cover, v inštrumentálnej podobe, nie je až také zložité. Ak je to čo i len trošku skúsený muzikant a má dobrú techniku a výraz, môže z toho vzniknúť príjemný cover (ale aj nemusí). Omnoho náročnejšie je však pracovať s vokálmi… Od vašich začiatkov – až kým ste sa nevypracovali, boli aj pesničky, s ktorými ste sa natrápili?
Milan: Sú piesne, ktoré sa nám podarilo zaranžovať do štýlu a capella za 2-3 hodinky (napríklad Havana) a sú také, ktoré trvali aj viac týždňov, kým sme boli s coverom spokojní. A sú aj také, ktoré sa nakoniec do repertoáru ani nedostali 🙂
Treba pochváliť, že k piesňam pristupujete s citom: zmeníte ich, čo je logický proces, zároveň však ponecháte ich identitu. Nechýba ani gradácia, celkovo sú pekne vystavané a každý z členov dostane svoj osobitný priestor, zároveň však musíte tvoriť jednu líniu. Aké skúsenosti musí mať za sebou spevák a celá kapela – spoločne, aby dosiahol takýto level?
Milan: My máme šťastie, že každý z nás je v niečom výnimočný a svoje schopnosti a vedomosti dokáže odovzdať celej skupine. Je to veľmi o vzájomnom počúvaní, usmerňovaní a často treba odložiť bokom svoje ego. Toto posledné je snáď najťažšie. Aj keď je v skladbe viac elementov, beatbox, bas, sólo, vokály – vždy to musí vytvoriť jeden homogénny celok. A capella nie je a nesmie byť “One man show”.
V kapele je vás päť, poďme si postupne predstaviť každého člena, lebo v a capella formáciách je to tak, že každý má svoju nezastupiteľnú úlohu. Soprán v podaní Katalin Lantos Borbély je čistý, intonačne presný a často tvorí hlavnú melodickú linku. Skladieb. Ako sa vyvíjala hudobná kariéra sopranistky, kým sa nedala dokopy s ostatnými členmi kapely? Vidí svoju budúcnosť práve v tejto vokálnej skupine?
Katalin: Už ako 12 ročná som začala spievať a hrať na omšiach v kostole v Tvrdošovciach, spievala som väčšinou na svadbách a cirkevných udalostiach. Na gymnáziu sme si založili s jedným chalanom kapelu, kde sme spievali zhudobnené básne v maďarskom jazyku a 15 rokov to malo veľký úspech hlavne v kruhu maďarských menšín na Slovensku a samozrejme v Maďarsku. Keď som sa dostala na konzervatórium, zoznámila som sa s Milanom Masiarikom, ktorý bol náš zbormajster – dirigent. Ja som študovala operný spev, ale mala som pozitívny vzťah k zborovým pesničkám a vôbec, spievanie v zbore. Po niekoľkých rokoch sme si povedali, že založíme vlastnú kapelu a to acapellu. Prvé roky sme si spievali len ako hobby, pre radosť, väčšinou na školských akciách a po rokoch sme si povedali, že celú kapelu dáme na profesionálnu dráhu a začal sa príbeh For You. Moja budúcnosť je spev, nič iné si neviem predstaviť ani teraz, ani v budúcnosti. Hudba bola vždy súčasťou môjho života. Myslím si, že ako matka troch detí s 35 rokmi už viem čo chcem, a to je For You a kariéra a úspech s touto kapelou.
Ďalšou krásnou dámou je altistka Nika Barľáková, ktorá vyrastala v hudobnom prostredí. Ovplyvnilo to ďalšie smerovanie? Okrem toho, študuje na konzervatóriu populárnu hudbu, takže má okrem praktických vedomostí aj teoretické. Necítia sa altistiky v úzadí? (Aj keď treba poznamenať, že často majú omnoho náročnejšiu prácu s vokálom ako melodický soprán)
Niki: Odmalička som bola vedená k hudbe vďaka rodičom. V detstve som sa venovala hlavne ľudovej goralskej hudbe, keďže pochádzam spod Tatier, ale neskôr ma pochytil takisto aj svet popovej hudby. V podstate už odmalička som snívala o tom, že budem “ako veľká” spievať. Čiže určite môžem povedať, že ma domáce prostredie ovplyvnilo až natoľko, že sa hudbou živím. Nooo, čo sa týka spievania altu, v našej a capelle to funguje trošku inak. Keďže sme iba dve ženy (soprán a alt) snažíme sa vytvárať aranžmány tak, aby sme sa na sólach vystriedali. Nemôžeme tvrdiť, že dominuje soprán alebo alt. Katalin aj ja máme v podstate výhodu, pretože dokážeme spievať aj nízke aj vysoké polohy, tým pádom nám nerobí problém sa v hlavných sólach prestriedať.
Prečo u Niky zvíťazilo smerovanie k populárnej hudbe? Ako talentovaná speváčka sa mohla presadiť aj vo svete klasickej hudby – nikdy ju to nelákalo?
Niki: Klasickú hudbu si veľmi rada vypočujem vo voľnom čase. Takisto si rada zahrám na klavíri klasické skladby, ale pri speve to tak veru necítim. Hehe ale priznám sa, že niekedy som skúšala napodobniť operný spev a myslím si, že by som nebola na zahodenie 😛 avšak radšej ostanem tam, kde sa cítim ako doma 🙂 A pre mňa je to jednoznačne populárna hudba.
Emil Esso Smoliga má v kapele na starosti beatbox, čo je v našich končinách celkom rarita, pretože nie každý, kto sa do toho pustí, to vie skutočne aj správne robiť. Je Emil alias Esso rytmickou „hlavou“ kapely, ktorá to drží celé pohromade?
Esso: Za seba poviem, že vyskladanie rytmiky, teda beatu, mám na starosti ja, no vždy si nechám poradiť. V poslednej dobe sme začali s kapelou robievať rytmické cvičenia, ktoré vediem, kde sa trénujeme v cítení rôznych netradičných rytmov. To nás ako kapelu v rámci cítenia rytmu posúva veľmi dopredu.
Esso vyštudoval zvukovú skladbu na VŠMU, takže v rozmanitých soundoch musí byť priam doma, čo počuť aj na nahrávkach ForYou. Aká bola jeho cesta ku kapele, keďže spolupracuje s rôznymi umelcami ako napríklad Laci Strike, Strapo, atď… Je účasť v kapele skôr hobby alebo v nej vidí aj svoju budúcnosť?
Esso: Áno, vyštudoval som zvukárinu, čo ma aktuálne do veľkej miery aj živí. Beatbox bol pre mňa vždy skôr pol hobby pol profesia, z ktorej som z času na čas zarobil nejaké tie dukáty. Ale novým príležitostiam som sa nikdy nebránil – a tak to bolo aj v prípade, keď ma For You oslovilo, či sa k nim pridám. Videl som v nich potenciál a cítil som, že to môže fungovať ako na profesnej úrovni, tak aj na ľudskej. Zatiaľ sa to len potvrdzuje, takže makáme ďalej a uvidíme, čo nám budúcnosť prinesie.
Tenorista Milan Masiarik je tiež melodickým pilierom piesní, ktoré ste sa rozhodli prepracovať do vokálnej podoby. Aby sme to zase odľahčili trošku – vo svete klasickej hudby sú mnohí tenoroví speváci známy tým, že im ego prerastie hlasové dispozície? Predpokladám, že to nie je prípad Milana. Aká je však jeho úloha – okrem spevu, v kapele?
Milan: Som dirigent a okrem dirigovania som sa počas školy venoval aj kompozícii a aranžovaniu. Tiež ma baví organizovanie kalendára For You, skúšok a v neposlednom rade – keďže máme vlastné štúdio – tu presedím asi najviac času zo všetkých.
Okrem tenoru však spieva aj niektoré party altu, čo sa v zboroch niekedy zvykne robiť, pretože sa to tam „skryje v dave“, respektíve určité tóny v registroch môže nahradiť muž spevák. Myslíte si, že to publikum vníma? A je to náročné na techniku?
Milan: K tomuto sa vyjadriť neviem – či to publikum vníma. Dokonca si myslím, že by to primárne vnímať publikum ani nemalo. To, že spievam v altových polohách vzišlo skôr z aranžu ako zo zámeru. A sú to vokály, nie sólové party.
Milan rovnako dokáže suplovať aj inštrumentálne nástroje – napríklad trúbku. Je to určite oživenie skladieb. Je takáto hlasová technika náročná? Ako sa to dá naučiť?
Milan: Pri našich skúškach som vyskúšal napodobniť trúbku a páčilo sa nám to. Treba však povedať, že každému z nás znie trúbka inak a Emil je v tomto smere takisto vyslovene skvelý!
Piatym členom, ktorý výrazne dofarbuje celý sound kapely, je basový spevák Andrej Mann, ktorý má za sebou folklórnu školu v rôznych súboroch. Ako sa folklorista dostane ku kapele, ktorá spieva prevažne popové skladby?
Andrej: Síce som ako dieťa tancoval a spieval vo folklórnom súbore Vienok v Bratislave, avšak za folkloristu sa určite nepovažujem. Zbory Tempus aj Technik spievajú klasickú cirkevnú a svetskú hudbu. Zo zborov som pokračoval do externého zboru opery SND, kde som minulý rok musel skončiť, nakoľko sa to pri For You už nedalo stíhať.
Vraví sa, že mať prax v akomkoľvek folklórnom súbore, je tá najlepšia škola do života speváka, aj keď na druhej strane, spôsob práce s hlasom a technika – sú úplne iné v klasike a v pope. Bolo ťažké pretransformovať sa?
Andrej: Od klasického spevu k popovému to išlo celkom hladko.
Vybrali ste si mnoho známych skladieb, ale vdýchli ste im nový život. Ako dlho vám trvá tento proces tvorby a následného naskúšania pesničky, kým ju nedostanete do takej podoby, s akou ste spokojní všetci?
Niki: Proces tvorby a naskúšanie závisí od typu piesne a aranžmánu. Snažíme sa vždy o to, aby sme pieseň priniesli na pódiá čo najskôr a v najlepšom podaní, v akom vieme. Napríklad pieseň The Way You Make Me Feel ( Michael Jackson) sme zaranžovali za 24 hodín, pripravili choreografiu a na ďalší deň sme ju odprezentovali na súťaži ako hotový produkt.
Máte nejaký kľúč ako si vyberáte skladby, ktoré prespievate? Musia spĺňať určité teoretické parametre alebo si ich vyberáte skôr intuitívne – tá, ktorá vás osloví, sa stane súčasťou vášho repertoáru?
Niki: Piesne, ktoré si vyberáme sa nám primárne musia páčiť. To je základ. V poslednej dobe sa zameriavame na piesne, ktoré sú v hudobnom svete aktuálne a fresh. Výber piesne prebieha tak, že v deň skúšky si sadneme na gauč, púšťame si spoločne rôzne piesne a keď nastane moment, že všetci cítime, že nás daná pieseň oslovila, cítime z nej už vopred, že má acapella potenciál, chytíme mikrofóny, a tvoríme.
Podaril sa vám dokonca husársky kúsok – pustili ste sa do skladby Shallow, ktorá získala Oscara. Čakal vás nepochybne ťažký kúsok, ale vy ste to zvládli na výbornú. Dalo to veľa práce, kým ste pieseň dostali do tej podoby, v akej znie od Vás?
Milan: To, že skladba Shallow bude mimoriadne úspešná, sme vedeli už minulý rok. A tiež sme vedeli, že ju chceme prerobiť do štýlu a capella. Žiaľ, mali sme veľa povinností a dostali sme sa k aranžu až vtedy, keď to už bol hit a dosiahol veľkú hranosť. Čo bola zároveň pre nás výhoda, lebo sme to už všetci mali napočúvané. Aranž v podstate vznikol za jeden deň, respektíve pár hodín. Proces bol však celkom náročný. S výsledkom sme sa však stotožnili všetci.
Niekedy má človek pocit, že pieseň je od základu zmenená, až následne si uvedomí, že niekde podprahovo tam stále počuje tú melodiku, refrén, skrátka, že niekde vnútri je tam všetko, čo má byť, skryté. Pracujete teda nielen s vokálnymi partmi, dynamikou, frázovaním, ale aj s hudobnou formou… Kto má hlavné slovo?
Milan: Tým, že sa do procesu aranžu zvyčajne zapájame všetci, pochopiteľne prispeje k tomu každý. Ak ide o to, nájsť toho, kto má posledné slovo – pokiaľ ide o formu – tam mám finálne slovo zvyčajne ja. Pokiaľ ide o frázovanie, dynamiku – tam má dominantný názor aj Nika a Emil.
Aké je vaše publikum? Sú to nepochybne aj mladí ľudia, ale predpokladám, že aj stredná generácia, ktorú nevyrušuje vo vašom prípade, že ide o popové skladby, ktoré sú často aj v hitparádach, pretože vo vašom podaní získajú kultivovanosť, ktorú potrebujú…
Andrej: V našom repertoári sa nachádza veľa skladieb, preto sa ku každému koncertu či udalosti snažíme vyberať najvhodnejšie skladby.
Ak by ste mali zostaviť rebríček top skladieb, ktorú určite nesmú chýbať na vašom vystúpení, ktoré by to boli a prečo?
Katalin: Všetky skladby, ktoré máme v repertoári máme radi, preto sme ich aj spracovali do a cappella štýlu, ale samozrejme sú pesničky, ktoré na každom koncerte zaznejú. Napríklad už rok dobre známa pieseň Nenahraditeľná, ktorú sme pôvodne naspievali v spolupráci so Simou Martausovou, tak trošku je to aj naša skladba, týmto sa prezentujeme na koncertoch na Slovensku. Ale spomínaná Shallow alebo evergreen Lady Karneval, či najnovšia hitovka v našom podaní Señorita, tiež majú úspech tak medzi mladými ako aj pri staršej – zrelej generácii.
Celkovo pre všetkých členov: Myslíte si, že je pre umelcov je pokora v umení dôležitá?
Katalin: Vytrvalosť, láska k umeniu – láska k hudbe v našom prípade, tolerovanie názorov, tolerovanie jeden druhého – keďže sme piati a úplne inej povahy každý a jeden, a samozrejme pokora a úcta voči poslucháčom sú veľmi dôležité.
Zuzana Vachová
Zdroj foto: For You
