„Celý výučbový proces sa dial na báze ľudskosti, dôvery a individuálnych potrieb daného umelca,“ hovorí pre náš portál operná speváčka Eva Katráková Bodorová, ktorá otvorila tohto roku Medzinárodné majstrovské kurzy, ktorých prvý ročník sa konal v prostredí kaštieľa Betliar.
Ako vznikla myšlienka uskutočniť medzinárodné majstrovské kurzy?
Spontánne. Mala som v sebe už pred pár rokmi prirodzené nutkanie zdieľať svoje vedomosti. Samotná idea vo mne skrsla pred piatimi rokmi. Moja myseľ sa upriamovala prirodzene len na myšlienku odovzdávať to, čo moje vedomosti zahŕňajú, a z väčšej časti to, že operný spevák sa umelcom stane len vtedy, ak spozná svoje Ja, svoje vymoženosti, na báze úprimnosti k sebe samému. Keď som tento úžasný nápad povedala manželovi, bol veľmi nadšený, ale dodal aj to, že to bude náročné, čo sa týka nielen výučby, ale aj celkovej organizácie.
Koľko účastníkov ste mali na 1. ročníku Ewita’s Royal Vocal Masterclass a z akých krajín ?
Mali sme 9 účastníkov. Z Rakúska, zo Slovenska a z Maďarska: Eva Dovcová / Slovensko, Ildikó Javorka / Slovensko, Lea Acsaiová / Slovensko, Marianna Mikócziová / Slovensko, Johanna Dietrich / Rakúsko, Laura Pigulová / Slovensko, Johanna Németh-Nagy / Maďarsko, Krisztián Kokolusz / Slovensko a Martin Kovács / Slovensko.
Kurzy ste viedli Vy, váš manžel Jozef Katrák a režisér Tomáš Hodermarský. Musí medzi pedagógmi, aj keď vedú odlišné obory, fungovať istá chémia, ako ste sa dali dokopy, čo vás spája?
Myslím si, že naše obory by mali fungovať skrz vzájomnú empatiu, víziu spoločného cieľa. V prvom rade človeka ako umelca by mal baviť jeho daný „fach“, ale tiež by mal mať širší rozhľad ohľadom iných oborov. Operný spev chodí ruka v ruke s hereckým stvárnením umelcov a tiež nezaobíde sa bez atribútov ako sú pokyny od samotného dirigenta, klaviristu, režiséra.
Priznám sa, že z našej spoločnej spolupráce, som mala dojem, ako keby to malo byť už dávno tak. Od prvého dňa som mala pocit, že to, čo vysvetľujem našim účastníkom kurzov, je správne, ale i pocit, že umelecké komponenty, ktoré som nepovedala, doplnil môj manžel alebo náš režisér Tomáš Hodermarský. Ak sú aj naše obory odlišné, tvoria obrovský celok vo svojej podstate. Vo svete opery jeden bez druhého nemôže byť. Ja sama by som mala pocit, že by nastalo tzv. ochudobnenie.
Naše vedomosti boli ľahko skĺbené. Celý výučbový proces sa dial na báze ľudskosti, dôvery a individuálnych potrieb daného umelca. Pre mňa je dôležité, aby operný spevák nasiakol do seba čo najviac informácií po speváckej stránke, po stránke hereckej, v rámci výrazových prostriedkov, a aby dodržal to, čo v notovom materiáli zanechali po sebe naši operní velikáni. (Napríklad melódiu, dikciu, tempo, text a mnohé i.). V obrovskej miere to, aby danú opernú postavu vystihli s čo najväčšou autenticitou k sebe samým. Akákoľvek postava by mala byť poňatá v symbióze s vlastnými duševnými kvalitami. To je tá, nám najbližšia prirodzená ľudskosť, nie prehrávanie (overacting). Ako tím sme sa s Jozefom Katrákom a Tomášom Hodermarským našli hneď. Je to o chcení realizovať to krásne, to, čomu sa rozumieme.
Skĺbili sme to pozorovaním každého jedného umelca zvlášť. Individuálny prístup k umelcovi má v nás v pedagógoch evokovať pocit, že nám záleží, aký je dotyčný človek po duševnej, racionálnej a umeleckej stránke. V tomto bode mi prichádza na um skutočnosť, že treba, aby nám záležalo na druhom človeku. Treba sa zaujímať, kto je naozaj náš umelec. Keby som neapelovala na tieto stránky a ponechala len myšlienku kurzov na čisto technickej stránke umelca, bolo by to pre mňa len o prázdne, o nenaplnení. Človek je tvor citlivý, vnímavý a má právo sa zlepšovať každým dňom, a to doslova všestranne. Mal by chcieť od seba viac denne. Spája nás cieľ spoznať tvorivého jedinca ako človeka i umelca v jednom.
Zaujalo ma, že ste okrem vokálneho vedenia, propagovali pred samotnými kurzami aj hereckú stránku prejavu, teda nielen techniku, ale niečo, čo je pre každého operného umelca v divadle podstatné. Aké prvky ste učili ?
Uveriť slovám a zároveň danej situácii, veriť v to, že každé jedno slovo ako je vopred určené, má svoju danú váhu. Bazírujem na tom, aby text, samotné libretá, ktoré sú nám dané, aby boli čo najautentickejšie prežité a zažité. V mojom ponímaní samotný vesmír funguje na báze pravdy. Pravda môže byť pozitívna alebo negatívna, ale stále zostane pravdou. Tak je to i s herectvom – ak mám zo seba v poniektorých skladbách stvárniť pochmúrnosť, tak ja sama ju vo vnútri musím naozaj zažiť. Častokrát sa my, operní speváci stretávame s postavami, ktoré si potrebujeme „obliecť“ a vieme, že na konci príde smrť. Vždy som sa pokúšala stotožniť sa s daným libretom. S tým, ako vrcholí situácia, ktorá ma má doviesť k smrti. Sú rôzne druhy smrti. Prezradím vám, i keď som si vopred prečítala ako umriem v danej roli, od samého začiatku som dej vo vnútri nechala plynúť, že som „nevedela“ (svoje vnútro som navodila na prirodzený tok) o tom, čo sa udeje na konci príbehu. Herectvo je len vtedy herectvom ak prežijem naplno vlastný pocit skĺbený s postavou, čiže som to Ja.
A taktiež okrem techniky a hereckého prejavu to bola spiritualita. Ako ju vnímate vy? Čo pre vás predstavuje tento pojem ?
Vnútorné vnímanie, ktoré vyviera zo mňa, z nás. Poznatok, ktorý je napojený na nepretržitú kulmináciu každodenných pocitov skĺbených s Vesmírom a Bohom. Spiritualita človeka zahŕňa v sebe jemu vlastné dary, duchovné dary. Je to sféra nehmatateľná, ba dokonca na základe vlastných vnemov vystavané vnútro. Keďže láska je najvyšším oporným bodom pre všetky naše pohnútky v živote, treba stavať na nej, aj keď ide o operný spev. Častokrát vravievam svojim študentom: tón sa nedá chytiť, naše vnútro a um pomocou fyziognómie vytvárajú tvoj vlastný výsledok. Ak uverím v dané citové rozpoloženie, môžeme tu spomenúť pocit príjemna, že tón „levituje“ a vidím ho pred sebou, stelesní sa. Fikcia ale skrz správny pocit. Hlas má tendenciu znieť nádherne a lahodne pre ľudské ucho, ako i pred samotným zaznením sa má duša fajn. Takisto som odpozorovala, že pri tragických postavách sa človek môže cítiť dobre, ale kvôli tomu, že aj melódie sú dojímavé, geniálne napísané, i keď sú smutné a tragické. Na to, aby pedagóg mohol spirituálne vnímať svojich žiakov, je minimum, že by ich mal mať rád. Doprajnosť v procese hľadania so žiakom napomáha k osobnostnému rastu žiaka, ale i pedagóga. Edukácia, ktorá pootvára individuálne kvality jedinca. Každý má iné potreby, iný spirituálny svet. Hľadať v sebe dary a vnímať svet cez lásku nám v najväčšej miere napomáha byť sebou samým. Spirituálny svet spája racionálne a duševné zmýšľanie v jedno. Jedno bez druhého nemôže byť, v mojom ponímaní. Symbióza, ktorá pri postupnom starnutí človeka takzvane „maľuje všetko dianie na plátno života“. To je na tom to nádherné. Celoživotné objavovanie seba a užívanie si každého okamihu bez toho, že súdim, aký je ten druhý. Každý jeden z nás je výnimočný, neopakovateľný, áno, spirituálny. Aj tí, ktorí sa s tým nezaoberajú, o tom možno nevedia, no vlastnia svoju spiritualitu. Boh – Stvoriteľ a vesmír nám dali všetko čo treba, sme súčasťou tohto blaha, ak sme si to ešte nevšimli, nikdy nie je neskoro.
Chýba podľa vás dnes práve spiritualita duchovné prežívanie mladým umelcom?
Myslím si, že dnešná generácia prevažne pociťuje viac materiálny svet. Síce vnímajú, že sa s ich citovým svetom niečo deje, ale mávnu nad tým rukou. Zo skúsenosti viem, že keď spolupracujem s mladými umelcami, a majú napríklad v sebe nejaké nevyriešené otázky, nepozastavujú sa nad tým. Lenže prejde určitý časový úsek a duševné otázky sa kopia. Napokon ich je veľa a s nakopenými vnútornými otázkami prichádza frustrácia, stres, nepríjemné pocity. V dnešnej dobe je rarita, ak si mladý človek doma sadne na 10 minút a zamyslí sa nad sebou, nad svojimi pohnútkami. Stabilita vnútra spočíva v sebapoznaní a sebapoznávaní. Bolo ozaj odvážne tvrdiť, že som už dosiahol svoje najvyššie méty. Dodala by som, že za každým spirituálne zmýšľajúcim mladým umelcom na tejto vlne, je určitý zmýšľajúci pedagóg, rodič, trebárs známy. Otázkou je, či to tak ozaj je?
Poďme teda k jednotlivým oborom: Je pre sopranistku náročné odovzdávať svoje skúsenosti ?
Je to o dôvere, pre mňa osobne nie je ťažké odovzdávať to, čo prináleží každému. Bolo by to v tom prípade ťažké, ak by som si podvedome myslela, že nedoprajem druhému. Lenže zdieľať s radosťou, čo sám skrz obrovské šťastie nájde človek, je to najľahšie. Volá sa to aj sloboda. S filantropickými tendenciami to má človek viac vyhraté.
Na čo ste sa snažili hlavne zamerať ?
Upriamovala som sa na najvyššiu efektívnosť v praxi. Čo sa týka vokálnej techniky, herectva skĺbeného so spiritualitou na nájdenie ľudských a umeleckých atribútov v oblasti spevu, herectva, spirituality v prvom rade a to všetko šité na mieru. Individuálny rast umelca. Keďže sme mali deviatich účastníkov, mali sme aj tímovú prácu cez lásku.
Čo sa za niekoľko dní stihnú študenti naučiť ?
To, že existuje cesta, ktorá je komfortná, naučia sa ako správne dýchať, pričom každému niečo iné vyhovuje. Nájdeme to a aplikujeme. Ako cítiť dané obdobie, s ktorým je alebo bol samotný skladateľ stotožnený.
- Chápanie skladateľa, život, znaky komponovania.
- Frázovanie melódií.
- Správnu dikciu v rôznych jazykoch.
- Vnímanie mäkkého nasadenia tónu v praxi.
- Pochopenie postavy ako takej.
- Pochopiť svoj vlastný autentický cit pre skladbu kompaktne.
- Fyziognómiu hlasu.
- Zadelenie energie počas interpretácie skladby.
- Správne dychové a vokálne cvičenia na kompaktné, dlhodobé používanie.
- Ako neforsírovať tóny
- Ako správne vytvárať vedome dynamiku v rámci árie.
- Odbúravanie zlozvykov.
- Elegancia a hygiena hlasu.
- Ako narábať s mimikou.
- Ako používať telo na báze aktívneho uvoľnenia.
- Fiktívne myslenie, sila predstavivosti.
- Ako sa tešiť pred samotným uskutočňovaním procesu.
- Ako analyzovať seba samého.
- Skĺbenie spevu, herectva a spirituality v rámci postavy.
- Vnímanie tímovej práce kolektívnosť.
- Etiketa, pokora, úcta k druhému, vďačnosť.
- Postupný vnútorný rast po citovej, rozumovej stránke k sebe, ale i vo vzťahu k iným umelcom.
- Vďačnosť od najmenších vecí až po najväčšie.
- Rešpekt ku všetkým, aj vlastnému pedagógovi.
Aký bol ich rozvrh dňa?
Ráno od 7:00 raňajky. Od 9:00 výučba v priestoroch kaštieľa. (s motiváciou, s novšími poznatkami denne)Od 12:00 do pol 13:30 obed. Od 13:30 pokračovanie výučby do 17:30 (s novšími poznatkami denne)O 19:00 večera(vzájomné spoznávanie sa, diskusie). 4.augusta 2024 o 11:00 generálna skúška s orchestrom a o 15:00 Záverečný koncert, po ktorom nasledovalo Foyer(spoločné chvíle s umelcami, s publikom).
Boli medzi účastníkmi majstrovských kurzov aj výnimočné talenty, ktoré vás hneď zaujali ? Ak áno čím?
Musím sa priznať, vnímala som v každom jednom študentovi rôzne výnimočné stránky.
V súčasnosti často čelíme neblahému fenoménu, kedy sa dbá skôr na techniku než na precítenie postavy a jej pochopenie na hĺbku jej stvárnenia. Je to podľa vás rýchlo dobou, v ktorej žijeme?
Áno, je. Myslím si, že človek je viac odkázaný vyhovieť požiadavkám a tým aj identite iných ľudí ako svojim vlastným. Dôraz sa kladie na vyhovenie iným. Je enormne málo priestoru pre sebarealizáciu a z toho vyplývajúcu radosť. Človek v mnohých prípadoch žije život akoby niekoho druhého.
Vy sama sa snažíte operu vnímať komplexne. Bolo aj toto cieľom kurzov ?
Absolútne.
Váš manžel Jozef Katrák je klavirista a dirigent. Ako ste mali zadelené úlohy na kurzoch?
Jozef Katrák: Mojou úlohou, ktorej som sa vďačne zhostil, bolo prepojenie melodickej fráze a významu spievaného textu, aby sa dosiahla čo najväčšia harmónia výstavby árie ako celku. Vyhýbali sme sa mimo-hudobným efektom. Vychádzali sme iba z toho, aby samotná spevácka technika vyjadrila čo najrozsiahlejšiu škálu ľudských emócií. Musím s obdivom vyzdvihnúť nesmiernu koncentráciu mladých umelcov. Na hodinách akoby zastal čas, existoval iba tón, hudba, zvuk, obsah a filozofia skrytá za notovým zápisom. Všetko mimo – umelecké, všedné, rušivé, sa stratilo. Z mojich zahraničných skúseností od svetových operných mien som sa naučil, že až po zvládnutí, absolútnom ovládnutím speváckej techniky, plným odovzdaním sa emóciám, sa zjaví pravá, nefalšovaná výpoveď a filozofická hĺbka zamýšľaná skladateľom.
Ako priložil ruku k dielu mladý režisér Tomáš Hodermarský, ktorý pôsobí v Národnom divadle v Košiciach ?
Uhol pohľadu nášho výnimočného a neopísateľne kreatívneho mladého režiséra terajšej generácie by som označila za unikátny v tom zmysle, že odkedy sa poznáme s pánom režisérom, jeho rukopis tvorby v umeleckej sfére vždy zanecháva hlbokú stopu. Jeho všestrannosť nepozná medze, do čohokoľvek sa pustí. Svojou kreativitou a rozvážnosťou výrazne prispel najmä k hereckému stvárneniu postáv. Treba však podotknúť, že pán režisér ma srdečný vzťah aj k deťom. Vnútro človeka vníma z perspektívy srdečnosti.
Počas niekoľkých dní intenzívnych príprav kurzy vyvrcholili záverečným koncertom. Aký repertoár zaznel?
- Donizetti: Quel guardo il cavaliere, ária Noriny z opery Don Pasquale
- Eva Dovcová
- A. Mozart: Non mi dir, ária Donny Anny z opery Don Giovanni
- Ildikó Javorka
- van Beethoven: Welch ein Augenblick, ária Pizarra z opery Fidelio
- Krisztián Kokolusz
- Puccini: Quando men vo, ária Musetty z opery Bohéma
- Lea Acsaiová
- A. Mozart: Temerari…Come scoglio, ária Fiordiligi z opery Così fan tutte
- Johanna Németh-Nagy
- A. Mozart: Bei Männern welche Liebe fühlen, duet z opery Čarovná flauta
- Ildikó Jávorka, Krisztián Kokolusz
- Bellini: Oh quante volte, ária, ária Júlie z opery I Capuleti e i Montecchi
- Marianna Mikócziova
- Bellini: Se Romeo t’uccise un figlio, ária Romea z opery I Capuleti e i Montecchi
- Johanna Dietrich
- A. Mozart: Hai gia vinta la causa, ária grófa z opery Figarova svadba
- Martin Kovács
- Lotti: Pur dicesti o bocca bella
- Laura Pigulová
- A. Mozart: Papageno, Papagena, duet z opery Čarovná flauta
- Johanna Németh-Nagy, Martin Kovács
- Donizetti: Al dolce guidami, ária Anny Boleny z opery Anna Bolena
- Eva Katráková Bodorová
- Verdi: Libiamo ne‘ lieti calici, prípitok z opery La traviata
- Všetci účastníci
Ako ste spokojná s výsledkom, ak by ste mali zhodnotiť záverečný koncert, ako by ste ho zrecenzovali ?
Cítila som jednoznačne pozitívny pocit. Z úspechu našich študentov všetko, čo sme ozrejmili počas týždňa, do všetkého, do čoho sme s mojim manželom a pánom režisérom účastníkov zasvätili, bolo v značnej miere na 90 percent odzrkadlené. Priznám sa, v pozitívnom slova zmysle ma to dostalo. K toku vedomostí sme sa stavali neoblomne a spontánne a nakoniec som mala možnosť vidieť u našich študentoch nielen disciplínu a kultivovanosť, ktoré doniesli, ale aj rozvážnosť a koncentráciu po všetkých stránkach. Uvedomila som si zrazu, že im na tom záleží. Po organizačnej stránke sme tiež uspeli, čo chýbalo, bolo vonkajšie javisko.
Bol to 1. ročník a zrejme teraz hodnotíte, čo by sa dalo zlepšiť, či bol pre účastníkov prínosný, aké pokroky spravili? Môžete sa s nami s vašimi hodnoteniami podeliť ?
Čo som si hneď v prvý deň uvedomila, ohľadom ich pokroku bolo, že začali prijímať hneď, tento atribút sa intenzívne ujal na báze dôvery. V priebehu týždňa som bola mimoriadne príjemne prekvapená z toho, ako si individuálne osvojili frázovanie a narábanie s dynamikou. Podaktorým sa podarilo doslova prejsť cez svoje pomyselné hranice. Niektoré naše sopranistky došli s hlasovým rozsahom hraničiacim s C3, a na konci kurzov sme v cvičeniach bezpečne, ľahko vyšli až po G3. Udialo sa to hneď pri prvom, brumendovom cvičení. Zazneli plnohodnotné zdravé tóny, ktorých základom bolo nielen správne narábanie s dychom a dychovou oporou, ale i pevná predstava legátového frázovania a elegancia dynamiky v každej polohe. Samozrejme, i teraz mám na ume detailne napísať analýzu, čo všetko sme rozoberali, ale rozdiel bol evidentný už na konci prvého dňa kurzov. Mojou úlohou bolo najprv spoznať, kto je aký osobnostne, skúmala som ich kvality, a prišla som na to, čo individuálne potrebujú. Nedá mi nespomenúť to, že po 45 minútovej hodine účastníka, ktorému práve skončila hodina, sa ostatní uchádzači tešili a tlieskali mu. Obdiv bol vzájomne prejavovaný. S veľkým nadšením sme ukončili náš prvý ročník.
Keď si organizátor akéhokoľvek podujatia povie, že otvára nový projekt a skončí sa, má v sebe mnoho emócií. Aké máte vy?
Radostné naplnenie. Prirovnala by som to troška aj k blaženému pocitu, ktorý sa mieša s edukačným a láskyplným uspokojením. Moje pocity celkovo vyvierajú aj z toho, že som videla a uvedomujem si, že v priebehu týždňa som rástla spolu s našimi výnimočnými umelcami. Pre mňa sú naše vokálne kurzy smerodajné a signalizujú posolstvo. Za lásku, sebaprekonanie, energiu a diapazón času, za čo som hlboko vďačná všetkým, ktorí sa zúčastnili, alebo prispeli svojím Ja nejakým spôsobom.
Počítate s tým, že zorganizujete aj ďalší ročník? Má takéto podujatie podľa vás pre umelcov perspektívu?
Keďže naše kurzy sa ujali tento rok vo veľmi príjemnej atmosfére a vysoko kvalitne, rozhodli sme sa s manželom Jozefom Katrákom, že radi zavedieme tradíciu, ktorá sa bude vzťahovať nielen na oblasť Slovenska, ale i na zahraničie. V tejto myšlienke nás hneď po záverečnom koncerte podporili nielen hudobní kritici, ale i operní nadšenci a samotní naši študenti! Intenzita všestrannej edukácie v oblasti operného spevu našich operných kurzov po každej stránke doniesla obrovské ovocie.
Zhovárala sa Zuzana Vachová
