Niektoré rany z minulosti vedia bolieť aj desiatky rokov a nedajú človeku spať. Duša je nepokojná, srdce stále plače. V najnovšom, tentoraz debutovom hranom celovečernom filme s názvom Staříci, dokumentaristov Martina Dušeka a Ondřeja Provazníka, ktorí sa okrem réžie postarali aj o scenár, sa hlavní hrdinovia Vlastimil Reiner (Jiří Schmitzer) a Antonín (Ladislav Mrkvička) snažia svojsky pomstiť za rany, ktoré utrpeli počas socializmu.
Tvorcov inšpiroval skutočný príbeh osemdesiatjeden ročného plukovníka Pravomila Raichela, ktorý sa v roku 2002, na sklonku života, chystal demonštratívne zabiť zločinného prokurátora z 50. rokov Karla Vaša. Svoju misiu však nedokončil, nakoľko zomrel tesne pred plánovanou popravou. Túto bizarnú historku so smutným koncom sa rozhodla česká režijná dvojica preniesť na plátno, no dohodla sa, že viacero vecí jemne pozmení.
V úvode sledujeme, ako staručký Reiner pripútaný k invalidnému vozíčku odkázaný na pomoc, prilieta z Ameriky do Česka a stretáva sa s dávnym priateľom Antonínom, ktorý má už tiež určité zdravotné problémy. Po pár replikách dostávame informáciu, že Reiner sa vrátil iba preto, aby vypátral a zabil komunistického prokurátora Václava Mráza, ktorého súdy nedokázali alebo nechceli za jeho zločiny z 50. rokov potrestať. Aj keď Antonínovi sa už do minulosti vracať príliš nechce, vie, že Reinerovi jeho skalopevné presvedčenie o nutnosti daného činu nevyhovorí a nemôže ho nechať samého na ceste za spravodlivosťou. Vydávajú sa tak na nebezpečnú a bolestivú misiu, z ktorej už niet návratu.
Staříci sú originálnou road movie a to najmä vďaka obrovskej miere autentickosti. Zatiaľ čo prevažná väčšina súčasných diel v rámci daného žánru si často pomáha humorom, tu absolútne absentuje. Ide skutočne o až mrazivo a nekompromisne vážny film. Tvorcom sa darí tohto vopred daného konceptu držať veľmi dôsledne, až si divák kvôli ťaživosti témy a prístupu miestami povie, žeby občas nejaký neškodný vtip predsa len mohol prísť a trocha to celé odľahčil (ako tomu bolo napríklad v Tlmočníkovi z roku 2018 v réžii Martina Šulíka, ktorý je veľmi podobný motívom pomsty, žánrom road movie a jemne aj režijným prístupom). Nič také sa však nedeje a vlastne je to asi tak aj dobre. Aj keď by sa Staříci vďaka tomu pozerali ľahšie a boli by prístupnejší, koniec koncovo zaoberajú sa témami, ktoré nie sú ani trochu vtipné.
Situácie, ktoré režijná dvojica pripravila divákovi nie sú zďaleka strohými fabuláciami, ale premyslenými scénami zo života, v zmysle – takto presne by sa to asi udialo, keby sa to udialo. Dušek s Provazníkom sa teda skutočne s hlavnými (či vedľajšími postavami) nemaznajú a snažia sa príbeh držať tak, aby bol čo najviac uveriteľný. A to sa im výborne darí, nech znie námet akokoľvek absurdne. To, čo sa im tiež skvele darí, je rozprávanie pomocou malých, na prvý pohľad nenápadných detailov. Všetko do seba pekne zapadá a ak je divák pozorný, všetkému pochopí.
Je však nutné dodať, že film ťahajú hlavne herci. Aj keď nie sú príliš zhovorčiví, ich mimika v detailoch tváre hovorí za všetko. Schmitzer a Mrkvička sa skvele dopĺňajú. Jeden je večne znechutený zo života, zatrpknutý a nahnevaný na všetkých a na všetko, zároveň naplno odhodlaný vykonať pomstu, druhý zase utrápený, unavený, no zmierený so svojim osudom, akoby len čakajúci na smrť. Niet sa čo diviť, že obaja získali Českého leva za svoje úlohy. Celkom zaslúžene. Schmitzer bodoval aj na Cenách českej filmovej kritiky spolu s režisérmi a film získal dokonca cenu aj v kategórii Najlepší film.
Jediné, čo Staříkom možno vytknúť sú isté hluché pasáže, kedy sa čas spomalí ešte viac a na diváka prichádza nechcená nuda a miestami aj nezáujem o dej či postavy. Napriek tomu, že pomalé tempo sa hodí k zvolenému prístupu, 92 minút v tomto prípade trvá pocitovo minimálne pol hodinu dlhšie. Vo finále sa však dostavuje potrebná katarzia a nejednému možno prebehne aj mráz po chrbte. Ide tak v rámci súčasnej českej kinematografie o veľmi príjemnú zmenu a prekvapenie. Otázne však je či do kín priláka aspoň toľko divákov ako nedávne komédie Bourák či Štastie je krásna vec.
Martin Adam Pavlík
Zdroj foto: Filmtopia
