Štátne divadlo Košice si nielen tohto skvelého herca, ale aj ďalších, ktorí by v tomto roku oslávili sté narodeniny – Petra Macka, Annu Grissovú a Oľgu Hlaváčkovú – pripomenie v prvej polovici novej divadelnej sezóny.

Dnes si slovenský divadelný svet pripomína 100. výročie narodenia Jozefa Hodorovského (* 18. august 1921 – † 25. marec 2005), herca, režiséra, dramatika, spisovateľa a prekladateľa a pre staršiu generáciu Košičanov nezabudnuteľného „Uja Bonifáca“, ktorý patrí medzi najvýraznejšie osobnosti histórie košického divadla. Rodák z Krompách prežil svoju mladosť v Spišskej Novej Vsi a už počas štúdií v tamojšom Učiteľskom ústave ochotnícky hrával v známom divadelnom súbore Hviezdoslav.

V roku 1944 začal svoju profesionálnu hereckú kariéru v Slovenskom divadle v Prešove a už o rok neskôr bol jedným z prvých členov umeleckého súboru novovznikajúceho Východoslovenského národného divadla v Košiciach. V košickom divadle stvárnil 276 postáv v činoherných aj operetných inscenáciách, ako režisér pripravil 17 hier. Nielen v Košiciach, ale na celom Slovensku, ho preslávila postava Uja Bonifáca, ktorý najprv priamo v košickom Mestskom parku, potom v Thálii a Dome umenia a neskôr v rokoch 1960 – 1968 aj v televíznych cykloch „Kytička pre mamičky“ či „Našli sme pesničku“ predstavil desiatky talentovaných detí a pesničky z týchto programov boli nezabudnuteľnými detskými hitmi.

Spolu s kolegami Jánom Bzdúchom a Petrom Mackom patril k zakladateľom košického i východoslovenského povojnového divadelníctva. Bol to majster slova, gest a mimiky, ktorý dokázal stvárniť rôznorodé postavy – satirické i charakterové. V roku 1977 mu Literárny zväz udelil cenu za celoživotnú tvorbu.

Túto časť jeho umeleckého pôsobenia však pretrhol v roku 1968 komunistický režim, ktorý mu za jeho postoje zakázal účinkovanie v rozhlase aj televízii, bol vylúčený zo Zväzu slovenských dramatických umelcov.Komunisti mu nechali len divadlo, v ktorom hrával až do roku 1983, keď ho priamo na javisku zradilo srdce a hoci úlohu Kenotafija v Bukovčanovej hre Fatamorgána dohral, priamo z divadla ho sanitka odviezla do nemocnice. Hoci to bola jeho posledná herecká postava, na javisku skolaboval ešte raz o 13 rokov neskôr, vo veku 83 rokov, keď prišiel podporiť svojich kolegov v boji proti nezmyselnému spájaniu košického a prešovského divadla.

Pre rozhlas a Ma-ra-tón napísal množstvo pásiem (účinkoval v rozhlasových hrách – napríklad Chrám matky Božej v Paríži, Bačova žena), scénok a reportáží. Bol publicistom a prekladateľom do poľštiny a lužickosrbčiny. V nemčine mu vyšla kniha pre deti Wir spielen Theater. Okrem divadla ho zaujímalo aj filmové umenie, hral vo filmoch Organ, Človek na moste, Správca skanzenu, Kariéra, Inšpektori, Kamenný vladár.

Zdroj: Divadelný ústav, Štátne divadlo Košice – upravila redakcia mojakultura.sk

Zdroj foto: Archív DÚ, ŠDKE