Na prvom z koncertov, ktorý sa konal 9. júna v ružomberskej synagóge, sa obecenstvu predstavila popredná slovenská klaviristka Jordana Palovičová a jej brat, violista Ivan Palovič.
Dramaturgiu koncertu postavili na tvorbe britskej a slovenskej proveniencie pre violu a klavír, ktorá je súrodeneckému páru nesmierne blízka. Hudba britských autorov, ktorí priam priekopnícky venovali zvýšenú pozornosť v sólistickej úlohe pomenej uvádzanej viole, má neopakovateľný rukopis ťažiaci z kombinácie koloristických prvkov a modálnych postupov. Frank Bridge (1879-1941), oddaný pacifista, bol hlboko zasiahnutý prvou svetovou vojnou, a preto sa jeho skorší pastoračný štýl rokmi zmenil na vážnejší, tŕnistejší a nápadne osobný jazyk. V excelentnom podaní Palovičovcov vynikla krehkosť Bridgeových skladieb, pripomínajúca stratený svet nevinnosti a pokoja. Transkripcie jeho drobných skladieb z pera Veronicy Leigh Jacobs pôvodne písaných pre iné obsadenie, ktoré v spojení violy a klavíra ťažia zo zamatového timbra sláčikového nástroja (impresionistické Heart´s Ease a Gondoliera, resp. Norse Legend s čarom stredovekých rytierskych eposov) zneli v podaní oboch interpretov pôvabne a krásne. Ďalšie Bridgeove skladby programu – Pensiero (1905) a Allegro appassionato (1907/8) – vzišli z cennej iniciatívy legendárneho violistu Lionela Tertisa za účelom obohatenia dovtedy poskromnejšieho pôvodného violového repertoáru. Ukazujú dve z najdôležitejších stránok skladateľovej hudobnej osobnosti – prvú skladbu zdržanlivú a elegickú, druhú bujnú a rozsiahlu.
Precíznosť a dokonalé cítenie skladateľského zámeru zo strany interpretov prinieslo uvedenie Sonáty z pera Bridgeovej kolegyne Rebeccy Clarke (1886–1979), ktorá sa medzičasom zaradila do zlatého fondu violistov. Prvá a tretia časť kompozície majú jasné tematické prepojenie, zatiaľ čo druhá je brilantným, no zároveň jemným scherzom. Spolu s Klavírnym triom z roku 1921 a Rapsódiou pre violončelo a klavír z roku 1923 predstavuje Sonáta zenit skladateľskej kariéry Rebeccy Clarke.
Slovenskí autori zastúpení v programe patria podľa vyjadrení súrodencov Palovičovcov k jedným z ich najobľúbenejších súčasných skladateľov. Ich vzájomná spolupráca s Ľubošom Bernáthom, pedagógom VŠMU v Bratislave, započala približne pred desiatimi rokmi a priniesla medzičasom viacero pozoruhodných diel či už sólových, komorných alebo dokonca aj koncertantných. Fantasia elegica je skladbou postavenou na koncertantnom, resp. rapsodicko-fantazijnom elemente. Objavujú sa v nej postupy sonátovosti, ako aj záblesky formy suity, spojenie starého i nového sveta. Súrodenci Palovičovci v nej dokonale vycítili zámer autora akcentovať na jednotlivé často až kontrastne stavané farebné plochy a zároveň charakteristické výrazové možnosti oboch nástrojov, ktoré sú striedavo v konfrontácii s polyfonickými a homofonickými úsekmi. Krehká Podstata vône Petra Machajdíka, ktorá vznikla vďaka štipendiu od Fondu na podporu umenia, vytvára pomocou tradičných tonálnych a modálnych techník s citlivosťou pre zvukovú pestrofarebnosť jemný svet emocionálnych textúr. Podobne ako väčšina Machajdíkovych skladieb sa aj tento opus vyznačuje nenápadným hypnotickým charakterom, nenápadnou hrou s tichom a dozvukom klavíra ako aj nenásilným hudobným jazykom, ktorý slovami autora „nanovo definuje niektoré formy súčasnej a dejinnej hudby“.
Odlišným charakterom sa vyznačoval druhý júnový koncert, ktorý priniesol prierez kompozičných štýlov súčasných slovenských skladateliek. Vystúpili na ňom štyri vynikajúce interpretky, ktoré si hovoria Alia amnis – podľa členiek súboru je slovo amnis odkazom na stratený potok, zaniknutý v hlbinách zeme a latinský výraz alia vyjadruje odlišnosť, čo odkazuje na hudobnú svojbytnosť členiek tohto nevšedného telesa, ktoré vzniklo v Košiciach počas pandemického obdobia. Pochváliť sa môže repertoárom zloženým výlučne z hudby 20. a 21. storočia. Kombináciou nástrojového obsadenia hudobníčky dokážu priniesť nielen unikátnu farebnú kombináciu, no ich odvaha siaha podstatne ďalej. Vo všetkých prevedených kompozíciách bolo zjavné, že medzi nimi panuje zvláštna symbióza – nebývalý súlad, ktorý je okamžite citeľný na interpretačnom výkone. V priestoroch ružomberskej galérie Rozeta vystúpil 16. júna súbor Alia amnis v zložení: Iveta Vajó (spev – mezzosoprán), Frederika Pöhmová (akordeón), Jana Santovjáková (zobcové flauty) a Lenka Novosedlíková (vibrafón a perkusie). Úvodné tóny patrili Lucii Chuťkovej, a jej skladbe Metro 90, pôvodne napísanej v roku 2021 pre violu, kontrabas a klavír.
Interpretky nechali s citom vyznieť základný pôdorys skladby, postavený na krátkych, výrazne rytmických paternoch, ktoré sa loopujú a strihovo sa za sebou radia. Nasledujúce dielo Viery Janárčekovej s názvom Drei Chansons für Mascha je ironicko-satirickým náhľadom k téme ženy a hudba, podľa toho, čo povedali pruský generál a cirkevný skladateľ Friedrich Wilhelm Bülow von Dennewitz, Johannes Brahms a Richard Strauss. Skladba TexTy I. Jany Kmiťovej sa nachádza na hranici medzi básňou a hudobnou kompozíciou a jej hlavným materiálom sú styčné body medzi týmito umeleckými jazykmi. Akordeón poskytuje výborné možnosti práce s „dychom“ a tento dych je doplňovaný dýchaním hráčky, ktorá pomedzi toto dýchanie šepotom v prirodzenom rytme reči prednáša tichý text, ktorého zrozumiteľnosť pre poslucháča nie je podstatná. Ide tu v prvom rade o intímny monológ prednášajúceho, o pocit, akoby sme tajne načúvali nie jeho slovám, ale myšlienkam. Skladba je ďalšou z radu skladieb, v ktorej autorka pracovala s vlastnými textami, a v ktorej hudba a text vznikali súčasne. TexTy I. pre akordeón sólo je venovaná jej zosnulému manželovi Georgovi. Lenka Novosedlíková, skladateľka a v prípade súboru Alia amnis i vibrafonistka, napísala pri príležitosti projektu s dielami slovenských skladateliek ďalšiu zo série skladieb Study of Banality VI. Poslucháč sa ocitá v priestore prísloví a porekadiel podložených jemnou atmosférickou, no zároveň hĺbavou hudbou. Texty sú zo zbierky od Adolfa Petra Zátureckého. Prívlastok „priestor“ je abstrakciou k dnešnému svetu a priestoru, ktorý prežívame a aktuálne zachytenie momentálneho vnímania „priestoru“ autorky v kombinácii dávnych slovných právd zachytených v prísloviach a porekadlách.
The Sounds of Mauer, akýsi zvukový kaleidoskop Martiny Kachlovej, autorky známej najmä vďaka provokatívnym hudobno-divadelným performanciám s prvkami absurdity a dada a so značným podielom voľnej improvizácie, je putovaním Bádenskom-Württemberskom a pozorovaním jeho prírodnej scenérie, špliechajúcich zvukov prechádzajúceho auta, výboja elektrickej ohrady či kravských zvoncov. Záverečná skladba koncertu skvelého súboru Alia amnis Barbory Tomáškovej Len to je autorkiným oddychom od elektronických plôch a návratom k akustickej možnosti daných hudobných nástrojov a klasickému ponímaniu kompozície.
Projekt Hudba u Fullu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Na koncert finančne prispeli i Hudobný fond a SOZA.
Bazala Ivánková
Foto: Archiv Simach Art
