Sú vám tieto slová odniekiaľ povedomé? Mali by byť! Veď za hudbou pesničiek Čo sa mi môže stať, Len bez ženy a mnohých iných stojí klasik slovenskej populárnej hudby, spoluzakladateľ slovenskej operety, tanga a jeden z prvých slovenských hitmakerov Gejza Dusík.
„Ty snáď ani nevieš ako to bolo s Tebou a okolo Teba pred 50 rokmi v Zavare. Bolo akurát 1. apríla, keď si prišiel v Pomykove na tento hrbatý svet. Bola to pre Zavar senzácia. Preletela cez dedinu správa, že notárovým sa narodila polovička dvojčiat. Ľudia si to nevedeli vysvetliť, chodili v tom Zavare ako v Pomykove a nechceli chýru veriť, ako to môže byť, čo sa s tou druhou polovicou dvojčiat stalo. No išli „holt“ notárovi a spýtali sa ho, či je to pravda s tým poldvojčaťom. Pán notár zvedavcom odpovedal: „Áno, to štimuje“ a aj im ho hneď ukázal. Ľudia ho obdivovali a zvedavo sa spytovali: „A kde je tá druhá polovica tohto poldvojčaťa?“ „Tú nájdete „ – odpovedal im – „vo Vašom kalendári prvého apríla!“ Ľudia sa srdečne zasmiali, že pánu notárovi takto naleteli a povedali mu: „Tento špás sa Vám výborne podaril. Želáme Vám, aby Váš synček vo Vašich špásoch pokračoval.“ A tento vinš sa aj splnil. Odvtedy obveseľuje Gejzo podobnými huncutériami celý svet….“ tak znela gratulácia Mikuláša Schneidra-Trnavského k päťdesiatinám Gejzu Dusíka. Možno práve narodenie na 1. apríla bolo smerodajné pre budúcu tvorbu priekopníka slovenskej populárnej hudby.
Gejza Dusík sa narodil 1. apríla 1907 v dedinke Zavar neďaleko Trnavy do rodiny notára. K hudbe mal vždy blízko a to už aj počas štúdia na gymnáziu, kedy sa jeho tanečné pesničky pomerne často hrávali na študentských večierkoch. Rodičia však z Gejzu chceli vychovať doktora, preto jeho ďalšie kroky smerovali k medicíne, tú však po štyroch semestroch zavesil na klinec a začal sa naplno venovať hudbe. Prečo však opustil istú budúcnosť a všetko vsadil na jednu kartu? Pamätníci spomínajú historku zo známeho bratislavského podniku, kedy mladý medik zahral primášovi cigánskej kapely svoju pieseň Neplač. Tá cigánskeho kapelníka oslovila natoľko, že ju zaradil do svojho repertoára a v priebehu pár dní znela pieseň takmer v každej bratislavskej kaviarni. Mladým medikom nebol nik iný ako Gejza Dusík.
Dusík naplno rozvinul svoj hudobný talent na rakúskej škole Neues Wiener Conservatorium, v triede Eugena Zándora, ktorý sa neskôr preslávil ako skladateľ hudby pre hollywoodske filmy. Tu v rokoch 1932-1936 študoval najmä kompozíciu. Svoj voľný čas venoval hlavne skladaniu nových skladieb, ktoré mali u poslucháčov až tak skvelý ohlas, že ich do vysielania zaradil aj rakúsky rozhlas. Počas štúdia vo Viedni však napísal aj operetu Tisíc metrov lásky, ktorá mala v roku 1935 premiéru v Slovenskom národnom divadle. A to mal v tom čase len 28 rokov!
V roku 1938 ho osud spája s Pavlom Braxatorisom, ktorý sa stáva nielen Dusíkovým najvernejších spolupracovníkom, ale i jeho libretistom a textárom. V tom isto roku spoločne vydávajú ďalšiu operetu Keď rozkvitne máj. Z nej pochádza i hit Rodný môj kraj, ktorý preslávil Karol Duchoň. Najznámejšou Dusíkovou operetou je však jednoznačne Modrá ruža, ktorá mala premiéru v roku 1939 a postupne obletela nielen mnohé slovenské hudobné divadlá, ale hrala sa napríklad aj v Ľubľane, v Prahe a dokonca i v rakúskom Wittenbergu. Charakteristikou Dusíkových operiet sú najmä piesne, z ktorých sa operety skladajú. Tie sa totižto mnohokrát stali samostatnými hitmi a práve z Modrej ruže ich pochádza niekoľko. Evergreeny Dedinka v údolí, Marína, Čo sa mi môže stať, Len bez ženy, Tak smutno mi je bez teba, Keby som sa nebál a mnohé iné sú dnes doslova ľudové hity, ktoré pozná snáď každý. A tu samozrejme nesmieme zabudnúť ani na Františka Krištofa Veselého, bez ktorého by Dusíkove piesne stratili magické čaro. Práve trio Dusík-Braxatoris-Veselý je považované za zakladateľov slovenskej operety.
Z celkovo 12 Dusíkových operiet určite stojí za zmienku opereta Pod cudzou vlajkou z roku 1940, ktorá zožala snáď ešte väčšie ovácie ako Modrá ruža. Kvalitatívnym vrcholom jeho tvorby je dielo Hrnčiarsky bál. Príbeh zo štúrovských čias posadil Braxatoris do typického slovenského koloritu. Pri skladaní tejto operety ovplyvnil čiastočne Gejzu Dusíka jeho priateľ, stupavský keramikár Ferdiš Kostka.
I keď bol Dusík známy najmä ako skladateľ, jeho prínos pre slovenskú hudbu bol oveľa väčší. Pred nástupom komunizmu v rokoch 1942 až 1948 založil prvé slovenské hudobné vydavateľstvo. Okrem toho sa taktiež aktívne angažoval v presadzovaní autorského zákona, od roku 1939 bol aj zamestnancom Slovenského autorského zväzu, ktorý sa neskôr premenoval na Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA) a funguje dodnes.
Aj keď je Gejza Dusík považovaný za zakladateľa slovenskej operety, jeho najväčším a asi aj najtrvácnejším prínosom je jeho tvorba v oblasti populárnej hudby. Okrem 12 operiet napísal asi 250 tanečných piesní, piesne pre deti, koncertné i orchestrálne skladby. Položil základy slovenskej tanečnej hudby a jeho piesne dodnes spievajú mnohé generácie. O jeho popularite svedčí i fakt, že na svete sa predalo viac ako milión platní, ktoré nesú odkaz jeho hudby.
Gejza Dusík zomrel 6. mája 1988 v Bratislave vo veku 81 rokov. Počas života získal nielen cenu Mikuláša Schneidra – Trnavského za operetu Karneval na Rio Grande, ale aj štátne vyznamenanie Zaslúžilý umelec a neskôr i Národný umelec. V roku 2007 taktiež získal vyznamenanie in memoriam Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a na jeho počesť SOZA každoročne udeľuje Cenu Gejzu Dusíka médiu za najväčší podiel vo vysielaní slovenskej pôvodnej tvorby.
Spracovala: redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto a video: Youtube, OPUS
