Už dávno sa mi nestalo, aby som v priebehu projekcie zásadnejšie zmenil svoj názor na premietaný film. Väčšinou si dielo dokáže nastavenú úroveň len mierne povýšiť či pokaziť, ale Zatmeniu sa podarilo vyhrabať z hrobu aj po tom, ako som to s ním už takmer vzdal.
Začíname in medias res. Práve sa udiala autonehoda troch osobných áut na ceste uprostred lesa. Najmladší účastník nehody, študent Vladimír má rozbitý nos a je naštvaný. Vystupuje z auta, aby sa presvedčil, či ostatní poškodení nepotrebujú prvú pomoc. Na plátne vidíme tri autá a troch mužov, ktorí sa v medziach situácie začnú správať mimoriadne podozrivo. Každý z nich má čo skrývať, každý z nich akoby niesol na nehode podiel viny, no o nikom nič nevieme. Čosi ich však, okrem samotnej nehody, spája.
Čím viac otázok, tým horšie
Do kinosály, kde sa mal premietať film Zatmenie som vchádzal s malým očakávaním originálneho príbehu, aký sľuboval promo materiál filmu. Mala to byť drsná konverzačka troch naštvaných chlapov. Nebol som ani zďaleka pripravený na to, kam sa táto premisa chystala uberať.
Začiatok filmu ponúka iba tri nehodou otupené postavy, svietenie a strih záberov ako z obedňajšieho seriálu a hudobný mix, ktorý svojim zlým načasovaním trápi uši. Hudba núti spomínať a snáď aj predznamenáva, že príbeh, ktorý sa ide odohrať, by sám seba chcel považovať za jeden z tých od Tarantina. Ťažko si to však predstaviť, keď prvé minúty sú plné kostrbatého strihu a nadužívania hudobných motívov bez rozmyslu aj v situáciách, keď je to nepotrebné a trochu nevhodné. K tomu môžeme pridať občas neisté herectvo, prázdne miesta v dialógoch, ktoré dej nikam neposúvajú a niekedy trochu silené vtipy. Po takto roztrasenom úvode sa dá len ťažko veriť v lepšiu budúcnosť. No nenechajte sa mnou odradiť. Možno zniem tvrdo, no úvodná časť filmu si to tak trochu žiada. To však už neplatí o zvyšku. Film sa následne obdivuhodne pozviechal a napokon priniesol to, čo sľuboval.
Hneď ako sa do príbehu primiešali informácie o postavách, ich charaktery sa začali vykresľovať. Dopĺňali sa o nové prvky, motivácie a zámery, a zrazu všetko dávalo oveľa lepší zmysel, zapadalo do seba, šliapalo to a hralo to melodickejšie. Vlastne nie, s tou hudbou to bola bieda prakticky až do konca. No odhliadnuc od tejto zložky, film rástol do krásy s každou ďalšou minútou.
S odhaľovaním množstva tajomstiev visiacich vo vzduchu vstupovali do deja nie len nové skutočnosti, ale aj pútavé rozprávačské postupy. Pozvoľný prerod filmu z komédie do loveckého trileru spoľahlivo obhajuje zvolený naratív, hoci ten sa zdá byť legitímny až s pribúdajúcimi informáciami o postavách a príbehu. Bolo trochu nešťastným rozhodnutím navodzovať v divákovi strach o život hneď od prvého momentu, keď na to ešte prvých 20 minút nebol evidentne žiaden pádny dôvod. Film tak spočiatku pôsobí ako parodické video, keď pod obrazom znie napínavá hudba, ktorá v skutočnosti nekorešponduje s dianím na plátne. Umelo vytvárané napätie pripomína fušerskú prácu s diváckymi emóciami pri telenovelách, kedy nám obohraná zvučka z ničoho nič napovedá, že je čas sa pre čosi strachovať, hoci nič iné drámu nenaznačuje. Aby toho nebolo málo, napínavú hudbu prudko strieda pop-rocková klasika a ja som už miestami naozaj nevedel, ako sa mám cítiť, alebo ako chcú tvorcovia, aby som sa cítil, keďže s ich bipolárnym ostrým preskakovaním z nálady do nálady som naozaj nedokázal držať krok. Hodnú chvíľu preto film iba rozkazuje, kedy sa treba báť a kedy smiať, ale žiadny skutočný dôvod na tú či inú emóciu neponúka. Našťastie zmenou žánru už aj pravidlá hry začali byť zrozumiteľnejšie a zážitok pravdivejší.
Po tme vyzerá všetko lepšie
Ako čas plynul, skončila sa snaha autorov predháňať divácku schopnosť vnímať. Tajomstvo a forma preberajú žezlo a robia z filmu ten vytúžený originálny zážitok. Trojica mužov stojí na ceste už niekoľko hodín bez žiadnej dohody. Deň potemnel a s príchodom noci sa z nanútenej komédie rodí silný atmosférický triler, paradoxne vtipnejší než to, čo sme mohli vidieť doteraz. Humor, napätie a brutalita konečne chytajú dych a fungujú tak, ako by mali.
Scenár je prerývaný retrospektívami a vidinami, nie však z núdze, ale ako legitímna súčasť príbehu a zážitku. Prostredníctvom útržkov minulosti sa dozvedáme kusé informácie o tom, čo jednotlivé postavy spája. Obraz sa pomaly skladá, ale tak opatrne, aby sme až do samého záveru nepoznali všetky odpovede. Nové zistenia vrhajú na udalosti iné svetlo, a to aj doslova. Vďaka tomu film diváka silno vtiahne a prinúti ho vstrebať všetko, čo naservíruje.
Problémy, ktoré som po expozícii s filmom mal, stratili svoje opodstatnenie, lebo zložky snímky, voči ktorým panovali moje výhrady, prestali vykazovať známky amaterizmu a posunuli sa na profesionálnu úroveň. Zo slabých stránok sa stali prednosti, svetlo, strih a scenár excelovali. Len tá hudba, tá hudba. Nič to už. Zrejme som len ja sám slabo stotožnený s výberom motívov a prácou s nimi. Najväčší zážitok aj tak plynie zo zdatne napísaného príbehu, ktorý si pevne stojí za každým rozhodnutím, vie kedy a čo použiť a na nič nezabúda. Je pre mňa záhadou, ako je možné, že sa kvalita filmu behom 85 minút tak zvýšila. Možno sa to už nikdy nedozviem, každopádne som rád, že sa tak stalo.
Aj useknutý koniec dáva najavo, že nejde o nič viac než o to, čo sme práve videli. Film končí sebavedomo a presne tak, ako chce. Niektorých svojich divákov a diváčky nahnevá, iných uspokojí, ale to je v poriadku. Pretože nech už je to akokoľvek, napokon film dosiahne istotu, ktorú tak dlho hľadal.
Pravý zážitok
Kým film skončí, stihne dať divákom viac než mohli čakať. Zatmenie je prekvapivým trilerom s niekedy menej, inokedy viac vtipnými hláškami. Je originálny, spletitý, ale pochopiteľný. Slovo prekvapenie ho však vystihuje najlepšie. Nevedel som, čo od filmu čakať, ale napriek slabému štartu som dostal silný zážitok zo žánrovky, s ktorou sa autori kvalitne pohrali. V neskorších fázach som nemal problém uveriť filmu všetko, čo mi predkladal a pravdivosť a nekompromisnosť, ktoré sa z konca príbehu rinuli, boli dostatočnou náplasťou na prvotné sklamanie.
Matúš Trišč
Zdroj foto: Continental film
