Pred 71 rokmi sa odohrala udalosť, ktorá vytvára ľudom zimomriavky hrôzy až do dnešných dní. 27. júna 1950 sa obeťou vykonštruovaných komunistických politických procesov stala česká právnička a politička Milada Horáková. Vďaka svojej neústupnosti sa Horáková stala nielen symbolom odporu proti vládnucemu režimu, ale aj symbolom statočnosti. Výnimočnú osobnosť moderných českých dejín si už čoskoro opäť pripomenie aj Štátne divadlo Košice.
Desať trestov smrti, takmer 50 doživotných trestov a ďalšie tresty v dĺžke viac ako 7800 rokov priniesli monsterprocesy, ktorými sa komunistický režim zbavil ľudí s inými názormi. Najznámejšou obeťou bola Milada Horáková, ktorú na príkaz komunistického prezidenta Klementa Gottwalda obesili 27. júna 1950 na nádvorí väzenia na pražskom Pankráci, napriek mnohým žiadostiam o milosť a naliehaniu svetových osobností ako Albert Einstein, Winston Churchill, či kardinál Bernard Griffin.
Príbeh Milady Horákovej spracoval prostredníctvom multimediálneho tanečného divadla aj režisér a choreograf Ondrej Šoth. “Milada Horáková je humánnym vzorom pre celý svet. Snahou o čestnosť, spravodlivosť, humánnosť, pomoc blízkym, schopnosťou budovať štát a pomáhať, nielen kritizovať, ale najmä pracovať. Považujem za povinnosť hovoriť o justičnej vražde osobnosti, ktorá bola symbolom hlbokého sociálneho a demokratického myslenia, pre ktorú propagandou zmanipulovaný „ľud“ žiadal najvyšší možný trest. Je to jedna z najvýznamnejších dramatických tém 20. storočia,” hovorí Šoth.
Ondrej Šoth: Milada Horáková bola mučená, no nesklonila hlavu
Na Milade Horákovej pracoval O. Šoth dlho. Ako hovorí, dva roky v hlave a dva roky v duši. Pri tvorbe scenára mu sekundovala Zuzana Mistríková. „Čerpali sme predovšetkým z archívnych a dokumentárnych materiálov. Z kníh o Milade Horákovej a keďže Horákovej vzorom boli Masaryk, Beneš a Štefánik, tak podklady pre scenár tvorili aj informačné zdroje o nich. Napríklad kniha od Miroslava Ivanova Justičná vražda o Milade Horákovej, ktorá proces podrobne opisuje. No a najzásadnejším materiálom sú listy, ktoré Milada Horáková napísala v cele smrti svojim blízkym a ktoré komunisti rodine nikdy neodovzdali. Našli sa až po roku 1989. Inscenáciu venujeme dcére Milady Horákovej, ktorej odovzdala listy prvá porevolučná ministerka spravodlivosti Dagmar Burešová (ktorá v roku 1969 ako advokátka zastupovala rodinu Jana Palacha).“
Inscenácia Milada Horáková, ktorú tvorcovia s hlbokou úctou venovali pani Jane Kánskej, dcére Milady Horákovej, mala svetovú premiéru v Štátnom divadle Košice v polovici februára 2020 a už čoskoro si ju budú môcť pozrieť všetci, nakoľko v týchto dňoch vzniká profesionálny televízny záznam. Prečo sa vedenie divadla rozhodlo sprístupniť inscenáciu aj touto formou? Hovorí generálny riaditeľ ŠDKE, Ondrej Šoth: „Chceme ľuďom sprístupniť inscenáciu aj v online podobe, aby sa čo najviac divákov dozvedelo o histórii, ktorú by sme nikdy nechceli, aby sa zopakovala.“
„Prial by som si, aby ľudia pochopili, že existovali na tomto svete ženy, ktoré dokázali bojovať za práva ľudí. Ktoré boli mučené a predsa nesklonili hlavu. Boli presvedčené o svojich humánnych a demokratických postojoch, slobode človeka, o jeho mieste a práve žiť na tejto zemi. Mať iný názor nemá byť trestaný. Demokracia je dialóg medzi ľuďmi, ktorí majú k sebe dôveru a ktorí i napriek svojim protirečivých názorom sú schopní komunikovať. Byť k sebe tolerantní, chápajúci a milovať sa navzájom. Nepodliehať pritom manipuláciám, nekritickým chválam ani vášnivej nenávisti, ktoré nám cestu za slobodou nikdy neukážu. Treba mať pokoru a úctu k hodnotám a tradíciám. Vzťah k našej zemi. Ale zároveň aj k celej planéte,“ hovorí Šoth a na záver pripomína históriu, na ktorú by sme aj v mene budúcich generácií nikdy nemali zabúdať.
Spracovala: redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto: archív ŠDKE, Joseph Marčinský
