„Prajem ľuďom, aby boli ľuďmi, divákom, aby boli divákmi, umelcom, aby boli umelcami, a aby to všetko dohromady vytváralo podmienky na to, aby umelecká tvorba mohla byť slobodná,“ hovorí riaditeľ Baletu SND Jozef Dolinský.

Začiatky Baletu SND sa spájajú s predstavením Delibovej Coppélie a Dvořákových Slovanských tancov, ktoré sa konalo v máji roku 1920, oslovili sme preto riaditeľa Baletu SND, Jozefa Dolinského: „Z hľadiska svojho veku si naozaj nepamätám začiatky baletu na Slovensku (smiech), ale história nám hovorí, že bolo to veľmi náročné, pretože neexistovalo profesionálne školstvo. Neexistovalo ani zázemie umelcov, ktorí by mohli robiť baletné umenie. Napriek týmto všetkým okolnostiam som hrdý na to, že už 19. mája 1920 Balet Slovenského národného divadla pod vedením Václava Kalinu uviedol Baletnú Suitu Coppélia. Postupne prichádzali ďalšie inscenácie a objavovali sa silné umelecké osobnosti, napokon, Viedeň nebola ďaleko a baletné umenie sa postupne vyvíjalo. Prišli prví profesionálni slovenskí tanečníci, postupne sa rozvíjalo školstvo, nielen súkromné baletné školy, pre mňa osobne zlatá éra vo všetkých troch súboroch nastala v 60-tych rokoch. Tie priniesli prelomové inscenácie, čo sa týka moderného repertoáru, objavili sa mnohé významné osobnosti, takže tie dejiny sú nasýtené mnohými významnými udalosťami, o ktorých musíme čítať a musíme sa o nich učiť. Nie je to bežná vec, že divadlo sa dožije sto rokov, ale je to naozaj o tých ľuďoch, ktorí tu boli pred nami a vytvorili základy, formovali divadlo a vážime si to, že môžeme v tej tradícii pokračovať a tvoriť aj my istým spôsobom koncepty tých dejín,“ povedal pre náš portál Jozef Dolinský.


A ako vstúpi do stej sezóny Balet SND? „Najbližšie nás čaká náročná premiéra, ale je krásna. Je to Popoluška na nádhernú hudbu Sergeja Prokofjeva. Bude to inscenácia, ktorá prinesie prekrásnu scénu aj kostýmy v neoklasickom štýle. V Popoluške sa predstaví celý baletný súbor, teším sa aj na spoluprácu s orchestrom pod vedením Dušana Štefánka, tešíme sa samozrejme na divákov, ktorí v apríli uvidia premiéru.“ V súčasnosti sa objavujú názory, že divadlo by malo kráčať progresívnou, modernou cestou spracovania inscenácií. Ako je to v prípade baletných inscenácií? Pokračuje Jozef Dolinský: „V Balete SND sa snažíme uvádzať klasické diela tak, ako by sa mali uvádzať a v takom tvare, akého sme schopní, aby to bolo čo najdokonalejšie, čo sa týka klasického prevedenia, takže rešpektovanie libreta, hudobnej predlohy, kontextu vzniku samotného diela, inscenačnej tradície. To znamená, keď to má byť klasický balet, tak ho predvedieme tak, ako sme najlepšie schopní. Samozrejme to nevylučuje v súčasnom umení moderný pohľad na umeleckú tvorbu, ale nezneužívať klasické diela na to, aby sme ich lámali na kolene a robili z nich nejaké nové súčasné inscenácie. Myslím si, že to nie je to, čo robí moderný balet moderným baletom. Keď už hovoríme o súčasných tituloch, v prvom rade chcem hovoriť o pôvodnej tvorbe pre Balet SND. Čo je napríklad Ducinova choreografia na impresionistickú Ravelovu hudbu. Modernejšie spracovaním bude aj Bulgakovovo dielo Majster a Margaréta, ale bude spracované tak, aby bolo čitateľné pre diváka, predstavenie bude atraktívne a z hľadiska interpretácie čo najdokonalejšie, teda v našom prípade čo najkvalitnejšie zatancované. Hlavne sa budeme snažiť, aby boli všetky zložky čo najviac vyvážené: to znamená hudba, tanečná interpretácia, dramaturgia, hudobné libreto, hudobné prevedenie, scénický aj kostýmový dizajn, skrátka, výsledný tvar musí byť čo najlepšie urobený a zladený po všetkých stránkach. Divák musí mať zážitok vizuálny aj sluchový, a samozrejme, musí tam byť aj príbeh,“ vysvetľuje riaditeľ Dolinský.


Čo praje riaditeľ Baletu SND v stej sezóne baletnému súboru? „Hovoria sa rôzne tradičné vinše a priania, samozrejme, aj ja prajem veľa divákov a úspechov, ale poviem aj trochu niečo iné: prajem ľuďom, aby boli ľuďmi, divákom, aby boli divákmi, umelcom, aby boli umelcami, a aby to všetko dohromady vytváralo podmienky na to, aby umelecká tvorba mohla byť slobodná a z umenia mohlo ísť to živočíšne, lebo potom je to skutočné. Aby divadlo bolo divadlom.“

Opera SND do storočnice vstúpila dôstojne, jej prvou premiérou v stej sezóne bol titul Rusalka. Oslovili sme riaditeľa Opery SND, Rastislava Štúra: „Rusalka bola pre mňa osobne veľmi dôležitá. Ja sám som na nej vyrastal a to bol aj dôvod, prečo som už od malička chcel byť dirigentom. Od malička som chodil na všetky skúšky, lebo moja mama Rusalku spievala, takže mi táto opera prirástla k srdcu už v detstve. Ale bez ohľadu na to, myslím si, že je to titul, ktorý priláka do opery celé rodiny, je to krásne dielo. Takže prvým dielom bola Rusalka a druhým bude Aida, ktorej premiéra bude 13. marca, konkrétne piatok trinásteho (smiech). Je to veľkolepé dielo, ktoré by v opere nemalo chýbať. Pre mňa je to jedna z najoslavnejších a najveľkolepejších Verdiho opier, ktorá má výborný zbor, sólové a orchestrálne party a všetko, čo má dobrá opera mať. Ďalej máme Mozartovu Figarovu svadbu, takže to bude istá očista pre nás po týchto krásnych veľkých romantických dielach. A 22. júla sa bude konať na prestížnom Bregenzer Festspiele premiéra novej opery Ľubice Čekovskej, Imresario Dotcom. Je to fantastická skladateľka, je známa po celom svete, a ja som rád, že uvedieme premiéru tejto opery, ktorá zaznie v októbri v budúcej sezóne aj na pôde SND celkovo 4-krát,“ povedal pre náš portál riaditeľ Opery SND.

A čo by zaželal Rastislav Štúr v rámci jubilea Opere SND? „Bol by som rád, keby tu opera bola navždy, nielen na ďalších sto rokov a aby sa nemenila a zachovala si svoju tvár. Nechcel by som, aby sa zmenila na nejaký muzikál alebo niečo ozvučené. Budem rád, keď budú ľudia, ktorí prídu na operu spokojní a rovnako budem spokojný, keď budú spokojní zamestnanci. Hlavne, keď budú hrdí nato, že tu pracujú a budú si to vážiť.“

Zuzana Vachová
Zdroj foto: SND


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno