„Na Slovensku som zažila úplne úžasný koncert a nemôžem sa dočkať, kedy sa tam vrátim!!! Bol to neuveriteľný zážitok v mnohých smeroch a zistila som, že všetci sú tam veľmi ústretoví a milí,“ hovorí pre náš portál americká huslistka Aubree Oliverson, ktorú budeme počuť na festivale Allegretto Žilina.
Keď vás človek sleduje hrať na husliach, určite si každý všimne vašu energickú komunikáciu a radosť. Patrí tento výraz aj do klasickej hudby?
Ďakujem! Milujem hru na husliach a hlavne vystupovanie pre ľudí. Prináša mi toľko radosti, keď vidím ľudí, ktorí si užívajú tento žáner klasickej hudby, ktorý zbožňujem – a skutočne celým srdcom v túto hudbu verím. Myslím si, že je to najkomplexnejšia, intelektuálne najstimulujúcejšia a najhlbšia hudba na svete a je v nej ešte veľa, čo človek môže objavovať.
Z koncertných sál je publikum zvyknuté na statický prejav, žiadne úsmevy a veľké, energické gestá sólistu sú veľmi zriedkavé. Myslíte si, že mladšia generácia hudobníkov chápe veci inak?
Myslím si, že v rámci prezentácie klasickej hudby je veľa zaužívaných tradícií a veľa toho, čo by sa ešte dalo zlepšiť. Keď hrám koncerty s orchestrom a cestujem kvôli nim do rôznych krajín sveta, takmer vždy sa pred uvedením skladby porozprávam s publikom a zisťujem, že to ľudia všade naozaj veľmi oceňujú. A myslím si, že ešte toho možno veľa zmeniť a vylepšiť aj preto, aby malo publikum krajší zážitok. Ako klasickí hudobníci sa veľmi sústreďujeme na zámery skladateľa a privádzame ich k životu v presvedčivej interpretácii, ale podľa mojich skúseností často zabúdame myslieť na ľudí, ktorí budú túto interpretáciu počúvať. Jedným z mojich cieľov je myslieť práve na tento aspekt interpretácie.
Akú generáciu by ste chceli osloviť svojou interpretáciou a emóciami, ktoré cítime z vašich gest a Vášho prejavu?
Z celého srdca verím, že klasická hudba je pre ľudí akéhokoľvek veku.
Je to asi problém v rôznych krajinách sveta, nielen u nás, no je fakt, že klasická hudba nedokáže zaujať mladé publikum. Ako sa dá podľa vás osloviť mladých ľudí, aby sa k nej dostali?
V tomto vidím dve hlavné riešenia. Prvým je začať oboznamovať malé deti s hudbou veľkých skladateľov. Ak sa nám to nejako podarí, som presvedčená, že zdravé percento ďalšej generácie by sa naučilo oceniť a užívať si klasiku a mnoho z nich by si ju zamilovalo. Začleniť tieto hudobné majstrovské diela do toho, čo sa už v škole vyučuje, by si vyžadovalo veľké úsilie na základných školách, ale verím, že výsledky by boli úžasné.
Druhým riešením je prezentovať koncerty príťažlivejším spôsobom a je veľa ďalších vecí, ktoré by som o tom mohla ďalej rozprávať!
Vedie cesta aj cez crossovery? Pretože práve tie sú u mladých obľúbené. Vy ste sa však touto cestou nevybrali a venujete sa interpretácii klasickej hudby. Prečo?
Jednoducho preto, že to je moja hlavná vášeň. Vidím krásu a formálnu štruktúru a emocionálnu hĺbku klasickej hudby a túžim sa o ňu podeliť so svetom.
Od svojho sólového debutu s Utah Symphony vo veku 11 rokov je váš život pevne spútaný so životom výkonného umelca. Vyzerá to ako krásna rozprávka, ale všetci hudobníci vedia, že je to veľmi ťažké povolanie. Bola to pre vás prirodzená voľba?
Áno, od môjho debutu, keď som mala 11 rokov, som to presne vedela. Viem, že to znie bláznivo, ale nikdy som sa nepozrela späť ani nezmenila názor, dokonca ani na jeden deň (hoci som aj niekedy pochybovala, že sa mi to podarí, ale to je iná kapitola).
Vo veku 13 rokov ste odohrali v Utahu Čajkovského husľový koncert pod taktovkou Vladimira Kulenoviča. Odvtedy ste vystupovali s mnohými orchestrami vrátane American Youth Symphony, Beach Cities Symphony, Burbank Philharmonic, Colburn Orchestra, Culver City Symphony Orchestra… Tento koncert je náročný technicky, ale aj mentálne. Ako sa trinásťročné dievča dokáže vyrovnať s výrazom a emóciami takéhoto diela?
Verím, že emócie detí môžu byť niekedy rovnako silné a ešte viac spontánne ako emócie dospelých a často dokážu prejaviť hlboké pocity v hudbe už od útleho veku. Keď som mala 13 rokov, určite som si „vyliala“ celé srdce tohto koncertu. Ako som už povedala, odvtedy som sa toho ako umelec aj ako človek veľa naučila a zakaždým, keď sa k skladbám vrátim, vidím ich inak. Samozrejme, dne už viem veci, ktoré som vtedy, samozrejme, neovládala. Ale myslím si, že práve to je na hudbe zaujímavé – sledovať, ako sa interpretácia časom mení.
Menujme len niektoré z Vašich úspechov: debut v Carnegie Hall vo Weill Hall ste mali vo veku 12 rokov, ste víťazkou Medzinárodnej sláčikovej súťaže American Protégé a Národnej ceny nadácie Young Arts za rok 2016 a Ceny amerického prezidenta za umenie za rok 2016, čo je to najvyššie ocenenie, aké môže vláda USA udeliť stredoškolákovi… Je to pre vás dobrá motivácia? Alebo sa skôr opýtam, je dôležité, aby hudobník vyhrával súťaže?
Myslím, že to závisí od človeka. Absolvovať súťaž je dobrou motiváciou pre cvičenie, to je isté! (úsmev) Umelec však má dôležitejšie ciele, takže je podstatné nestratiť sa v celom tomto svete, vnímať ho ako celok a pokračovať v práci a víziách ďalej.
Minulý rok ste získali hlavnú cenu na festivale Allegretto Žilina na Slovensku. Ako si spomínate na Váš koncert a slovenské publikum?
Na Slovensku som zažila úplne úžasný koncert a nemôžem sa dočkať, kedy sa tam vrátim!!! Bol to neuveriteľný zážitok v mnohých smeroch a zistila som, že všetci sú tam veľmi ústretoví a milí.
Na festivale Allegretto Žilina tentokrát vystúpite s recitálom spolu s japonským klaviristom Kenseim Yamaguchim. Je recitál pre hudobníka náročnejší ako hranie s orchestrom? Aké mentálne nastavenie musí mať hudobník, aby na koncerte odohral všetko podľa svojich predstáv?
Chce to určite iný prístup! Pri hraní s klaviristom, najmä s takým dobrým ako Kensei, je väčší priestor pre jemnosť vo frázovaní a načasovaní. Musíte sa však riadiť tempom, pretože máte k dispozícii oveľa viac času na interpretáciu ako na koncerte s orchestrom.
A čo povestná „chémia“ medzi Vami a klaviristom?
Veľmi si užívam prácu s Kenseiom, pretože ma veľmi hudobne podporuje a má tiež svoje vlastné kreatívne nápady. Dobre sa nám spolu pracuje a som vďačná, že si s ním môžem zahrať!
Váš program na festivale Allegretto Žilina bude plný majstrovských diel od Händela, Bacha, Saint-Saënsa, Kreislera, Stravinského či Prokofieva. To je veľa „skokov“ v histórii. Asi nemáte radi hudobnú monotónnosť, však?
Je to pravda, mám rada programy plné kontrastov!
Aj keď program pôsobí rôznorodo, nájdeme v ňom dramaturgickú líniu, ktorá jednotlivé kusy spájajú. Aké je?
Vždy môžete nájsť pozostatky Bachovho vplyvu na iných skladateľov, takže je to zaujímavý spôsob, ako sa na program a hudbu autorov pozrieť. Zahrám aj Händelovu sonátu, čo je samozrejme ďalšie barokové dielo a Prelúdium a Allegro od Kreislera je taktiež vo forme a štýle inšpirovanom barokom. Stravinskij bol tiež jasne ovplyvnený barokovou érou, ako vidno napríklad z jeho citátov z Pergolesiho Pulcinelly, takže by sme mohli povedať, že v tomto programe je jasný barokový vplyv. Pritom však vždy poskytuje hudbu z rôznych časových období a krajín ich vzniku.
Spomenuli ste dielo Bacha. Pre mnohých hudobníkov je Bach Bohom hudby, pre niektorých je Bachova hudba schodmi do neba, iní hovoria, že Bach ovplyvnil celé dejiny klasickej hudby. Čo pre vás znamená jeho hudba?
Chaconne je jedno z najúžasnejších umeleckých diel, aké som kedy hrala. Spôsob, akým Bach používa stále ten istý postup akordov, ale maskuje to tým, že poslucháčovi predkladá tieto nádherné dvoj-, troj- a niekedy aj štvorhlasné línie, je absolútne geniálny. A je toho ešte viac! Štruktúra diela je priam matematicky zložitá, hlasové vedenie naozaj pôsobivo bezchybné, a predsa nad všetkým dominuje emócia, ktorú ako prvoradú komunikuje, nie zložitosť a kompozičnú dokonalosť! Je to pozoruhodné v mnohých aspektoch.
Okrem barokovej hudby budú na programe Vášho recitálu aj skladatelia 20. storočia. Zaujal ma najmä Pochod z opery Láska k trom pomarančom. Je to absolútne skvelé hudobné dielo. Dá sa sila orchestra nahradiť úpravou pre komorné obsadenie? Čo treba pri interpretácii dodržať, aby sa v tomto zoskupení dosiahla energia a farby orchestra?
Vyznenie skladby sa zmenou inštrumentácie mierne mení, ale charakter zostáva! V hudbe je smerodajné najmä to, že Heifetzov aranžmán je veľmi presvedčivý.
Vypočula som si vo Vašej interpretácii aj Berceuse od španielskej autorky Pauline Viardotovej. Predsa len – nie je len Bachova hudba, ktorá ju ovplyvnila však?
Absolútne súhlasím! Viardotová je veľmi nedocenená hudobná skladateľka!
V Žiline si publikum užije aj Vašu virtuozitu. Aké technicky náročné diela Vás ako interpreta oslovujú? Emocionálne, hlboké, možno jednoduchšie technicky alebo náročné, kde môžete ukázať svoju virtuozitu?
Moje jediné pravidlo pri hudbe je, že v ňu musím veriť, aby som ju predstavila publiku! A ak skladatelia písali zo srdca, je to ten správny moment, prečo začať.
Zhovárala sa Zuzana Vachová
Foto: www.aubreeoliverson.com
